2. Vynútené dobro sa vždy zmení na zlo.

Použime tieto dva zákony v náš prospech tak, že hneď na začiatku určíme a začneme rozoznávať veci, ktoré sú zlom už na prvý pohľad. Všetko ostatné je vo svojej podstate neutrálne. Dobro a Zlo sú len kategórie, ktoré vymyslel človek. Keď sa začneme zameriavať na „svoju“ pravdu, a zároveň budeme rešpektovať názor iných, „dobro“ a „zlo“ naozaj začnú strácať svoj význam. Všetko, čo existuje, jednoducho je.

3. Nikdy sa presne nedozvieme, čo od nás vesmír naozaj chce.

4. Keby sme prehľadali aj celý vesmír, nenájdeme v ňom nikoho rovnakého ako ste Vy.

Použime tieto dva zákony v náš prospech tak, že začneme bezvýhradne akceptovať svoju vlastnú výnimočnosť. Váš uhol pohľadu patrí len Vám.

Neexistuje nikto, kto vníma život, svet a vesmír úplne rovnako ako Vy, nikdy neexistoval a ani nikdy nebude. Až po tom, čo akceptujeme našu vlastnú výnimočnosť, začneme rozumieť aj našej vlastnej výnimočnej ceste životom.

5. Zlo nejestvuje. Existujú len veci, ktoré nás zarmucujú.

6. Dobro nejestvuje. Existujú len veci, z ktorých máme radosť.

Použime tieto dva zákony v náš prospech tak, že sa zmierime so smutnými momentmi v našom živote, no zároveň si budeme vážiť a tešiť sa z tých šťastných.

Pocity smútku nám môžu poslúžiť, ak si z nich vieme vziať ponaučenie. No zároveň pocity šťastia nám môžu byť aj na škodu, ak pod ich vplyvom „zaspíme na vavrínoch“ či „zídeme z našej cesty“.

Rásť začíname až vtedy, keď si uvedomíme, že dobro a zlo neexistujú. Akceptujme celú paletu emócii, pretože každá jedna emócia či pocit nás môžu naučiť veľmi dôležitú lekciu.

7. Je možné, že vesmír od nás chce, aby sme robili aj chyby.

8. Naše chyby a omyly v žiadnom prípade vesmír neohrozia.

Použime tieto dva zákony v náš prospech. Začnime žiť a konať slobodnejšie a s vedomím, že môžeme a aj urobíme nejaké chyby.

Možnože potrebujeme niekoľkokrát zakopnúť a padnúť na zem, aby sme si vedeli vziať potrebné ponaučenie. Možno práve toto od nás Vesmír chce. Nie je nič zlé na tom, že robíme chyby.

Práve chyby nám pomáhajú stať sa ešte lepšími. A nemajme žiadne obavy – Vesmír je neprekonateľne silnejší a väčší a nejaká naša malá chybička mu určite neublíži.

9. Nehľadajme pravdu – pravda neexistuje. A ak aj pravda existuje, nepotrebujeme ju.

10. Nepýtajme sa, čo je zmyslom života. Ak aj existuje zmysel života, bude sa nachádzať za hranicami samotného života.

Použime tieto dva zákony v náš prospech a zmierme sa s tým, že neexistuje žiadna konečná pravda či zmysel. Ak aj naozaj existujú, budú sa nachádzať mimo našej skúsenosti a nášho života.

Nikdy ich nebudeme môcť obsiahnuť a pochopiť, pretože sme ich súčasťou. To je to isté, ako keby sme si prečítali ktorékoľvek jedno slovo v knihe a na základe tohto jedného slova by sme chceli poznať celý príbeh v knihe.

Jediná pravda, na ktorej nám môže záležať je to, o čom vieme, že je to pravda, pravda, ktorá z nás vyžaruje a možno ju jasne badať v našom živote. A zmyslom života môže byť čokoľvek, čo chceme, aby ním bolo.

11. Nie je možné, aby sme stratili lásku, dokonca aj keby sme si to priali. Pochádzame z lásky, a do lásky sa aj navrátime. A taktiež, my sami sme láskou.

12. Nemajme obavy o svoj život a osud. Vesmír nám pomáha omnoho viac než si uvedomujeme.

Použime tieto dva zákony v náš prospech a prestaňme plytvať energiou na neustále obavy. Lásku a podporu tak či onak nemáme v našej moci, no dostáva sa nám ich omnoho viac, než si vieme predstaviť.

Preto namiesto obáv použime našu energiu na to, kvôli čomu sme naozaj prišli na tento svet.

13. Nemá zmysel snažiť sa byť stále lepší a lepší. Už teraz je úplne postačujúce, akí sme.

14. Ak sme sa pustili do niečoho, čo je pre nás príliš náročne, nie je žiadnou nutnosťou, aby sme v tom pokračovali, najmä ak ani nechceme pokračovať.

Použime tieto dva zákony v náš prospech. Spravme si v našom živote poriadok a zbavme sa všetkého, čo sme robili len na to, aby sme sebe alebo druhým dokázali, že „na to máme“.

Pokračovať v tom by bolo nezmyslom a na konci by sme si aj tak vždy uvedomili, že nepotrebujeme od nikoho žiadne uznanie.

Ak je niečo, čo nechcete robiť, môžete sa úplne slobodne rozhodnúť nerobiť to. Vždy budete tým, kým ste, vždy budete mať svoju vlastnú dôstojnosť, ak nepripustíte, aby Vás niekto alebo niečo presvedčilo o opaku.

15. Ako vo vnútri, tak aj navonok, ako navonok, tak aj vo vnútri.

16. Ako na povrchu, tak aj pod povrchom, ako pod povrchom, tak aj na povrchu.

Použite tieto dva zákony vo Váš prospech tak, že prevezmete zodpovednosť za jedinú vec, ktorú máte vo vašej moci – tou vecou ste Vy sami.

Vy ste to, kto sa nachádza v strede medzi vnútrom a vonkajškom, Vy sa nachádzate na povrchu aj pod povrchom.

Vy sa rozhodujete pre skutky, ktoré potom utvárajú Váš život a svet. Ak vo vnútri nemáme žiadneho nepriateľa, nebude na nás číhať žiaden nepriateľ ani vonku.

17. Vesmírny jazyk je jazykom frekvencií.

18. Podobné priťahuje podobné, nie protikladné.

Použime tieto dva zákony v náš prospech tak, že sa staneme osobou, ktorou chceme byť. A to ešte predtým, než začneme žiť život ako táto osoba, ktorou chceme byť.

Keď zvýšime našu frekvenciu tak, aby sa zhodovala s dokonalým životom, o ktorom snívame, nebudeme mať na výber a pritiahneme si tento vysnívaný dokonalý život do našej vlastnej reality.

19. Vždy máme možnosť slobodnej voľby.

20. Všetko, čo sa deje, deje sa z nejakého dôvodu a v tom správnom čase.

Použime tieto dva zákony v náš prospech a pochopme, v čom spočíva naša najväčšia sila. Vždy sa môžeme slobodne rozhodnúť a vydať sa inou cestou. Vždy sa budeme môcť slobodne rozhodnúť vidieť dôvody, kvôli ktorým sa veci dejú. Možno nie je v našej moci ovládať jednotlivé vlny, no môžeme si vybrať, na ktorých vlnách budeme surfovať. A tiež si môžeme zvoliť spôsob, ako na nich budeme surfovať.

Príspevok Myšlienky ducha je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Poďme sa však teraz pozrieť priamo k jadru veci tohto článku a to konkrétne na mimozemšťanov, ktorí sú známi najmä v ufo- a ezo- komunitách. Šediváci, Reptiliáni, Drakoniáni, Arkturiáni, Lýrania atď. v skutočnosti neexistujú, aj keď sú veľmi reálni. Aspoň do doby, pokiaľ sa to týka nášho vnútorného sveta. Všetci títo a mnohí ďalší mimozemšťania sú výsledkom strachu projektovaným našim podvedomím. My sme ich stvorili. Oni existujú skôr ako nejaké „bytosti“ v rámci našich vnútorných svetov fantázie. Preto ľudia hovoria, že ich stretli počas astrálneho cestovania, alebo keď pili Ayahuascu, prípadne počas spánkovej paralýzy, alebo v rámci nejakej inej ezoterickej praxe. Existujú ako archetypy, predstavy, ktoré majú vlastný život v našom podvedomí.

