Nič v tomto svete nekončí, dokonca ani po smrti – len dočasné telo je zničené, zatiaľ čo duša/duch existuje večne. Hovorí o tom aj zákon zachovania energie, ktorý tvrdí, že žiadna energia nevzniká, nezaniká, iba mení jednu formu na druhú, teda že je večná.
Dnešná veda nevie vysvetliť, odkiaľ sa berie vedomie a neexistuje na to ani žiadna vedecká štúdia. Domnievame sa, že zaniká spolu s telom, ale je to len domnienka, ktorá nie je podložená žiadnymi dôkazmi, podobne ako tvrdenie, že vedomie alebo život vznikajú z mŕtvej hmoty. Viera, že život vzniká z hmoty, tvrdí, že naše vedomie, myšlienky a dokonca aj city ako láska, sú len výsledkom chemických reakcií a že my, ľudia, sme iba zhluk atómov bez nejakého vyššieho zmyslu. Mnohí ľudia vďaka tomu veria, že žijú len raz a sú plní úzkosti a stresu, pretože si chcú užívať čo najviac, kým príde koniec. Pravdou ale je, že sme viac ako len mŕtva hmota a každý jeden z nás vlastní neobmedzený duchovný potenciál.
Vedomie a fyzická podoba sú úzko prepojené. Telo malého dieťaťa sa jednoznačne líši od tela dospelého človeka. Môžeme povedať, že duša putuje behom vývoja tela skrz rôzne telá. Nemusíme si byť vedomí, ako v súčasnom živote meníme telá, pretože tieto zmeny sú veľmi subtílne, postupné a ťažko vnímateľné. Všimli sme si ako deti, ako naše telá rastú? Zistili sme to iba vtedy, keď sme po dlhej dobe prišli napríklad za babičkou, ktorá, keď nás vítala, zvolala: „Jéj, ty si ale vyrástol!“
Naše telo dnes neobsahuje ani jednu molekulu z tých, ktoré ho tvorili pred siedmimi rokmi.
Navzdory tejto neustálej zmene tiel, my, duše, zostávame rovnakou individualitou, či už máme päť alebo dvadsaťpäť rokov. Sme len v iných hrubých telách. Naše hrubé a jemné telo (myseľ a inteligencia) sa v priebehu času zmenilo, máme väčšiu silu, viac schopností, poznania, ale sami ako „vnímateľ“, svedok týchto zmien, sme zostali rovnakí. Nestali sme sa ničím iným. Túto transfiguráciu duše mnohými telami v rámci jedného života môžeme nazvať postupnou alebo vnútornou reinkarnáciou.
Pozrime sa na fenomén reinkarnácie z hľadiska čistej logiky. Existuje zaužívaná dogma, že reinkarnácia je nejaký druh viery a laici sa zvyknú pýtať: „A ty veríš v reinkarnáciu?“ Ja sa však môžem opýtať: „A ty veríš, že vedomie zaniká po smrti?“
Je to úplne to isté, jedno nie je nadradené druhému. Prečo? Poďme k vyslovene logickým argumentom, ktoré z mne neznámych príčin nedávajú zmysel takzvaným „vedcom“, ktorí sa asi na racionálne mysliacich ľudí len hrajú, lebo takáto zjavná vec im očividne uniká, alebo je to vyslovene cielená manipulácia. A ovce, samozrejme, ich nasledujú, lebo nevedia použiť vlastnú inteligenciu. Každé tvrdenie treba dokázať. Aj to, že vedomie po smrti tela pretrváva, ALE AJ, ŽE ZANIKÁ.
Status quo, teda momentálny stav je, že jednoducho vieme, že MÁME VEDOMIE, my sami sme to vedomie. Z empirického hľadiska vieme, že ho máme my a predpokladáme, že ho majú aj ostatní. VEDOMIE TEDA JE. Nikdy sme nezažili, že by sme neboli, a tak isto logicky nikdy nezažijeme, že nebudeme. O vzniku, zániku a povahe vedomia nie sú žiadne vedecké informácie, ktoré by tento fenomén vysvetľovali. Môžete si to overiť na Wikipédii, aj v odborných zdrojoch. Jednoducho – moderný materialistický svet NEVIE, čo je to vedomie, čo je to život, ako taký.
Hypotéza, že život vzniká z hmoty, nebola nikdy preukázaná, je to druh viery alebo utkvelej fanatickej predstavy. Čo teda vieme? Máme vedomie, tu a teraz, a otázka znie – je logickejšie, že sa zachová status quo a vedomie teda stále BUDE, nehľadiac na fyzické zmeny, alebo vedomie ZANIKNE? Pripomeňme si, že moderná veda nepozná, čo je to vedomie, ani ako vzniká, ani proces jeho zániku. Rovnako nebolo preukázané, že je produktom hmotnej kombinácie prvkov. Všetko sú to iba špekulácie.
