Britský bádateľ a spisovateľ David Icke o týchto „negatívnych“ anorganických entitách hovorí, že sú to bytosti spomínané v každej starovekej kultúre pod rôznymi menami; napríklad v islame sa táto bytosť označuje ako džin, v kresťanstve ako démon, vo východnej Amerike ako plazí boh, v Afrike národom Zulu ako Chitauri, v Sumeri ako Annunaki, v gnóze ako archont. V južnej Amerike sa tieto entity označujú pojmom dravce, v strednej Amerike ich poznáme pod menom lietavce. V našich národných povestiach je tiež mnoho príbehov o strigách a strigôňoch.
Starí šamani dávneho Mexika, ktorí boli schopní vnímať energie vo vesmíre priamo, objavili, že celý kozmos sa skladá z dvojice síl. Tieto sily sú protikladné a pritom sa vzájomne dopĺňajú. Druhou a doplňujúcou tvárou nášho sveta je svet obývaný bytosťami, ktoré sú vedomé a pritom nemajú žiadny (fyzický) organizmus. Starí čarodejníci ich nazývali anorganické bytosti.
Táto druhá tvár sveta je s tým našim v úzkom spojení. Starí čarodejníci usúdili, že stupeň vedomia organických bytostí a stupeň vedomia anorganických entít sú tak rozdielne, že môžu existovať vedľa seba, pričom si vzájomne neprekážajú. Tieto anorganické bytosti je ľuďmi možné vnímať, ale obyčajní ľudia si ich prítomnosť neuvedomujú, pretože si nie sú vedomí existencie druhej tváre sveta. Podvedome ľudia ale cítia a vedia, že tu nie sme sami. Tieto entity pochádzajú z iných svetov, ktoré existujú paralelne s našim svetom.
Dávni čarodejníci považovali anorganické bytosti za akýchsi našich príbuzných. Snaha o skamarátenie sa s nimi je však podľa nich márna. Požiadavky na priateľstvo či koexistenciu sú príliš vysoké. Tieto entity s nami neustále komunikujú na nevedomej úrovni. Ľudia o nich vedia všetko iba vo svojom nevedomí, ale ony nás dokonale poznajú a sú si tejto znalosti úplne vedomé. Aj keď anorganické bytosti vyzerajú inak ako my, sú v podstate úplne rovnaké ako my. Nemôžu nám poskytnúť pomoc a ľudia nemôžu pomôcť im. Sú rovnako bezohľadné a sebecké ako ľudské bytosti. Starí čarodejníci rozlišovali viacero skupín neorganických bytostí. Napríklad, niektoré z nich klasifikovali ako výskumníkov či skautov, ktorí prichádzajú z hlbín vesmíru. Starí šamani dospeli k záveru, že tieto bytosti sú svojim temperamentom veľmi podobné ľuďom.
Všetci ľudia putujú tzv. temným morom vedomia. Existuje veľké množstvo svetov, ktoré je možné vnímať a do ktorých je možné vedome prenikať. Starí čarodejníci ich dokázali vnímať priamo a dokázali do nich vchádzať podľa svojho zámeru a vôle. Pobyt na Zemi má predstavovať pre ľudí iba prestávku v ich púti vedomím. Ľudia vraj svoje putovanie temným morom vedomia prerušili. Boli zachytení akýmsi prúdom či vírom, ktorý sa točí v kruhu a dáva im tak pocit posunu, zatiaľ čo stoja na mieste. Čarodejníci sa tejto sile, ktorá ľudí uväznila, ako jediní dokázali postaviť na odpor.
Z hlbín vesmíru k nám kedysi dávno prileteli isté anorganické bytosti – tzv. dravci, ktorí nad nami prevzali nadvládu. Zotročili ľudské bytosti, skrotili ich a spôsobili, že sa ľudia stali poslušnými a bezmocnými. Vysávajú z ľudí životnú energiu, pretože sa tým udržiavajú pri „živote“. Chovajú nás ako zvieratá v ohrade, a tak majú svoju potravu vždy po ruke.
Čarodejníci verili, že práve dravci prichádzajúci z hlbočiny univerza nám vnútili povery, dali nám predstavy o dobre a zle a vyformovali „našu“ sociálnu morálku. Podnietili v ľuďoch nádeje a sny o úspechu a zlyhaní. Vtisli nám chtivosť, urobili nás zbabelými, vnútili nám rutinné chovanie a posadnutosť sebou samými. Venovali nám svoju myseľ, ktorá sa stala našou mysľou. Táto myseľ je plná protikladov, je mrzutá a stále plná strachu z objavenia a odhalenia.
