(citácia: Simma, rakúska mystička)
Predstavme si : jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nej bytosť neopísateľne krásna… Taká krásna, akú ste ešte v živote nikdy na Zemi nevideli.
Ste očarení touto BYTOSŤOU, vyžarujúcou krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí, vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia… V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľké škvrny a podobne… Uvedomujete si, že sa v takomto stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť… Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. To je očistec! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „čakacia doba“ pred Božím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túžby, šialenej žiadostivosti po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.