Poďme si teraz skúsiť rozobrať v krátkosti jednotlivé najpopulárnejšie mimozemské rasy a ako súvisia s našimi strachmi, alebo potrebami. Je to celkom zaujímavé. Začnime malými zelenými mužíkmi.

Malí zelení mimozemšťania s čiernymi očami (Z Marsu alebo Venuše)

Tieto verzie mimozemšťanov začali ľudia vytvárať ako úplne prvé niekedy v rokoch 1920-1940. Túto rozprávkovú verziu mimozemšťanov už dnes neberieme veľmi vážne a skôr sa nad tým pousmejeme. Bolo to obdobie, keď sme sa ako ľudstvo ešte len hrali a snívali o cudzích planétach, cestovaní vo vesmíre a možnom živote vďaka technologickému pokroku. Preto títo zelení mužíčkovia majú svoje nevinné miesto v našom vnútornom svete. Ich vznik podporili veľké objavy astronómie ako aj začiatky rozhlasu a rádia. Neskôr však mimozemšťania nadobudli serióznejších rozmerov a to nás privádza k Šedivákom (Greys).

Šediváci (Greys)

Tieto verzie mimozemšťanov sa podobajú na prvých zelených akurát, že im ľudia zmenili farbu pokožky na sivú. Ich existenciu odštartoval Roswellský incident (1947) a nadobudli obrovskú popularitu počas studenej vojny, pretože vtedy sa technologický pokrok posúval míľovými krokmi a práve s tým aj súvisia. Táto fiktívna rasa reprezentuje strach ľudí z moderných technológií, genetickej manipulácie, straty individuality, jadrovej vojny, sledovanie z pozadia. Sami si zhodnoťte, prečo to tak je. O Šedivákoch sa hovorí ako o enormne technologicky vyspelých bytostiach, ktoré stratili svalovú hmotu (preto sú takí chudí) pretože vďaka technológiám ju už nepotrebujú, alebo sú dokonca sami nejakým spôsobom geneticky a transhumanisticky upravení. Údajne majú unášať ľudí a experimentovať na nich. Majú čierne oči pretože vraj dlho prebývali vo svete, kde bola tma. To má byť odvolávka na ich pôvodný svet, ktorý bol zničený vojnou a nad ich planétou zostala rozprestretá večná tma a veľa času trávia aj v temnom vesmíre. Dokonca existuje verzia, ktorá hovorí, že sme to my z budúcnosti. Zmutovali sme do takýchto obludností kvôli jadrovej vojne a radiácii a teraz sa vraciame do prítomného času napraviť chyby.

Inými slovami, ten kto to dočítal až sem, môže vidieť na tomto jednoduchom príklade, že opis jednotlivých mimozemských rás reflektuje naše vlastné strachy.

Reptiliáni/Drakoniáni

Má sa jednať o jeden druh. Reptiliánov a Drakoniánov sme  si vytvorili v našej fantázii počas 90-tych rokov a sú veľmi populárni aj dnes. Dôvod ich vzniku súvisí s rozpadom ZSSR (1993) a zánikom východného bloku, pretože vtedy odštartovala naplno globalizácia. Navyše David Icke koncom 90-tych rokov začal hovoriť o Reptiliánoch, ktorí nám vládnu v ľudskej koži. Vyjadrujú nedôveru voči globalizácii a mocenským štruktúram. Celkovo súvisia so stratou dôvery v autority. Sú opisovaní ako extrémne hierarchické bytosti s potrebou zotročovať, manipulovať a klamať. Čo ak majú mocenské štruktúry a elity svoje skryté záujmy? Čo ak systém je namierený proti nám? Reptiliáni sú ako projekcia negatívneho tieňa voči elitám. Nedôvera, ktorá prechádza až do paranoje, pretože sa môžu premeniť na plazy. Drakoniáni sú hierarchicky vyššie ako Reptiliáni. Reptiliáni sú len ako ich služobníci, ktorí majú vládnuť a spravovať Zem. Oni sami sa na Zemi ani nenachádzajú. Ich existencia súvisí so skrytým transcendentným zámerom, ktorému slúžia ich poskokovia.

Plejáďania, Lýrania, Arkturiáni (pozitívne mimozemské rasy)

Vytvorili sme ich niekedy v rokoch 2000+ ako protiváhu voči temným. Títo mimozemšťania sú vyjadrením našej túžby po svetle, vedení, vyššom zmysle, morálke a záchrane.

Lýrania sú označovaní za prvú rasu vo vesmíre. Ľudstvo vraj pochádza priamo z nich. Inklinovanie k týmto mimozemšťanom a ich existencia vôbec súvisí s potrebou ľudí po návrate ku koreňom a objavením dávno stratenej múdrosti.

Arkturiáni sú vysoko technologicky aj morálne vyspelá rasa mimozemšťanov, ktorá vyjadruje dokonalú rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi. Sú v priamom protiklade so Šedivákmi, ktorí vyjadrujú zneužitie technológií a morálny rozklad.

Plejáďania sú krásne, vysoké humanoidné bytosti severského vzhľadu. Súvisia s potrebou ľudí po morálnej čistote a autorite, ktorá príde a zachráni nás z područia Reptiliánov a Šedivákov.

Ľudia komunikujú s týmito mimozemšťanmi prostredníctvom channelingu, čo len potvrdzuje, že sa jedná o projekcie. Tiež si všimnite, že sa neustále hovorí v New Age a ufo, ezo kruhoch o nejakej veľkej mimozemskej záchrane, ktorá príde na planétu Zem od týchto dobrých mimozemšťanov. Táto záchrana sa však už niekoľko rokov sľubuje, no neustále sa odkladá.

Mimozemšťania sú menej o vesmíre a viac o nás samých. Nie sú to návštevníci z iných planét, ale zrkadlá našich vlastných strachov, túžob a kolektívnych projekcií. My sme ich stvorili.

Skrátený prehľad:

Zelení mužíčkovia sú fáza detskej zvedavosti a fantázie.

Šediváci sú fáza technologickej paranoje.

Reptiliáni/Drakoniáni sú fáza strachu z moci a manipulácie.

Arkturiáni/Lýrania/Plejáďania sú fáza túžby po duchovnej záchrane.

Nečakajme na záchrancov z hviezd. Ani Šedivák, ani Reptilián, ani svetelný Plejáďan alebo morálne vyspelý Arkturián nepríde.

Svet sa nezmení rozprávkami, ale skutkami.

Príspevok Mimozemšťania, ktorí nikdy neprišli je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Táto hračka pochádza z dielne japonského dizajnéra z Hirošimy, Nobuyuki Kayahary, ktorý ju vytvoril v roku 2003. Pravdivá odpoveď je: točí sa ľubovoľným smerom, podľa toho, ako sa vám zachce… Keď sa pozeráte na otáčajúcu sa siluetu tanečnice, smer pohybu si „domýšľa“ váš mozog. A pretože ten nemá uložený žiadny pevne daný vzor, ​​točí sa dievča pre niekoho doprava, pre iného doľava. Môže sa aj stať, ak ju budete nejakú chvíľu pozorovať, že sa zrazu smer zmení. To všetko sú hry nášho mozgu. Aby sme mohli pochopiť, ako to funguje, označíme si ľavú stranu baletky červeno a pravú modro a pozrieme sa znova: Ak sa vám tanečnica točí v smere hodinových ručičiek, máte v tom momente aktívnejšiu ľavú mozgovú hemisféru (logika, analýza); ak sa otáča doľava, pravú hemisféru (intuícia, emócia). V prípade, že priebežne mení smer, je práca oboch hemisfér vyvážená. Keď sa pozeráte na tancujúce dievča ešte s niekým, stáva sa často, že každému sa pohybuje na inú stranu, podľa toho, ktorú časť mozgu má každý z vás v tej chvíli aktívnejšiu.

Je aj svet, ktorý pozorujeme iluzórny?

Príspevok Je svet ilúzia? je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Kľúčové body o stvorení slnka a mesiaca (Genezis 1, 14-19):

Účel: Boh stvoril tieto nebeské telesá, aby svietili na zem, oddeľovali deň od noci a slúžili na určovanie období, dní a rokov.