Čarodejnícki žreci vidia ľudské bytosti ako svetelné gule s rukami roztiahnutými do strán. Žreci vidia novorodené dieťatká ako zvláštne svetelné energetické gule pokryté od hlavy až k päte žiariacim obalom. Tento žiariaci obal je pre dravcov pokrmom. Keď sa človek stane dospelým, z tohto energetického obalu zostane vďaka nenásytnosti dravcov už iba úzky okraj spájajúci palce u nôh so zemou. Vďaka tomuto tenkému prúžku ľudské bytosti žijú, alebo skôr iba prežívajú, či živoria.
Tento úzky prúžok vedomia je stredom sebareflexie, v ktorej je človek beznádejne lapený. Anorganickí dravci pôsobia na túto sebareflexiu tak, aby vznietili záblesky vedomia, ktoré potom bezohľadne konzumujú ako skutočné šelmy. Tieto záblesky vedomia v nás navodzujú pomocou stupídnych problémov, ktoré nás úmyselne nechávajú riešiť, a tak nás udržiavajú pri živote a súčasne si zabezpečujú svoju potravu.
Nikto proti nim nemôže nič urobiť? Môžeme sa jedine podrobiť disciplíne natoľko, že sa vyvlečieme z ich dosahu. Ako môžeme po svojich blížnych žiadať, aby sa podrobili tuhej disciplíne? Vysmiali by sa nám a mali by nás za bláznov. A tí agresívnejší by z nás vymlátili dušu. Nie preto, že by tomu všetkému neverili. V hĺbke každej ľudskej bytosti pretrváva zdedená a živočíšna vedomosť o prítomnosti dravcov v nás.
Čarodejníci týchto dravcov dokázali vidieť. Volali ich lietavci, pretože veľkými skokmi poletujú vo vzduchu. Vyzerajú ako ozrutné temné tiene. Starí čarodejníci neradi rozmýšľali nad tým, ako a kedy sa na Zemi tieto bytosti vyskytli. Boli toho názoru, že ľudia museli byť kedysi dávno celkom úplnými bytosťami s fantastickým vzhľadom a vedomím, o akom dnes čítame iba v mytologických legendách. S príchodom dravcov toto všetko zmizlo a dnes sa z človeka stal iba nevedomý usadlý tvor.
Dravec je veľmi chytrým a metodickým súperom človeka. Sleduje systematicky postup, ktorý mení ľudí v zbytočné bytosti. Človek, ktorého osudom je byť magickou bytosťou, svoju magičnosť stratil. Premenil sa v obyčajný kus mäsa. Jeho sny už nie sú viac snami človeka, ale sú snami zvieraťa chovaného na mäso. Sú hlúpe, konvenčné a malicherné.
Ľudské telo má stovky energetických centier. Hlavných a najdôležitejších centier je však iba niekoľko. Energetickým centrom na vrchole hlavy prúdi energia v ľudskom tele inak ako v ostatných energetických centrách. Toto centrum nepatrí tak úplne k človeku. Tohto centra sa zmocnil práve dravec. Dravec pre nás nie je tak neviditeľnou bytosťou ako ostatné anorganické bytosti. Ako deti ho dokážeme zahliadnuť.
Ľudstvu zostáva jediná vec, je to disciplína ako jediný odstrašujúci prostriedok. Disciplínou však nie je myslené dodržiavanie nejakých rutín. Čarodejníci si pod týmto slovom predstavujú schopnosť postaviť sa s chladnou mysľou tvárou v tvár veciam, ktoré vopred neočakávali. Umenie postaviť sa bez cúvnutia nekonečnu, ktoré nevychádza z pocitu vlastnej sily, ale z pocitu posvätnej hrôzy. Disciplína robí žiariaci obal vedomia pre lietavcov nepožívateľným. Dravci sú potom zmätení. Nejedlý žiariaci obal vedomia je niečo, čo sa očividne vymyká ich systému poznania. Akonáhle sú zmätení, nezostáva im nič iné, než sa svojej ohavnej činnosti vzdať. Keď dravci nepožierajú náš žiarivý obal vedomia, ten začne znovu rásť a nadobudne svoju prirodzenú veľkosť a silu. Keď obal vyrastie nad úroveň palcov na nohách, ľuďom sa otvoria prenáramné možnosti.