Som súčasť božskej súcnosti, jej prejav. Som si toho vedomý, preto nemám o seba obavy alebo strach. Som iskrička Večnosti a plameň Nekonečnosti. Moje duchovné meno je Jo-sar-jan. Duchovné meno, pod ktorým ma poznajú Doma, je vyjadrenie mojej aktuálnej úrovne vedomia, frekvenčnej a vibračnej, v hmotnej sfére je to iba zvuk.
Božské Vedomie je implicitne prítomné vždy (večnosť), všade (nekonečnosť) a vo všetkom. Boh je totiž všetko vo všetkom, nemusíme ho explicitne adorovať.
„Láska je ústredný plameň vesmíru, a nielen to – je základný oheň sám o sebe. Je napísané, že Boh je láska a my sme stvorení na Boží obraz, obraz večnej bytosti. Láska je sebaobetovanie prostredníctvom stvorenia, stelesnením božstva prostredníctvom človeka. Láska je podstata, ovzdušie, ktoré sa vzpiera analýze rovnako ako sám život. Je to, čo JE a nemožno ju vysvetliť: je spoločná všetkým ľuďom, všetkým zvieratám a prejavuje sa aj reakciou rastlín na tých, ktorí ich milujú. Láska vládne nad všetkým. Táto podstata lásky, aj keď nepostihnuteľná, preniká všetkým, zapaľuje srdcia, posilňuje city, oživuje dušu a velebí Ducha. Len láska pozná lásku a láska pozná len lásku. Slová nemôžu vyjadriť jej hĺbku ani význam. Samotný všeobecný pocit svedčí o božskej skutočnosti: Boh je Láska a Láska je Boh.”
Veda informuje o dôkazoch existencie mimoriadnej inteligencie prítomnej v každom živom organizme na bunkovej a dokonca na submolekulárnej úrovni. Zdá sa, že život vie, čo robí a robí to premyslene, metodicky, dôsledne a predvídateľne. Dokonca aj nedôslednosť možno predvídať! (pozri Heisenbergov princíp neurčitosti) Okrem toho tu máme pomerne nové vysvetlenie efektu pozorovateľa známeho z kvantovej fyziky. Hovorí, že „všetko, čo pozorujeme, je ovplyvnené pozorovateľom”. Súhrnom môžeme konštatovať, že v „systéme” nazývanom ,,život” existujú tri prvky: inteligencia, plán a energia. Pri pozorovaní života je ťažké hlbšie analyzovať ktorýkoľvek jeho aspekt bez toho, aby sme pripustili, že jeho prejavy sú jednoducho priveľmi zložité, priveľmi tesne previazané, navzájom premiešané a popretkávané, príliš komplikované a vzájomne sa ovplyvňujúce, aby mohli byť výsledkom náhody. Platí to na mikroúrovni submolekulárneho sveta aj na makroúrovni vesmíru. Je jasné, že prítomnosť životných vzorcov v samotnom procese života nie je ani „náhodná”, ani „nevýznamná”, ale že inteligencia a energia, dokázateľne prítomné v týchto vzorcoch, sú silou za týmto procesom. Skutočne, sú jeho zdrojom a stvoriteľom.
Boh nie je muž ani žena s ľudským vzhľadom, črtami, rysmi a sklonmi, a pritom s nadprirodzenými vlastnosťami, mocou a schopnosťami. Boha môžeme poznať a stretnúť sa s ním. Čo teda Boh je? Boh je základná esencia, ktorá preniká všetkým, je primárnym zdrojom nekonečnej inteligencie a primárnou silou za nekonečným procesom stvorenia. Boh je zároveň stvoriteľ a stvorený, je čistá energia pôsobiaca sama na seba. Je prvotná príčina. Je každý jav. Je miesto, kde sídli všetka múdrosť, prameň každej túžby, zdroj všetkej moci, pôvod všetkej skutočnosti. Jedným slovom, je láska. Jeho múdrosť je oživená. Jeho túžba je naplnená. Jeho sila je dokázateľná a jeho skutočnosť sa naplno, veľkolepo a nádherne prejavuje skúsenosťou a vyjadrením lásky. Má táto základná esencia, ktorú nazývame Boh, osobnosť? Áno. Božou veľkosťou a Božou veľkoleposťou je Božia nehmotnosť. To však neznamená, že Boh nie je „osobnosť”, ku ktorej by sme sa mohli modliť a s ktorou by sme mohli komunikovať. Naopak. Práve základná Božia nehmotnosť, ktorá Bohu umožňuje prijať v akejkoľvek chvíli akúkoľvek formu a tvar, mu slúži na vyjadrenie Lásky.