Dve veľké svetlá: Biblia opisuje slnko ako „väčšie svetlo“, ktoré vládne dňu, a mesiac ako „menšie svetlo“, ktoré vládne noci.

Hviezdy: Okrem slnka a mesiaca Boh stvoril aj hviezdy.

Hodnotenie: Boh videl, že je to dobré.  Biblický príbeh o stvorení zdôrazňuje, že slnko a mesiac nie sú božstvá, ktoré treba uctievať, ale sú to Božie stvorenia určené na osoh Zeme.

Neskôr Boh oddelil nebeskou klenbou vody nad ňou od vôd pod ňou. Slnko a Mesiac sú lokálne, tak ako je to zrejmé z videa:

Biblický príbeh opisuje Mesiac ako svetlo. NASA ale na Mesiac dokázala v roku 1969 prepraviť ľudskú posádku, ktorá na Mesiaci aj pristála. Neskôr sa uskutočnilo ešte mnoho ďalších výletov. Ľudia sa na Mesiaci špacírovali, radostne hopkali a zakopávali, zbierali kamienky, preháňali sa na bugine. Ako keby bol Mesiac kus zaprášeného kameňa. 1. apríla 2026 sa po dlhej odmlke na Mesiac ľudia opäť vydali. Agentúra, ktorá ich vyslala, vydala prehlásenie, že vyslanci tentokrát na Mesiaci nepristanú, iba ho detailne zo všetkých uhlov preskúmajú a zdokumentujú. Nech sa tak stane!

Artemis 2 NASA Fake Masonic Moon Mission Exposed! (Zapnite si titulky!)

Zaujímavé závery vedca:

V roku 1965, štyri roky pred pristátím Apollo 11 na Mesiaci, austrálska verejnoprávna televízna spoločnosť ABC News uskutočnila rozhovor s vedcom Robertom Fosterom, ktorý aj zverejnila. R. Foster sa v uvedenom rozhovore pokúsil obrátiť konvenčnú vedu naruby. Pán Foster tvrdil, že akonáhle sa jeho „hlboké a rozhodné“ výskumy preukážu, bude potrebné kompletné opätovné preskúmanie prírodných zákonov. Medzi teóriami R. Fostera bola aj tá, že Mesiac je v skutočnosti vytvorený z kozmickej plazmy, nie z horniny, a že pristátie na ňom by nebolo možné. Tu je odkaz na nezostrihané video (zapnite si titulky):

1965 scientist claims the moon is plasma

Príspevok Slnko, Mesiac a hviezdy je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Vyčítame Bohu, že sa o nás nestará, že mu na nás nezáleží, že dopúšťa, aby sa nám diali bolesti, choroby, utrpenia, nešťastia, tragédie, núdza…

Skúsme  ale vystierať ruky k nebu a volať: Bože môj, Bože môj, nedaj, aby som  Ťa opustil.

Príspevok Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Lekári a tanatológovia dokážu dosť dobre vysvetliť fakt smrti indivídua a výrečne opíšu aj samotný proces umierania človeka. Na otázku, čo je po smrti tvrdia, že „nič“. Lenže, čo je to „nič“? Posledné poznatky kvantovej mechaniky dosť presvedčivo dokazujú, že „nič“ vlastne nemôže existovať, pretože v rámci Univerza má aj „nič“ vždy úplne konkrétny a nenulový obsah. Človek sa ale skladá z hmotného tela a nehmotnej entity, ktorá je nepresne pomenovaná ako „vedomie“. Biologické interpretácie kvantovej mechaniky vedú k poznaniu, že vedomie je úplne špecifickou formou energie, ktorej podstata nám ale stále uniká. Tvrdenie vedcov, že po smrti človeka už nie je „nič“, nie je teda pravdivé, ale ide zrejme iba o jednu z mnohých mylných dogiem materialistickej filozofie.

Našli sa však lekári, ktorí so zaujatím vedecky skúmali pomerne častý fenomén návratu vedomia človeka zo štádia po klinickej smrti (R. Moody, E. Kübler-Rossová, I. Wilson, J. L. Whitton, D. Christie-Murray a ďalší). Získali štatisticky významnú výpoveď o existencii vedomia človeka aj po smrti a po zániku hmotného ľudského tela. Potvrdili tak pravdu, dávno známu ezoterikom, o realite reinkarnácií entity človeka a existencii vedomia, ktoré je nesmrteľné. Skúmaný súbor ľudí so skúsenosťami klinickej smrti je nečakane veľký a postmortálne prežitky veľmi konzistentné, pri zachovaní vysokej štatistickej významnosti javu. Pokusy o diskreditáciu poznania „života po smrti“, ako dôsledku duševnej choroby alebo ovplyvnenia prežívajúcich mozgových centier kapacitnými vírmi vyvolanými interferenčným efektom, sa ukázali ako klamné, nekvalifikované, zavádzajúce či prinajmenšom nepodložené. Existuje však jedinečný dôkaz reality nesmrteľného vedomia, ktoré prežíva hmotné telo, a tým dôkazom je Delpassov efekt. Tento efekt, zistený profesorom fyziky a kybernetiky J. J. Delpassom, využíva biologický feedback (biologickú spätnú väzbu), ktorý objavil neurológ, profesor W. J. van Amsynck. Profesor Delpasse realizoval mikroelektronické kybernetické zariadenie, ktoré dokázalo realitu existencie vedomia po klinickej smrti hmotného tela. Bol využitý osobitný signál, tzv. „pohotovostná vlna“, ktorý produkujú pamäťové centrá mozgu tak dlho, kým nedôjde k ich biologickému posmrtnému rozpadu. Podstatu Delpassovho efektu najlepšie osvetlí nasledujúca udalosť.

W. J. van Amsynck ako jeden z prvých využil biologický feedback k potlačeniu alebo odstráneniu niektorých stavov ako je migréna, nervozita, hypertónia a podobne. Naučil svojich pacientov produkovať vo svojich mozgových pamäťových centrách pohotovostnú vlnu, ktorú pomocou prístrojov previedol na svetelný alebo zvukový signál. Pacientov potom naučil pomocou vlastnej vôle túto pohotovostnú vlnu ovládnuť a spätne kontrolovať svoj ​​stav. Profesor Delpasse tento systém prepracoval do tej miery, že telesne oslabení pacienti si mohli z vlastnej vôle zapnúť televízor, lampu alebo rádio, bez toho, aby museli vynaložiť seba menšiu námahu. Pacienti sa s nadšením zúčastnili experimentov s pohotovostnou vlnou a jedna pacientka, trpiaca hypertóniou, bola tým tak zaujatá, že sľúbila podať signál o existencii svojho vedomia po svojej smrti tak, že pomocou  pohotovostnej vlny zapne televízor. Keď po čase táto pacientka skutočne zomrela, objavil sa na EEG v okamihu vymiznutia mozgových vĺn (stav klinickej  smrti) obraz pohotovostnej vlny a došlo k zapojeniu televízora. Stalo sa teoreticky nemožné, keď preukázateľne mŕtva pacientka podala zreteľný signál o svojej existencii aj po smrti. Od tej doby bol Delpassov efekt opakovane potvrdený. Je zrejmé, že pohotovostnú vlnu môžu pamäťové centrá mozgu  produkovať iba krátku dobu, kým nepodľahnú biologickému rozpadu, ktorý sprevádza posmrtný stav. Tak bol podaný dôkaz existencie vedomia (entity) človeka aj po smrti jeho hmotného tela. Vedomie ľudskej bytosti je podstatnou a trvalou súčasťou ľudskej bytosti, kým hmotné telo má definovanú funkciu ako dočasný ochranný obal umožňujúci pobyt entity na Zemi. Realita existencie vedomia aj po smrti mozgu a skutočnosť poly dimenzionálnej štruktúry entity človeka potvrdzujú aj nasledovné udalosti.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia začali americké vládne miesta veľmi utajovaný projekt Montauk, ktorý bol zameraný na vyriešenie techniky a technológie ovplyvňovania mysle ľudí a ovládania nálad a správania sa davu. V rámci tohto projektu bol jeden z vedcov Duncan Cameron vedome a dobrovoľne ožarovaný mikrovlnným lúčom o frekvencii 710-750 MHz, produkovaným radarovým vysielačom. Vzdialenosť hlavy pokusnej osoby od ohniska radarovej parabolickej antény bola približne 90 metrov a vyžarovaná energia mikrovlnného lúča bola 100 kW. Už po niekoľkých experimentoch lekári zistili, že mozog D. Camerona je z viac než 90% nefunkčný, pretože spotreba kyslíka bola prakticky nemerateľná. Odumretie mozgu potvrdili aj skúšky so špecifickými farbivami vstreknutými do krvi pokusnej osoby. Lekári však boli úplne vyvedení z miery tým, že nedošlo k narušeniu funkcie žiadneho orgánu tela Camerona a nebola ani narušená či znížená jeho inteligencia, či jeho myšlienkové procesy. Ako jediné vysvetlenie tohto podivného stavu bola prijatá téza, že funkciu hmotného mozgu zničeného pri experimentoch s mikrovlnným žiarením prevzala tá časť vedomia (entity) D . Camerona, ktorá má poly dimenzionálny charakter.

