Druhé prikázanie

V knihe Exodus 20,7, ako aj v knihe Deuteronomium 5,11 čítame: „Nevezmeš meno Pána Boha tvojho nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“

Toto nie je žiadna náhoda. Tu sa zakazuje človeku spoznávať vesmír a miesto, ktoré Zem v kozme zaujíma. Na základe tohto prikázania „Boží služobníci“ ničili všetkých astrológov, astronómov, matematikov, vedcov. Viac ako 13 miliónov najlepších z ľudského rodu upálili „Boží otroci“ na hranici. Presadzovali: „Kto ukradne človeka z radov synov Izraela... musí byť usmrtený.“ (2. Mojžišova 21,16). Všimnite si, že toto pravidlo sa vzťahuje iba na "synov Izraela", ostatní ľudia môžu byť ukradnutí. „Nenecháš zlodeja nažive.“ (Exodus 22,18). „Kto by obetoval iným bohom ako židovskému Hospodinovi, bude zahubený.“ (Exodus 22,20).

„Každý, kto by v sobotný deň konal nejakú prácu, bude usmrtený.“ (Exodus 31,15). Cielene boli páchané Židmi veľké zverstvá v mene ich boha vo všetkých krajinách, ktoré obsadili. Starý zákon tieto činy neodsudzuje, ale práve naopak ich posväcuje. Starý zákon sa v nich priamo vyžíva a ospravedlňuje ich: „Hospodin, náš Boh, nám vydal do rúk bášanského kráľa Oga a tiež všetok jeho ľud. My sme ho pobili, takže nikto nezostal nažive... dali sme všetkých do kliatby, ako sme to urobili chešbónskemu kráľovi Sichonovi. Dali sme do kliatby každé mesto s mužmi, ženami a deťmi.“ (Deuteronomium 3,3-6).

„Všetky mestá, mužov, ženy aj deti, dali do kliatby a nenechali ani jedného nažive.“ (5. Mojžišova 2:34). Patologická beštiálna krutosť Židov nemá vo svetových dejinách obdobu. Pred vstupom do zasľúbenej krajiny vyslal Mojžiš Jozua a Haleba Jefune na prieskumnú misiu. Po návrate začali Židov povzbudzovať k dobývaniu týmito slovami: „...Nebojte sa ľudu tejto zeme, lebo oni budú nami zjedení.“ (Numeri 14,9). Títo kanibali úplne „zožrali“ niekoľko národov (Amorejcov, Chetitov, Perizejcov, Kenaancie, Gergezejcov, Hivejcov, Jebusejcov, Moábcov, Filištíncov) a po týchto národoch nezostalo nič iné ako zmienka v Biblii. Čo môžu tieto židovské príbehy vyvolať u iných národov? Iba vzájomnú nenávisť. Tomu prispieva aj masaker obyvateľov Jericha počas židovského dobývania kanaánskej zeme: „A dali do kliatby všetko, čo bolo v meste, mužov i ženy, mladých i starých, voly, ovce i osly; všetkých pobili mečom.“ (Joz 6,20) a horu vypálili. Rovnakú krutosť Jozua urobil mestu Gaius. Všetci obyvatelia, muži aj ženy, boli zabití. A potom: „Gaius vypálil a premenil ho na večnú zrúcaninu, na púšť, až do dnešného dňa, a gajského kráľa zavesil na strom.“ (Jozue 8,24-29). Podobný osud postihol mestá Maked, Livna, Lachis, Gazer, Eglon, Hebron, Davidar, Asor. Všetci ľudia vrátane žien a detí boli zmasakrovaní, mestá vypálené a všetci králi zavesení na stromy. (Joz 10,28-38).

Počas kráľa Dávida Židia brutálne a s patologickým sadizmom vyhladili všetko obyvateľstvo amonitskej Ravy, hádzali ľudí zaživa pod píly, pod železné kombajny, pod železné sekery a do pečúcich pecí (2 Samuelova 12,31). Krematóriá teda Židia vytvorili dávno pred Hitlerom. Odtiaľ pochádza tzv. holokaust národov. Ide tu o skutočný židovský fašizmus a genocídu iných národov.

A kde sú tí dnešní takzvaní bojovníci za ľudské práva a antifašisti? Prečo mlčia a nebojujú proti židovskému fašizmu? Pretože sú jednými z nich. A potom sa niekto naivne spýta: "Prečo vlastne všetky národy sveta odjakživa tak nemajú rady tých „úbohých a nešťastných" Židov?“ Židia a po nich židokresťania obvykle obviňujú pohanov z ľudských obetí. Pozrime sa ale, ako sa týmto spôsobom prehrešili sami Židia. Analýza starozákonných textov nám hovorí, že mohutne. Napríklad Ezechiel píše Božími slovami: „Vtedy som im dal zhubné príkazy, zákony, ktoré prinášajú skazu. „Spôsobil som, že sa poškvrnili svojimi vlastnými obeťami – obetovali prvotiny každého materského lona. Urobil som to, aby som ich zničil, aby spoznali, že ja som Hospodin!“ (Ezechiel 20,25-26). Jeremiáš 7,31; použité sloveso העביר („vykonať ohňom“), t. j., deti boli spálené rovnako ako dobytok. To isté nájdeme v knihe Exodus: „Neotáľajte [obetovať mi] prvotiny svojho mlatu a svojho sústruhu, dajte mi prvorodených zo svojich synov, to isté urobte s prvorodenými zo svojich detí.“