Film Planéta opíc z roku 1968, má aj po viac ako piatich desaťročiach hlboký význam pre súčasnosť, pričom funguje ako varovná alegória. Jeho posolstvo je nadčasové a aktuálne najmä v oblastiach etiky, ekológie a politiky.
Ekologické varovanie a zodpovednosť: Film, končiaci ikonickým obrazom zničenej Sochy slobody, pripomína potenciálne následky ľudskej deštruktívnej činnosti. Pre dnešnú dobu je to silná metafora klimatickej zmeny a environmentálnej krízy, ktorú sme schopní sami spôsobiť.
Kritika ľudskej povahy a násilia: Príbeh ukazuje, ako inteligentné opice vládnu nad zdivočenými ľuďmi, čo obracia naruby tradičné predstavy o nadradenosti. Nastavuje zrkadlo ľudskej schopnosti páchať násilie, viesť vojny a ignorovať etiku, čo je v dobe pretrvávajúcich globálnych konfliktov stále aktuálne.
Veda a etika: Film skúma riziká spojené s nekontrolovaným vedeckým pokrokom a experimentovaním, čo rezonuje so súčasnými debatami o umelej inteligencii, či genetickom inžinierstve.
Nadčasový koncept: Vďaka silnému príbehu o vesmírnej posádke, ktorá havaruje na planéte ovládanej opicami, si film zachováva svoju atraktivitu a stala sa z neho jedna z najdlhšie bežiacich sci-fi sérií v histórii.
Varovanie pred jadrovou vojnou: V čase svojho vzniku reagoval na hrozbu studenej vojny, no jeho posolstvo o hrozbe totálneho sebazničenia ľudstva jadrovými zbraňami je, bohužiaľ, stále relevantné.
Film tak zostáva nielen kultovou snímkou, ale aj naliehavým varovaním, aby sme nezopakovali chyby, ktoré vedú k zániku civilizácie.
Film s českým dabingom:
https://hellspy.to/video/2d856e4c18635b03/8668381
Pri spiatočnej ceste na Zem vyhlási automatický pilot kozmickej lode poplach, prebudí predčasne posádku z hibernačného spánku a núdzovo pristane na neznámej planéte. Spočiatku pusto vyzerajúce vesmírne teleso pripraví kozmonautom Georgeovi Taylorovi, Dodgeovi a Landonovi nemilé prekvapenie. Žijú tu v podmienkach prvotnopospolnej spoločnosti od ľudí nerozoznateľné bytosti bez náznaku vyššej inteligencie, bez daru reči. V porovnaní s nimi miestne opice hovoria, jazdia na koňoch, ovládajú bezchybne taktiku a nástroje boja a … lovia ľudí. Tí im totiž slúžia ako otroci. Chytia aj všetkých troch pozemšťanov. Taylor prežije, Dodgea opice vypreparujú do múzea a Landonovi urobia zásah do mozgu. Taylora opice prvé tri dni zajatia považujú tiež za divocha, po zranení krku nie je totiž kozmonaut schopný hovoriť. Jeho ustavičné pokusy dorozumieť sa posunkovou rečou neujdú pozornosti šimpanzej doktorky Ziry a neskôr ani opičieho vodcu, orangutana dr. Zaia. Ten v porovnaní so Zirou cíti z príznakov neobyčajnej Taylorovej inteligencie skôr znepokojenie, ako vedecký zápal. Zaius totiž vie viac, než ostatné opice a Taylora sa bojí ako žijúceho dôkazu toho, čo chce zatajiť. Taylor by mohol byť totiž príkladom, že ľudia majú schopnosť myslieť i učiť sa. Taylor sa s dr. Zirou zblíži natoľko, že tá spoločne so svojím snúbencom dr. Corneliom umožnia utiecť zo zajatia nielen jemu, ale aj pridelenej družke z radov divochov, Nove. Utečenci sa ukryjú na mieste archeologických vykopávok, ktoré, ako Taylor s hrôzou zistí, dokazujú, že opice neboli na planéte prvé. Sú iba pokračovateľmi inteligentnej civilizácie ľudí, ktorá zanikla po akejsi hrôzostrašnej vojnovej apokalypse. Najhoršie poznanie Taylora však iba čaká. Cestou do Zakázanej zóny, na úteku pred opicami a v ústrety možným zázrakom, objaví na pobreží oceánu takmer zasypanú Sochu slobody. Je doma, na Zemi…