Filozofovia vedú dlhé roky spory o to, či podstatou existencie Vesmíru je antropocentrizmus, alebo naopak vznik a existencia človeka je skôr paradoxom evolúcie hmoty, takže ľudstvo sa javí skôr ako škodlivý činiteľ, narušujúci harmóniu evolúcie Vesmíru. Podľa veršovanej Knihy Dzyan, ktorá pojednáva o genéze Vesmíru, Pán Praplameňa (Stvoriteľ) vyslal v istom okamihu tvorenia do priestoru svoje Iskry, Dzyanovia (Elohim) ich obalili energiou zo svojej vlastnej substancie a nižší Lhaovia (anjeli) tento kompozit vložili do dočasného a smrteľného hmotného tela. Pán Praplameňa potom uložil svojim Iskrám úlohu vyvinúť sa v Plameň, ktorý sa po vekoch spojí s Praplameňom a tak bude dokončené budovanie súcna (stvoreného sveta). J. R. L. Tolkien v epose Silmarillion uvádza prastaré posolstvo podobného významu, pochádzajúce od zaniknutej európskej civilizácie Iberov a Ligurov, ktoré vyznieva podobne ako posolstvo Knihy Dzyan. Podľa týchto prameňov predstavuje ľudstvo skupinu potomkov Dzyanov, ktorým Pán Praplameňa odovzdal časť svojej podstaty (Iskru), ktorú nazývame dušou. Samo stvorenie ľudstva je v podstate entelechické (smeruje k cieľu a má vnútorný účel), lebo svoje poslanie a jeho cieľ nesie samo v sebe. Zmyslom existencie ľudstva by teda bolo dosiahnutie dokonalosti svojich otcov a po splynutí so Stvoriteľom vytvorenie poly dimenzionálneho bytostného Univerza. V tomto poňatí je človek mladým, popravde naivným bohom a zmyslom jeho osobnej existencie je počas mnohých životov porozumieť podstate Zla, zákonom harmónie Univerza a pochopiť obsah Pravdy. Ľudstvo by potom nemohlo byť evolučným paradoxom hmoty, ale objektom zámerného a premysleného pôsobenia Stvoriteľa i Dzyanov (Elohim). Pre naplnenie svojho poslania obdržalo ľudstvo od svojich otcov celý Vesmír, aby sa v ňom naučilo byť mu dobrým hospodárom, obdržalo tragický dar bolesti, smútku i túžby k návratu do rodnej kolísky, dar mnohých životov, cez ktoré vedie cesta za poznaním údelu, ale aj dar neutíšiteľnej túžby poznávať, tvoriť a milovať. Môžeme sa teda právom domnievať, že podstata Vesmíru je antropocentrická, ale Vesmír nie je určený pre našu kratochvíľnu zábavu, pretože v skutočnosti je školou vývoja nášho vedomia.

V podstate celá veda, alebo prinajmenšom väčšina vedných odborov prírodných vied, obsahuje v štruktúre svojej náuky uholný kameň, ktorým je invariantnosť (nemennosť) toku času. Mnoho filozofov uvažovalo o tom, čo by sa s vedou stalo za predpokladu, že bude zistená neplatnosť tézy o invariantnosti toku času a s časom bude možné manipulovať podľa vôle a potreby experimentátora. Albert Einstein sa na sklonku svojho plodného života priblížil k formulácii všeobecnej funkcie časopriestoru (GUT – jednotná teória všetkého). Svoju teóriu staval na matematike Hilbertových dimenzií a Levinsonových rovniciach času. Spolu s J. von Neumannom založili na Princetonskej univerzite v roku 1933 Inštitút pre pokrokové štúdie (Institute for Advanced Study), kde sa spolu so skupinou ďalších vedcov, medzi ktorými bol neskôr aj Nikola Tesla, zaoberali experimentálnym štúdiom povahy časopriestoru, relativity a invariantnosti toku času. Už niektoré úvodné štúdie a predovšetkým Teslove štúdie nulového času (Zero Time) vážne spochybnili oprávnenosť tézy o invariantnosti toku času. Ukázalo sa, že čas, ako jeden z parametrov dimenzie, je iba výsledkom interakcie gravitačného a elektromagnetického poľa, ktoré túto dimenziu obklopuje. Jedným z výsledkov N. Teslu bolo zistenie existencie zvláštneho parametra, ktorý nazval Zero Time (nulový čas). Nulový čas je jedným zo základných parametrov, ktorými je ukotvená naša existencia v konkrétnom časopriestore a zrejme aj v celom Univerze. Každá ľudská  bytosť má svoj osobný nulový čas a v celej populácii neexistujú dve bytosti, ktorých nulový čas by bol identický. Z Teslovej definície vyplýva, že  nulový čas je oným hľadaným bodom v rámci Univerza, ktorý určuje okamih stvorenia tej ktorej ľudskej entity, a podľa Teslu, hodnoty nulového času väčšiny populácie sú  väčšie, než je nulový čas Zeme a celej slnečnej sústavy. Nulový čas tak preukazuje nielen realitu stvorenia človeka, existenciu reinkarnácií, ale nepriamo aj existenciu samotného procesu stvorenia a teda aj existenciu Stvoriteľa a otcov Dzyanov (Elohim). To, že nulový čas väčšiny ľudí je väčší než rovnaký parameter Zeme a slnečnej sústavy znamená, že ľudstvo je svojím pôvodom veľmi staré a nevyvinulo sa na Zemi podľa darvinovského evolučného kľúča. Ukazuje sa, že zvieratá svoj nulový čas nemajú, pretože sa vyvinuli pomalou evolúciou z prvotných jednoduchých organizmov. A. Einstein však svoju  teóriu nikdy neuverejnil a v hlbokej depresii, spôsobenej obrovským debaklom tajného projektu Rainbow, svoje poznámky zničil, takže nikdy neuzreli svetlo vedeckých a univerzitných pracovní. Aj napriek debaklu projektu Rainbow sa našla skupina iných vedcov, ktorá sa v ďalších rokoch pod záštitou amerických vládnych miest zaoberala štúdiami časopriestoru, v rámci veľmi tajných projektov Montauk a Phoenix, pričom boli využité aj niektoré mimozemské technológie. Tieto štúdie potvrdili, že neexistuje nič také ako invariantnosť toku času a bola vyriešená Montauk-technológia dovoľujúca pohyb v čase prakticky všetkými smermi. Bohužiaľ, tieto projekty ľudstvu nepriniesli nič než utrpenie, ako to A. Einstein a jeho spolupracovníci aj predvídali. Stvoriteľ vo svojej bezhraničnej múdrosti a láskavosti, touto cestou pripomenul ľudstvu nepripravenosť a nezrelosť pre tak hlboký prienik do hĺbky tajomstiev Univerza.