A tak môže Boh prevziať na seba energiu otcovskej postavy, materinskej útechy, lojality priateľa, súcitu spovedníka, odvahy mierotvorcu, trpezlivosti učiteľa, kamarátstva krajana, dôvernosti milenca a vernosti milovaného. Takže skutočnosť, že Boh vo svojej podstate nie je veľkolepá ľudská bytosť, neznamená, že by sme sa viac nemali ku komu modliť, komu sa doprosovať, alebo s kým si vytvoriť osobný vzťah. Práve naopak. Boh môže byť všetkým pre všetkých ľudí. Ak chceme osobného Boha, ku ktorému sa môžeme modliť, otcovského Boha, ktorého môžeme žiadať o radu, alebo mocného Boha, ktorého sa môžeme o niečo doprosovať, všetky tieto roly môže Boh pre nás plniť a aj plní. Boh je všetkým pre všetkých ľudí, pretože Boh je všetko vo všetkých ľuďoch. Boh je samotný život, ktorý je vyjadrením lásky vo fyzickej forme. Každý prejav života je prejavom lásky. Pri našom obmedzenom vnímaní to možno tak nevyzerá, ale je to nespochybniteľná, hlboká a večná pravda.
Boh nič nevyžaduje a neprikazuje, pretože Boh nemá dôvod niečo vyžadovať alebo prikazovať, a to preto, lebo Boh nič nepotrebuje, Boh „nepotrebuje” žiadne skúsenosti – emocionálne, fyzické alebo duchovné, pretože Boh je zdrojom všetkých skúsenosti. Ako by mohol zdroj niečoho potrebovať práve to? Ako by zdroj všetkého mohol vôbec niečo potrebovať. A ak zdroj všetkého nič nepotrebuje, prečo by niečo prikazoval? Žiadne naše správanie, napríklad to, či poslúchame Boha, nemôže spôsobiť, že by Boh získal skúsenosť, ktorú by nemohol mať bez tohto nášho správania. Alebo povedané inak, Boh od nás nezávisí, pretože neexistujú Božie požiadavky, ktoré by bolo treba splniť.
Všetky ľudské bytosti majú vrodenú schopnosť ovládať svoje správanie a prispôsobiť ho tak, aby nikomu neubližovali a súčasne dosahovali čo najlepšie výsledky pre jednotlivca a najvyšší prínos pre kolektív. Stačí, ak sa rozhodneme, že použijeme túto vrodenú schopnosť. Paradoxne, túžbu takto sa správať vyvoláva práve absencia pravidiel a predpisov, či už pochádzajúcich od Boha, alebo od hocikoho iného. Boh to chápe, preto dal ľudstvu najväčší dar – slobodnú vôľu. Sloboda je základná podstata božstva. A Boh vie, že ľudstvo bude vždy konať vo svojom najlepšom záujme, keď mu bude jasný tento najlepší záujem.
Nenarodili sme sa v hriechu, ani sme nezdedili hriešne sklony od duší svojich predchodcov v línii, ktorá sa ťahá až k domnelému prvému hriešnikovi. „Dedičný hriech” je výplod našej náboženskej predstavivosti, rovnako ako príbeh Adama a Evy. Boh nikoho nevyhnal z raja a jeden pohľad na okolitý svet nám ukáže, že ľudia stále žijú v raji. Je pravda, že ho krok za krokom drancujú, ale napriek všetkému sa nič nevyrovná východu alebo západu slnka, kĺzavému letu orla, trepotu krídel motýľa, vôni ruže alebo rannej rosy. Nič nie je úžasnejšie ako tichá krása prvého sneženia alebo hlučná nádhera vĺn udierajúcich na piesočný breh. Dívame sa na to v úžase, pretože je nám jasné, že vidíme niečo veľkolepé. Neexistujú žiadne odporúčania, ktoré musíme získať, aby sme si zaslúžili vrátiť sa do neba. Naším odporúčaním je naša existencia. Nič viac nepotrebujeme.
Boh sa nestará o to, akého vyznania sme (alebo či vôbec patríme k nejakému náboženstvu). Náboženstvá sú výmyslom a dohodami ľudstva. Boh sa nestará o to, čo veríme o Bohu (alebo či vôbec veríme v Boha). Presvedčenia sú výmyslom a dohodami ľudstva. Boh sa na nás nespolieha, že mu poskytneme, čo potrebuje (pretože Boh nepotrebuje vôbec nič). Potreby sú výmyslom a dohodami ľudstva. Potreba byť uctievaný (nehovoriac o príkaze byť milovaný) môže charakterizovať len neistého, frustrovaného, panovačného vládcu – a to v žiadnom prípade neplatí o Bohu tohto vesmíru. Požiadavka, aby sa k nemu pristupovalo jediným určitým spôsobom, pričom akýkoľvek iný prístup (bez ohľadu na to, aký úprimný by bol motív, aký čistý by bol úmysel, aká veľká by bola snaha) by bol nielen nedostatočný, ale bol by aj dôvodom na súdenie, odsúdenie a zatratenie, môže charakterizovať len úplne nerozumného, načisto netolerantného, nezmyselne precitliveného, neuveriteľne úzkoprsého a chorobne drakonického tyrana. A to v žiadnom prípade neplatí o Bohu tohto vesmíru. Predstava, že Boh odmietne každého – okrem tých, ktorí k nemu prídu tou jedinou a určitou cestou je jednoducho pomýlená. Náš Boh predsa nie je Bohom obchodnej značky.