Logicky by teda malo byť prijateľnejšie, že jednoducho VEDOMIE STÁLE BUDE. Jediný argument, resp. pokus o argument z radov vedy, je, že vedomie zaniká, pretože umrie telo, mozog nefunguje, atď. Tu je ale ten problém. Nikdy nebolo preukázané, ako vedomie v mozgu vzniká, a či vôbec v ňom vzniká, a či vôbec vzniká a zaniká, ako také. Celé sa to točí iba okolo primitívneho pozorovania toho, či vieme vedomie registrovať, alebo nie. Podľa vedeckej neandertálskej logiky to znamená, že čo vieme sledovať, to je, a čo už nevieme sledovať, už jednoducho nie je. Toto je ale hrubý logický omyl a školácky záver. Tvrdiť, že keď nevieme vedomie pozorovať v mŕtvom tele, znamená, že zaniklo, je podobné tvrdeniu, ako keď v starovekom Egypte nevedeli pozorovať v noci Slnko, tak tvrdili, že zaniklo – symbolicky umrelo a každé ráno zase vzniklo – narodilo sa. Bolo to preto, lebo nepoznali povahu Slnka, Zeme a ani to, čo sa vlastne deje, aký je to jav, proces. Zjednodušili si to svojou materialistickou mysľou na najjednoduchšie (nesprávne) riešenie. Toto uprednostňovanie najjednoduchšieho vysvetlenia bez znalostí všetkých faktorov sa nazýva aj Occamova britva. Je to viera, že výsledok takejto postulácie je správny. Paradoxne, tú istú Occamovu britvu môžem použiť aj ja na tvrdenie, že najjednoduchšie je veriť, že vedomie jednoducho stále je. Nie je dôvod, aby sme sa domnievali, že nie je len preto, že nemáme možnosť jeho pozorovania priamo v tele. Podobne, ako keby niekto nevedel, čo je to elektrina, ako funguje prúd, len by videl žiarovku, ktorá svieti a tvrdil by, že tá sila v nej, ktorú nazývame elektrina, jednoducho vznikla, keď sa žiarovka rozsvietila. Teda, že je kombináciou tých plieškov v žiarovke. Rovnako, keď sa žiarovka vypáli alebo rozbije (smrť tela), tvrdil by, že elektrina zanikla. Ale to je omyl. Elektrina tam stále je, akurát sa po zničení hardwaru už nemanifestuje cez hmotnú štruktúru, keďže tá už nemôže vykonávať svoju funkciu.
Rovnako je to aj s telom. Keď je hmotné telo opotrebované a „hardware“ sa pokazí, vedomie sa cez neho nemôže prejavovať, jednoducho užívateľ (duša) nemá možnosť používať ten hardware – telo, a software – myseľ. Neznamená to ale, že používateľ zanikol. Tvrdiť, že zanikol, je iba viera, nie skutočné poznanie. Pokiaľ niekto tvrdí, že vedomie po znefunkčnení tela zaniká, mal by to dokázať, lebo opisuje nejaký jav, ktorý vyžaduje dôkaz. Ten jav je zánik vedomia. Čiže, pokiaľ niekto má ucelené vedecké fakty, čo to vedomie je, ako presne vzniká, aké má funkcie a ako zaniká, nech to dokáže. Inak je tvrdenie, že smrťou vedomie končí, iba viera, vedecké laboratória sú jej kostoly a tzv. vedci sú jej biskupmi.
Niektorí pseudo-intelektuáli ale stále zastávajú názor, že keď existuje duša, reinkarnácia alebo Boh, tak na to treba dôkaz, inak neexistuje. To je však chyba. Podľa naozajstných pravidiel logiky napríklad skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír nie je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že je. ALE ani skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že to tak nie je. Volá sa to aj argument z neznalosti. Je to logický klam vyskytujúci sa vtedy, keď niekto tvrdí, že niečo je pravdivé len preto, že nebolo preukázané, že je to nepravdivé, alebo že niečo je nepravdivé len preto, lebo nebola preukázaná pravdivosť. Pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdenia záleží od podporujúcich alebo vyvracajúcich dôkazov k tvrdeniu, nie od nedostatočnej podpory odlišného alebo protichodného tvrdenia. Preto každý naozaj racionálny človek bude minimálne tvrdiť, že NEVIE, a teda sa označí za agnostika, nie za ateistu. Ateizmus je rovnako fanatická viera v neexistenciu Boha bez dôkazov, ako fanatická viera v Boha bez dôkazov. Fyzická schránka sa mení každým okamihom. Raz máme telo dieťaťa, neskôr sme dospelí a raz budeme mať telo starca. Osoba vo vnútri, ktorá je svedkom týchto telesných zmien, je ale stále tá istá, a sme to my (duša). Tak, ako prežívame tisíce snov v našom súčasnom tele, je aj náš terajší život len jeden z mnoho tisícov životov. Tento cyklus prevteľovania sa nazýva „samsára“, ale na Západe ho poznáme pod pojmom reinkarnácia. Naše hmotné túžby spolu s karmou nám na konci nášho života vytvoria pomocou hmotnej prírody ďalšie telo, do ktorého sme nútení sa premiestniť. Nie sme teda telo, ktoré má duchovnú skúsenosť, ale duša, ktorá má skúsenosť s týmto dočasným hmotným telom a svetom.