Staré knihy nás zoznamujú s prastarým tajomstvom, ktoré bolo z rôznych dôvodov a podľa iných záujmov ľuďom zastierané a skresľované. Základom tohto tajomstva je, že najvyššou entitou človeka je „duša“ (Atma), ktorá predstavuje čistú sekvenciu Stvoriteľa v človeku. Žiadna iná stvorená bytosť ako súčasť vlastnej podstaty túto sekvenciu Boha nemá, pretože aj najvyššie duchovné bytosti prvej kalpy boli stvorené zo sekvencií Logosu, ktorý možno chápať ako prapodstatu Vesmíru stvorenú Bohom. Ľudská duša, ako sekvencia Boha, je tou Iskrou vyslanou Stvoriteľom, aby sa v škole života zmenila v božský Plameň. Tak, ako otec sa zmnožuje vo svojich deťoch, ktorým odovzdáva to najlepšie, čo v ňom je, aby sa jeho rod rozmnožil v počte aj vplyvu, tak Stvoriteľ očakáva od svojich Iskier zmenených v Plamene zmnoženie moci a sily absolútneho Vedomia a dosiahnutie úplnej krásy a harmónie Univerza.

Človek je vo svojej podstate mladučký boh, ktorý bol vyslaný svojím Otcom na skusy do predpeklia raja, ktorým je naša Zem, aby sa naučil čeliť Zlu a spoznal skutočné hodnoty Dobra, Lásky a Priateľstva.

Príspevok Predpeklie raja je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Že je joga a meditácia pre naše telo a dušu cenným pomocníkom, by nemalo nikoho z nás prekvapiť. Joga a meditácia môže náš život dokonca preukázateľne predĺžiť. Toto predĺženie života má zjavne nielen kvantitatívnu hodnotu, ale tiež môže byť dosiahnutá vyššia kvalita života.

Kúzelné slovíčko sa nazýva „telomeráza“ (telomeráza je enzým, ktorý slúži na replikáciu telomér, koncov eukaryotických chromozómov). V zásade sú teloméry konce na chromozómoch, ktoré chránia DNA pred poškodením. Sú skrátené každým bunkovým delením a toto skrátenie je ešte zosilnené oxidačným stresom. Z tohto dôvodu sa s pribúdajúcim vekom naše teloméry skracujú.

Ako dlhodobé štúdie MIT ukazujú, sú dlhý život a zrejme dokonca aj omladenie možné prostredníctvom meditácie. Profesorka Tonya Jacobs a jej kolegovia nechali dobrovoľníkov po dobu 3 mesiacov meditovať.

Počas tejto doby meditovali denne 6 hodín alebo vykonávali iné meditačné praktiky. Vedci zhodnotili aktivitu telomerázy a porovnávali skupiny. Dobrovoľníci, ktorí počas troch mesiacov meditovali, mali zreteľne zvýšenú aktivitu telomerázy. Okrem toho boli zlepšené všetky namerané faktory psychickej pohody. Zlepšila sa pozornosť a pocit zmysluplného života. Dobrovoníci uviedli, že majú lepšiu kontrolu nad vlastným životom.

Úroveň neuroticizmu ( meradlo pre emocionálnu labilitu) sa znížila.

Na tému predĺženia života s vyššou kvalitou života sú tiež k dispozícii vedecké výsledky, ktoré súvisia s meditáciou a zvyšovaním antioxidantov v tele. V mnohých štúdiách bolo preukázané, že meditácia zosilňuje účinnosť glutatiónu (GSH), „matky všetkých antioxidantov“. Gustavo Bounous, bývalý profesor McGillskej univerzity, tvrdí: „Je to najdôležitejší antioxidant v tele, pretože sa nachádza v bunke, ktorá má hlavné postavenie pre neutralizáciu voľných radikálov“.

Zatiaľ čo môžu byť antioxidanty získané z mnohých zdrojov, vrátane jedla, je to možno najväčšia radikálna neutralizačná zbraň v našej osobnej ponuke, ktorá utlmuje pôsobenie stresu. Podľa štúdie posilňuje meditácia produkciu glutatiónu v tele, čo môže zvrátiť poškodenie cez voľné radikály, oxidačný stres a podobne.

Často citovaná štúdia, ktorá bola zverejnená v Journal of Alternative and Complementary Medicine (Sinha et al, 2007), nám zreteľne ukazuje, že prostredníctvom jogy a meditácie stúpa úroveň glutatiónu o 41 %!

Tieto výskumy odhaľujú, čo všetko naša myseľ môže dokázať! Že „myseľ nad hmotou“ je základným princípom všetkého. Samozrejme to súvisí s tým, že „hmota“ vôbec neexistuje, pretože všetko, čo sa ako hmota javí, je viac-menej zahustený konglomerát kmitania, ktorý sa v okamihu, keď mu venujeme pozornosť, na chvíľu zastavil a správa sa tak, ako keby bol z častíc, aby ich naša myseľ mohla pochopiť. Pre normálny ľudský rozum je ťažké pochopiť, že materiálny svet okolo nás je v skutočnosti niečo celkom iné, než naša predstava o ňom. Štúdia MIT opäť ukázala, že naša myseľ je sila, ktorá všetko riadi, a že ju dokonca môžeme využiť na predĺženie života, ak ju použijeme správne.

Príspevok Meditácia omladzuje je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Realizmus je všeobecné prijatie myšlienky, že fyzická realita existuje nezávisle na pozorovaní. Pred sto rokmi väčšina zastávala dva pohľady, odmietajúc tým idealizmus. Idealizmus tvrdil, že realita je mentálna konštrukcia, a táto neexistuje nezávisle na pozorovaní. Vtedy sa chápanie fyziky pohybovalo v týchto spektrách pohľadu na vec. Drvivá väčšina boli zástancami materializmu. Tento realistický pohľad bol otrasený príchodom kvantovej mechaniky. Pochopením správania sa atómu boli menované teórie popreté. Hmota bola považovaná za častice, ktoré existujú nezávisle na pozorovateľovi. Avšak rovnice kvantovej mechaniky a výsledok experimentu dvojitej štrbiny všetko zmenili.

K pochopeniu toho, čo tento experiment odhalil, prichádza jednoduché vysvetlenie. Častice boli považované za maličké kúsky hmoty a nie za slabé vlny energie. Avšak vyslanie elektrónov cez dvojitú štrbinu ukázalo, že sa správajú ako vlny energie, a nie ako kúsky hmoty. Opakovanie tohto testu preukázalo vždy rovnaké správanie sa elektrónu. Ale akonáhle bolo pred dosku s štrbinami postavené pozorovacie zariadenia, výsledok sa zmenil. Elektrón sa správal spôsobom, ktorý nikto nečakal. Rozdelil sa na častice a nie na vlny. Akonáhle elektrón zistil, že je pozorovaný, začal sa správať, ako malá guľôčka a vytvoril obrazec dvoch vĺn. Nie obrazec mnohých vĺn. Samotná akcia merania alebo pozorovania spôsobila, že elektrón vytvoril dve vlny, aj keď preletel len jednou štrbinou a nie dvoma.

Elektrón sa rozhodol správať odlišne. Pretože vedel, že je pozorovaný. Záver, ktorý bol týmto potvrdený znel, že samotný akt pozorovania spôsobil kolaps vlnovej funkcie a vytvoril existenciu hmoty. Vo forme vĺn alebo častíc. Podľa Schrödingerovej rovnice z toho vyplýva: Nezávisle na pozorovaní častice existujú vo forme vĺn, čo je séria pravdepodobných možností skôr, než skutočných objektov. Samotný akt pozorovania spôsobil kolaps vĺn do formy hmoty. Výsledky experimentu potvrdili, že hmota neexistuje nezávisle na pozorovaní alebo meraní. Toto zistenie postavilo materializmus na hlavu.