Pojmy „spravodlivosť” a „dokonalosť” sú ľudským výmyslom vytvoreným v kontexte relatívnych hodnôt. Predstava Božej spravodlivosti vychádza z názoru, že Boh považuje niektoré veci za „správne” a iné za „nesprávne”. Taká predstava však neexistuje vo sfére duchovna, ktorá je tiež sférou absolútna, kde všetko prebieha tu a teraz a jedinou energiou je absolútna láska. Vie to každý duchovný majster, a preto všetci duchovní majstri, každý iným spôsobom, hovoria: „Nesúď, ani neodsudzuj!”
Neexistuje žiaden taký tvor alebo bytosť ako Satan. Boh nestvoril anjela, aby potom sledoval, ako sa mení na diabla a dovolil mu trápiť ľudstvo počas celej jeho existencie. Boh však dal ľuďom moc, aby sa na veci pozerali akýmkoľvek spôsobom, aký si len želajú. Potom by možno pomohlo, keby sme satana jednoducho považovali za synonymum negatívy. Rozhodnutie považovať niečo, čokoľvek, za negatívne, je len a len našou voľbou. Neexistuje žiaden „zlý duch”, ktorý by mal moc prinútiť nás k tomu. Alebo, povedané slovami komiksovej postavičky Pogo, ktorú vytvoril karikaturista Walt Kelly: „Stretli sme nepriateľa a sme to my sami.”
V najvyššej realite nič nie je správne alebo nesprávne. Tieto pojmy vytvoril človek na základe obrovského nepochopenia toho, čo chce Boh, a úplného neporozumenia dôvodom a zmyslu samotného života. Posudzovať, čo je správne a čo nesprávne, nemá pôvod v Božej mysli jednoducho preto, lebo samotné tieto pojmy sa zakladajú na podmienke alebo skúsenosti s úžitkom a ujmou, ale v najvyššej realite nič také neexistuje.
Nič nemôže byť užitočné pre toho, kto je zdrojom všetkého užitočného. Predstavovať si, že Bohu môže byť niečo užitočné, je ako si predstavovať, že cent je užitočný pre miliardára. Nič nemôže spôsobiť ujmu tomu, kto je zdrojom všetkého. Predstavovať si, že Bohu môže niečo spôsobiť ujmu, je ako si predstavovať, že akčný príbeh o malom chlapcovi, ktorý sa zranil a potom uzdravil, spôsobí ujmu autorovi, ktorý tento príbeh napísal.
Pretože sa všetci zúčastňujeme na vytváraní svojich vonkajších skúseností, nikto z nás nemôže byť obeťou, v duchovnom zmysle slova, v príbehu, ktorý spoločne vytvárame. Ľudsky sa tak môžeme cítiť, ak však naša myseľ prijme múdrosť našej duše, uvedomíme si, že nie sme obeťou svojho ukrižovania o nič viac, ako bol Kristus toho svojho. Vo chvíli, keď akceptujeme, že sme individualizovaným prejavom božstva, uvedomíme si, že sa nám nič nemôže prihodiť a že všetko sa musí prihodiť cez nás. Uvidíme, že celú svoju skúsenosť na tejto Zemi si vytvárame spolu s ostatnými v procese spolupráce, ktorý slúži agende celku prostredníctvom vyjadrenia a prežívania jeho individualizovaných častí. Naplno pochopíme, rovnako ako pochopil Kristus, prečo sa niečo deje našich životoch aj bez toho, aby sme úplne porozumeli tomu, kto sme, kde sme a prečo sme na tejto Zemi a prežívame svoju fyzickú existenciu. Zrazu budeme poznať dôvod, prečo iní vstúpili do nášho života určitým spôsobom – spôsobom, ktorý by sme im predtým možno nikdy neodpustili, lebo už viac nebudeme „vidieť len hmlisté obrazy”, ale budeme pozorovať očami duše. Konečne budeme poznať logiku duše a nebeský zámer v spoluvytváraní všetkého, čo sa udialo, čo sa deje a čo sa bude diať v našich životoch.
