Mužský a ženský princíp v nás
V duálnom vesmíre je neustále napätie medzi opačnými polaritami, nie je tomu inak ani vo svete ľudí. Opakovane sa objavujú videá, články alebo príspevky, kde jedna strana druhej „vysvetľuje a radí, ako vnímať opačnú polaritu, aby boli spokojné obe strany“. Nepochybujem, že pred narodením máme možnosť voľby, či sa narodíme ako muž alebo žena. Nebudem sa venovať ani mystickému, či ezoterickému pohľadu na muža a ženu. Pozrime sa na túto problematiku z pohľadu psychologického.
Dvaja velikáni psychológie- Sigmund Freud a jeho nasledovateľ a zároveň aj odporca niektorých jeho teórií – Carl Gustav Jung. Centrom ich psychoanalytického bádania neboli iba ženy a muži ako takí, sústredili sa viac na mužsko–ženský aspekt vo vnútri človeka. Známymi sa stali vďaka určeniu archetypov – nevedomých hybných síl v človeku. Poďme sa spolu pozrieť na dva z nich. Anima a animus, alebo ženský a mužský princíp.
Anima je, v krátkosti povedané, žena v mužovi. Znamená to, že muž má v sebe sekundárne ženské sexuálne črty, ak hovoríme o duši alebo o zmyselnosti ako o opačnej polarite voči racionalite. No anima je niečím viac než sexuálnym a psychologickým aspektom, pretože je to práve ona, kto vládne vzťahom medzi mužmi a ženami. Je to vrodený sprievodca, ktorý s mužom kráča dvojvýznamným chodníčkom vzťahu k žene a komunikuje s ňou.
Najznámejším obrazom animy je materský archetyp. Vládne vzťahu matka-syn, a preto je tak často premietaný do obrazu matky. Materské postavy poznáme z kultúrnych a náboženských tém. Panna Mária, Matka Zem či ostatné mýtické postavy nás vedú práve k materskému archetypu. Tak ako každý archetyp, aj materský archetyp má svoju pozitívnu aj negatívnu stránku. Jej pozitívom je možnosť dať život, výživu a starostlivosť, pohodlie, ktoré dokáže duši priniesť. Je pripravená obetovať sa pre svoje deti, alebo býva záchrankyňou zranených mužov. Na druhej strane stojí pohlcujúca matka, zobrazovaná ako Gorgona, postava z gréckej mytológie. Takáto anima vedie k zvádzajúcemu aspektu vzťahu matka-syn. Predstavuje nebezpečie, pre mladého muža to znamená nemožnosť oslobodiť sa od svojej matky a sám sa odsudzuje na psychickú smrť, prípadne sa nevedome rozhodne nikdy nedospieť.
Animus je archetypom účelnosti a ducha v žene. Je to mužský princíp v ženskej psychike, rovnako ako anima je ženským princípom v psychike muža. Tento archetyp je zobrazovaný v rozličných mužských obrazoch a črtách – veľkí umelci, hrdinovia, bojovníci, športovci či myslitelia. Ak sa žena so svojím animom identifikuje, vyvinie v sebe racionálnu silu, ktorá môže skončiť nadmernou kritickosťou a tvrdohlavosťou.
Žena, v ktorej animus prevažuje, sa zaujíma o intelektuálne otázky, ktoré je potrebné klásť a má presne stanovený zoznam hodnôt, ktoré považuje za dôležité. Je jedno, nakoľko sú tieto hodnoty podstatné, ona o nich nepripúšťa diskusiu, má iba túžbu prikazovať ich aj iným.
No ako by mali ženy so svojích animom zaobchádzať správne? Túto otázku sa pokúsila zodpovedať Jungova žena Ema vo svojej štúdii. Napísala: “To, čo my ženy musíme prekonať vo vzťahu k animu, nie je pýcha, ale nedostatok sebavedomia a odporu voči zotrvačnosti. Pre nás to nie je tak, ako keby sme sa museli ponižovať, ale akoby sme sa mali naučiť zdvihnúť.”
Čo o animovi hovorí sám Jung? “Žena je dopĺňaná mužským prvkom, a preto jej nevedomie má takpovediac mužský odtlačok. To vedie k značnému psychickému rozdielu medzi mužmi a ženami. Preto som nazýval projekčný ženský faktor animus, čo znamená myseľ alebo duch. Animus je vskutku vkladom všetkých ženských rodových skúseností človeka – a to nielenže je tiež tvorivým a rozvíjajúcim sa bytím, nie v zmysle mužskej tvorivosti, ale v tom zmysle, že prináša niečo, čo by sme mohli nazvať … spermatickým slovom.”
Keď sa ženy zahľadia samé do seba, v dnešnom rýchlom, dravom, viac mužskom svete, má animus v ich vnútri priveľké miesto. Nie je to dôvod na odsudzovanie, to by nakoniec tiež bol mužský spôsob reakcie. Možno by mali ženy hľadať v sebe svoju animu. Starostlivú, vyživujúcu a múdro materskú.