Pre podrobnejšie vysvetlenie experimentu vyhľadajte knihu Quantum Enigma od Bruce Rosenblum a Fred Kuttner. Opisujú spoločne jednoduchý scenár. Ak vezmete elektrón a umiestnite ho do superpozície v dvoch škatuliach a jednu otvoríte, elektrón skolabuje v jednej alebo druhej škatuli. Takže, keď elektrón nevidíme v jednej, definitívne existuje v druhej škatuli. Keď si pripravíme nový pár škatúľ a otvoríme ich súčasne, elektrón vyletí z oboch a vytvorí vlnu. Vytvorí vlnu potencionality vo forme aktuálnej vlnovej škály. Z toho vyplýva kľúčový fakt: Hmota neexistuje vo forme energetickej vlny pred pozorovaním, ale vo forme vlny možností pred pozorovaním. „Vlnenie v oblasti je pravdepodobnosť nájdenia objektu na konkrétnom mieste. Musíme byť pozorní: Vlnenie nie je pravdepodobnosť, že objekt už je na konkrétnom mieste. To je zásadný rozdiel! Objekt neexistoval predtým, ako ste zistili, že tam je. Toto filozofické zhrnutie vyplynulo zo Schrödingerovej rovnice a je výsledkom experimentov z tej doby. Vtedy tieto závery takmer nikto nemal v obľube.
Einstein a Schrödinger boli výsledkami v kvantovej fyzike znepokojení. Takže v roku 1935 Einstein spolu s niekoľkými kolegami predstavili ďalší experiment. Predpokladali, že ak umiestnite dva elektróny do párovej superpozície a potom ich oddelíte veľkou vzdialenosťou,
pozorovanie jedného elektrónu okamžite ovplyvní aj druhý elektrón. Toto správanie Einstein nazval „strašidelná vzdialená akcia“. Pointou bolo, že pozorovanie jedného nemohlo mať na druhý okamžitý efekt, pretože informácia nemôže cestovať rýchlejšie, než svetlo. Ak áno, relativita by bola narušená, čo vtedy nebolo prípustné. Takže namiesto toho musí existovať skrytý, neobjavený variant, ktorý elektróny ovplyvňuje okrem pozorovania. Táto hmota sa správala nezávisle na pozorovaní, ktoré sa javilo pozorovaním iba z našej perspektívy.

V 60. rokoch John Bell začal skúmať tento experiment a predložil nerovnosť. Ak je táto nerovnováha chybná, potom teória skrytého variantu bude popretá a hmota by bola závislá na pozorovateľovi. S týmto variantom experimentoval v roku 1982 fyzik Alain Aspect a výsledky potvrdili Bellove predpoklady. Bellova nerovnováha bola popretá! Einsteinova „strašidelná vzdialená akcia“ bola pravdivá. To potvrdilo, čo nám kvantová mechanika hovorí. Objekty nemajú žiadnu definovanú vlastnosť ani lokáciu! Akt vedomého pozorovania vytvára existenciu fyzických objektov, aj ich vlastnosti. Okamžite! Kto mohol intuícii veriť viac, než Einstein? A jeho intuícia, rovnako ako ostatným, mu povedala, že veci neexistujú, kým sa na nich nepozeráte. No, mal pravdu a intuícia bola bezchybná. Ale to nie je koniec! Mnohí predložili teórie nelokálneho skrytého variantu, teorém nekompatibility. V roku 2007 bola táto teória tiež popretá, tentoraz Antonom Zeilingerom a jeho spolupracovníkmi. Výsledky šokových vĺn spôsobili, že kvantoví fyzici povedali zbohom tzv. realite. Súčasné experimenty vedené skupinou vedcov na Viedenskej univerzite poskytli presvedčujúce dôkazy, že mimo naše pozorovania neexistuje objektívna realita. Takže akt pozorovania vytvára realitu.
Objavili, že Bellova a Leggettova nerovnováha je mylná: dokonca aj keď pripustíte okamžitý vplyv, kvantové merania nie sú zlučiteľné s myšlienkou objektívnej reality. Takže my pasívne nepozorujeme, ale realitu vytvárame. Realita nezávislá na pozorovateľovi neexistuje!

Ale to stále nie je všetko. V roku 1999 bol vykonaný experiment kvantového vymazania. Ak sa to pokúsime vysvetliť jednoducho, musíme použiť scenár experimentu dvojitej medzery. Namiesto umiestnenia kamery pred dosku s medzerami, umiestnili kameru až za dosku s medzerami. Ale predtým, než sa častica objavila na filme, nechali zachytiť kamerou výsledok po prelete medzerami. Ak je kamera odstránená, častica prejde medzerami ako vlna a samotná prítomnosť zariadenia nespôsobí kolaps častice. Ak sa zmenili vlny na častice v momente pozorovania, stalo sa tak aj bez ohľadu na to, že neboli pozorované v okamihu preletu doskou a mali sa správať, ako vlny. Samotný akt pozorovania premenil vlny na častice. A nielen to. Aj spätne v čase sa vlny prechodom medzerami zmenili na častice. Bez ohľadu na materialistov, výsledkom boli vždy častice! Pozorovanie vytvorilo existenciu častíc, ktoré sa vrátili v čase, takže prešli medzerami, ako častice. Z toho vyplýva: Častice neexistujú bez prítomnosti pozorovateľa. Pre realistov tu ale problém nekončí. Mnoho z nich sa to snažilo vysvetliť nasledujúcim spôsobom a držali sa naivného realizmu.
Lipnú na myšlienke, že realita existuje nezávisle na pozorovateľovi a naše vnímanie je reprezentáciou toho, že sa niečo deje a pozorovanie je nedokonalé. Tento pohľad bol popretý v roku 2011. Tentoraz teóriou kvantového spektra (plus Planckova konštanta). Výsledok pozorovania reality závisí na meraní v aktuálnom čase a nemôže byť daný vopred! Toto zásadne poprelo naivný realizmus. Kochen – Speckerova teória hovorí len o vlastnostiach jedného systému. Takže vieme, že nemôžeme predpokladať, lepšie povedané, vieme, že je mylné predpokladať, že črty systému, ktoré pri meraní pozorujeme, existujú pred meraním. Takže pointou je: To, čo vnímame, ako realitu, je teraz závislé na našom skoršom rozhodnutí, čo chceme merať. To je veľmi, veľmi hlboká správa o pôvode reality a o tom, že sme súčasťou celého vesmíru. My nie sme len pasívni pozorovatelia. 28. júna 2012 boli dokončené experimenty nelokálneho meškania v rámci teórie kvantového mazania so zámerne odpojenou voľbou. Výsledky sú ohromujúce. Zhrnutie: „Žiadny názor naivného realizmu nie je kompatibilný (zlučiteľný) s výsledkami testov, pretože nech už je kvantový svet videný vo forme vĺn alebo častíc, vždy bude závislý na príčine odpojenej voľby. Toto jasne dokazuje, že filozofiu naivného realizmu je nutné opustiť.“ Záver je nevyvrátiteľný! Preto Eugene Wigner povedal: „Kým mnoho filozofických myšlienok je zlučiteľných so súčasnou kvantovou mechanikou, … materializmus nie.“ A menované súčasné experimenty popreli verzie lokálneho i naivného realizmu. Nielen materializmus nie je zlučiteľný s kvantovou mechanikou. Rovnako tak s ňou nie je zlučiteľný tzv. realizmus, naše zabehnuté vnímanie sveta, ako povedal Zeilinger: „Musíme sa vzdať nášho vnímania reality, a toto vnímanie rozšíriť neskutočne viac, ako dnes väčšina súčasných fyzikov verí.“ Pokojne môžeme na všetko, čo bolo povedané, zabudnúť.  Odmietať dovtedy vedcov, ktorí ukazujú opačným smerom nie je nič viac, než názor na základe dôvery! Mnohí sa tieto fakty snažia obísť pokusom oddeliť makrosvet od sveta kvantového. Tento pokus bol usvedčený z omylu v roku 2010 porušením Legget-Gargovej nerovnováhy so slabým meraním fotónov. A v roku 2011 Caslav Brukner a Johannes Kofler preukázali, že makrosvet vzniká z kvantovej fyziky. Takže ich nie je možné oddeľovať. To by malo byť zjavné po doložených úspešných experimentoch na atómoch, molekulách, prístroje skúmali proteíny strednej veľkosti a vírusy a nikto o výsledkoch nijako nepochybuje. Ďalšie prvky kvantových zvláštností boli potvrdené aj v makrosvete. Ako kvantový vzťah medzi dvoma oddelenými čipmi, ktoré boli dosť veľké pre pozorovanie voľným okom a bola umiestnená malá kovová tyčka do kvantovej superpozície. Z týchto testov vzišiel nespochybniteľný fakt, že domnievať sa, že makrosvet je od kvantového oddelený, je úplne nesprávna.

Makrosvet je stvorený podľa pravidiel kvantového sveta. Ďalšou únikovou cestou, ktorú materialisti použili, bola teória mnohoznačnej interpretácie kvantovej mechaniky a tvrdili: „Neexistuje rozpad vlnovej funkcie po meraní. Každá možnosť sa rozdeľuje do dvoch rôznych svetov.“ Takže každá kvantová pravdepodobnosť je v hre. Rozdeľujú sa do rôznych svetov s rôznymi výsledkami. Toto bolo tiež popreté v Princetone. Bez ohľadu na chápanie materialistov je toto tvrdenie v rozpore s princípom Occamovej britvy: „Entity sa nemajú zmnožovať viac, než je nutné. Ak má problém jednoduchšie riešenie, je jednoduchšie riešenie pravdivé“. Predstava nekonečného množstva svetov, ktoré nemožno detegovať je extrémnym porušením tejto definície. Toto môže byť vysvetlené akceptovaním, že všetky tieto pravdepodobnosti sú len matematickou pravdepodobnosťou vo forme vlnovej funkcie. Nejedná sa teda o skutočné svety. Nemôžu byť potvrdené, ani vyvrátené. Idealistické chápanie to vysvetľuje jednoducho a stručne aj ďalšími aspektmi reality, ktoré už boli rozobraté predtým. Interpretácia mnohých svetov nemá žiadnu vysvetľujúcu silu a musí postulovať príliš veľa, aby vysvetlila tak málo, rovnako ako povedal Bernard Haisch: „Jediný malý atóm je kópiou celého vesmíru a definuje všetky alternatívy všetkými možnými konzekvenciami tohto správania. Ale každý moment, v každom ľudskom tele sa nachádza miliarda krát miliarda atómov a každý vykonáva kvantové prenosy. V interpretácii mnohých svetov kvantovej mechaniky z toho vyplýva, že každá ľudská bytosť vytvára miliarda krát miliarda alternatívnych vesmírov každú sekundu.“ (The God Theory) Toto je nezmyselný myšlienkový postup a nie je nutné ho akceptovať. Posledným dôležitým protiútokom bol pokus, že to všetko vedie k solipsizmu (uznáva Ja a jeho zážitky za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len predstavy Ja). Čo je nepravdivé. Solipsizmus je v tomto prípade najskeptickejšou verziou idealizmu, ktorá tvrdí, že existuje iba naša myseľ a vonkajší svet neexistuje. To ale nie je v žiadnom prípade pravda. Všeobecné formy ontologického idealizmu jednoducho tvrdia, že existencia materiálneho sveta je vytvorená aktivitou mentálneho sveta. Teda, že existuje len tvoja myseľ. V krátkom článku o tom písali zástancovia materializmu a Richard Conn Henry a Stephen R. Palmquist: „Prečo ľudia toľko lipnú na slepej viere v nezávislosť mysle? Určite preto, že ak neexistuje realita, potom automaticky, myseľ samotná áno. A keď myseľ nie je produktom skutočnej hmoty, potom je stvoriteľom ilúzie hmotného sveta, ktorý bol v podstate bez ohľadu na materialistov jasným faktom do objavenia kvantovej mechaniky v roku 1925, potom teologický pohľad na našu existenciu je jedinou logickou alternatívou solipsizmu.“ Michio Kaku tvrdí: „Erwin Schrödinger, jeden zo zakladateľov kvantovej mechaniky, vytvoril myšlienkový experiment, ktorý by znázornil osobitné pravidlá jeho teórie. Dajme tomu, že do škatule umiestnime mačku a fľaštičku s jedom. Pridáme atóm rádioaktívneho uránu a Geigerov merací prístroj. Ak sa urán rozpadne, meranie sa vypne, z fľaštičky sa uvoľní jed a ten ticho usmrtí mačku.
Kým sa do škatule nepozrieme, nevieme vlastne, či sa urán rozpadol alebo nie. Pretože rozpad uránu je kvantová udalosť pravdepodobnosti.“ Otázka znie: Je mačka mŕtva alebo živá? No, v súlade s kvantovou fyzikou nie je mačka ani mŕtva, ani živá ale je niečím medzi týmito stavmi. V tú chvíľu si poviete: „To je predsa nezmysel! To je proti prírode! Ako môže byť mŕtva a živá súčasne?“ Schrödinger tým chcel povedať, že nič v tomto vesmíre nie je dané, kým neuskutočníme nejaké merania, pozorovanie. Ale iný pionier kvantovej mechaniky Eugene Wigner veril, že nás to o vesmíre učí niečo iné: „Naše vedomie riadi všetko.“
Wigner povedal: „Poďme túto myšlienku posunúť o krok ďalej. Keď sa ja, ľudská bytosť, pozriem na mačku, som vedomý. Preto vedomie určuje celú existenciu.“ V tejto chvíli by Einstein kričal od radosti! Čože? Tvrdíte, že skutočnosť, že som vedomá bytosť, určuje, či je mačka živá? Odpoveď znie áno! A Wigner to posunul ešte ďalej: „Ako môžem vedieť, že som na žive ja? Chápte, že mačka a ja sme súčasťou rovnakého vesmíru. Keď neviem, či je živá alebo mŕtva mačka, potom môžem byť tiež mŕtvy ja a vôbec o tom nemusím vedieť.  Takže kto určuje, že som nažive ja? Môj fanúšik sa pozrie na mňa, ja na mačku a vieme, že existujeme. Ale kto sa pozerá na našich priateľov? Je nekonečný reťaz ľudí, čo sa pozerajú na ďalších ľudí, na ďalších ľudí, až nakoniec nájdete kozmické vedomie.“ Nejaké vedomie, ktoré je nehmotné a vytvorilo vesmír sa na nás pozrie a povie: „Aha, mačka je živá.“ Táto pozícia je ďaleko logickejšia, než pozície solipsizmu a mnoho z nás doloží, že naša myseľ vytvára realitu a nie je pasívna. Inými slovami: „Nie sme architekti, my máme možnosti zmeniť svet mentálnym procesom.“

Ak realizujeme scenár spomínaný v knihe Quantum Enigma otvorením škatule, ak sa rozhodneme pozrieť do jednej škatule, aby sme zistili, kde sa atóm nachádza, nerozhodujeme o tom, kde skončil. My len máme slobodnú vôľu rozhodnúť, aký bude výsledok! Nech už bude výsledkom vlna alebo častice. My sme tí, ktorí volia špecifické detaily. Takže dôkazy potvrdzujú, že sme menšia myseľ závislá na väčšej mysli, ktorá kontroluje štruktúru všetkého bytia! Je nám dovolené riadiť a podieľať sa na výsledku idealistického prežívania. V knihe Quantum Enigma nenájdete žiadnu ateistickú námietku! Ak Boh pozoruje fyzický svet a my s ním, ako by sme mohli vykonávať experimenty preukazujúce, že niečo nepozorované sa nachádza v superpozícii? Alebo inak: Ak sa Boh pozerá dole na všetko, podivné zákony kvantovej mechaniky by nikdy nemohli byť potvrdené (t.j., Boh potvrdzuje kvantovú fyziku), pretože boli pozorované iba Bohom. Ide o nedorozumenie. Boh od nás nie je oddelený. Nepozoruje nás z nejakého miesta alebo priestoru. Pretože priestor a hmota sú ilúzie nášho vedomého pozorovania. Existencia fyzického sveta je utváraná jeho pozorovaním a jedno bez druhého neexistuje. Takže je jasné, že Boh vidí to, čo vidíme my a naše vedomie je najzásadnejšie a je v spojení s vedomím ultimátnym. Boh nás v podstate pozoruje a prežíva zážitky materiálneho sveta. Mimo nášho prežívania neexistuje nič hodné nášho pozorovania, pretože ide len o formu vlnovej funkcie. Takže on od nás nie je oddelený, pretože naše vedomie je závislé na jeho vedomí. On tiež nepotrebuje nezávislý prežitok fyzického sveta. Vzhľadom k nezvratným laboratórnym dôkazom, ktorý iný úsudok zostáva? Samozrejme, niekto nemusí udržať krok s našimi logickými závermi. Ale nesúhlas nepopiera náš záver a nemôže ho zmeniť.
Veda Boha nepoprela, ale naopak, odhalila ho a spoločne s ním pochovala materializmus. Materializmus teraz prežíva len v poblúznených mysliach nemnohých. Či skôr vo hlavách väčšiny?

Príspevok Kvantová fyzika vyvracia materializmus a dokazuje Boha je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

1. Preskúmanie reality

Jedným zo základov učenia lucidného snívania je preskúmanie reality počas dňa. Zatiaľ, čo úspešné preskúmanie reality môže vyvolať vedomé snívanie samo o sebe, je tiež neoddeliteľnou súčasťou mnohých iných metód lucidného snívania. Teda, je to dobré miesto, ako začať a pokúsiť sa vstúpiť do lucidného sna prvýkrát.

Myšlienkou toho všetkého je, aby ste si všimli nezrovnalosť medzi skutočnosťou vo svojom bdelom živote a tým, čo sa vám sníva. Takto si budete môcť uvedomiť, že snívate a budete môcť prevziať nad snom kontrolu.

Nakreslite si veľkú bodku alebo symbol na ruke. Pozerajte sa naň pravidelne v priebehu celého dňa a zakaždým sa pýtajte samého seba: „Som prebudený alebo snívam?“ Urobte si z toho zvyk. Nakoniec táto otázka vyskočí vo vašom sne, čo vám umožní uvedomiť si to a vstúpiť do svojho lucidného sna.

Upchajte si nos a zatvorte ústa. Môžete stále dýchať? Možno snívate. Pozrite sa na hodinky. Čísla na hodinkách sú skreslené (ak máte digitálne)? Plynutie času sa vám zdá byť nesprávne? To sú dobré ukazovatele, že snívate.

Pokúste sa behať. Nemožnosť behať či zistenie, že beháte pomalým tempom, alebo sa brodíte vodou, sú typické znaky snívania.

Skúste prestrčiť prst cez zápästie. Ak zistíte, že môžete prejsť časťou svojho tela cez seba, môže to byť dobrý podnet na to, že by ste začali vedome snívať.

Nastavte si časovač alebo si jednoducho zapamätajte, že ste urobili jedno alebo niekoľko týchto preskúmaní reality v priebehu dňa, dokonca aj keď sa vám zdá, že ste bdelý.

Akonáhle sa hlboko zakorenia vo vašom normálnom, bežnom správaní, naučíte sa spustiť tieto kontroly reality, kým budete snívať. Takto bude pre vás jednoduchšie vyvolať si lucidné sny.

• Rozpoznajte znaky snívania

Znaky snívania, akými sú preskúmanie reality, sú dobrými ukazovateľmi, že snívate a pomáhajú „ponoriť“ vás do lucidného snívania. Medzi znaky všeobecného snívania patria:

Zlyhanie elektroniky – vypínanie svetiel, lámp, drobných kuchynských elektrospotrebičov a iných elektronických prístrojov zriedka funguje správne v snoch.

Nesúlad osvetlenia – je tma, ale z nejakého dôvodu môžete vidieť pestrofarebné predmety? Je to dobré znamenie, že snívate.

Deformácia – zmeny tvarov, zvláštne tvarované alebo roztriedené položky predstavujú ukazovatele potvrdzujúce, že snívate.

Opakujúce sa sny – hoci nejde o konkrétnu vec, mnohí ľudia majú opakujúce sa sny (napr. vypadnutie zubov, byť prenasledovaný). Ak sa stretnete s niečím takým, je to dobrý ukazovateľ toho, aby ste sa pokúsili vstúpiť do lucidného sna.

• Mnemonická indukcia lucidného sna

Predtým, než zaspíte, si opakujte: „Potom, ako sa prebudím z každého obdobia snov, zapamätám si svoj sen.“ Teraz, zakaždým, keď sa zobudíte v priebehu noci, si zapíšte všetko, na čo si spomeniete z vášho sna. Pokiaľ si nemôžete spomenúť na konkrétny obsah svojich snov, stačí, keď napíšete, ako sa cítite.

Vráťte sa k spánku. Ako upadnete znova do spánku, udržte si váš predchádzajúci sen v mysli. Pokúste sa predstaviť si samého seba späť vo sne, v momente, kde ste prestali (alebo tam, kde by ste chceli ísť). Tento pokus opakujte celú noc, kým nevstúpite do lucidného sna.

• Prerušenie spánku

Princípom tejto metódy je prebudiť sa po 5 až 6 hodinách spánku a stráviť nejaký čas premýšľaním nad tým, o čom bol váš lucidný sen. Urobte niečo, aby bola vaša myseľ vnímavá k lucidnému snívaniu tým, že budete sledovať filmy o snoch alebo čítať články o lucidnom snívaní.

Predtým, než si večer ľahnete do postele, pokúste sa predstaviť si druh sna, aký by ste chceli mať. Alebo ešte lepšie, opakujte si sami pre seba, čo budete robiť vo vašom sne, kým nezaspíte.

• Externe indukované lucidné snívanie

Táto metóda, známa aj ako asistovaná metóda lucidného snívania, alebo elektricky vyvolané lucidné snívanie, predstavuje dobrú metódu pre tých, ktorí majú problémy mať vedomé sny o sebe samých. Na trhu existuje mnoho snových zariadení, ktoré pomáhajú vyvolať lucidné sny, ale najstaršie a najúčinnejšie zariadenie je snová maska, ako je tá, ktorú ponúka americká firma The Dream Mask LLC.

Snové masky fungujú na základe navodenia REM fázy spánku a stimulujú vás, aby ste prebudili svoju myseľ, ale nie vaše telo. Umelé narážky, akými sú LED svetlá alebo tóny, používateľa masky upozornia, že sníva. Akonáhle si uvedomíte, že snívate, môžete vstúpiť do svojho lucidného sna. Ako vidíte, existuje niekoľko účinných metód, aby ste vedome snívali, ale existuje aj niekoľko odskúšaných a pravdivých metód a zariadení, ktoré pomáhajú pri tomto procese.

Doplňujúce rady pre lucidné snívanie

Zaobstarajte si snový denník. Zo svojich snov si toho budete pamätať stále viac, čo je veľká pomoc pri vyvolávaní lucidných snov.

Zmeňte svoj spánkový cyklus. Niekedy môže vytrhnutie z vašich spánkových vzorcov spôsobiť lucidné snívanie.

Pite pred spaním kofeín. Pomáha udržať vašu myseľ hore zatiaľ, čo vaše telo zaspí: je kľúčom k vyvolaniu lucidného sna. Vyskúšajte jednu alebo niekoľko týchto možností, alebo kombináciu týchto indukovaných princípov a výrazne si tým zvýšite šance mať lucidný sen.

Príspevok Lucidné snívanie je zobrazený ako prvý na JoSarJan.

Kvôli tomu som znova dovolil, aby sa zrodil nový deň a zapálil som nebo pre Teba, naplnil som ho farbami a sladkým spevom vtákov, aby som videl, či si ma počul. Pozoroval som Ťa, keď si išiel do práce a čakal som Ťa trpezlivo celý deň. So všetkými vecami, čo si mal urobiť, som Ťa podporil, ale bol si veľmi zamestnaný, aby si mi niečo povedal. Pri Tvojom návrate som videl Tvoju únavu, preto som Ťa chcel osviežiť, lebo voda odnáša stres. Keď však začalo pršať, rozzúril si sa a urazil si moje meno. Veľmi som dúfal, že budeš rozprávať, bolo ešte veľa času. Potom si si zapol telku, a ja som trpezlivo čakal. Počas programu si sa navečeral, no znova si zabudol na mňa, nevenoval si mi ani slovo. Všimol som si, že si veľmi unavený a túžiš po tichu, a tak som zatemnil nebo, zapálil hviezdy. Bolo to naozaj krásne, ale Teba to nezaujímalo. Bol si zničený. Poprial si dobrú noc celej rodine, spadol si na posteľ a v momente si zaspal. Sprevádzal som Tvoje sny hudbou, nočné vtáctvo sa rozospievalo, ale to nie je dôležité, pretože si si ani neuvedomil, že som tu stále pre Teba. Mám viac trpezlivosti, ako si môžeš predstaviť. Tiež by sa mi páčilo naučiť Ťa mať trpezlivosť s druhými. MÁM ŤA RÁD a každý deň čakám na Tvoju modlitbu i krajinu som vytvoril iba pre Teba.

Dobre, opäť si sa zobudil a znova som tu s mojou láskou a čakám na Teba, veriac, že dnes mi venuješ aspoň trocha času. Tvoj Boh

Príspevok List od Boha je zobrazený ako prvý na JoSarJan.