Pravá podstata vyvíjajúceho sa pozemského ducha je duchovno-bytostná. Duch ako nevedomý zárodok sa za účelom vývoja vnoril do nižších častí Stvorenia. Domov ducha je duchovno-bytostný. Duchovno je úplne inej podstaty, ako nižšie úrovne, kam sa vnára duchovný zárodok. Inými slovami, tie úrovne sa líšia druhom esencie, z ktorej pozostávajú. Tieto podstaty sú si navzájom cudzorodé a môžu sa spojiť len určitým typom vyžarovania. Tieto podstaty sa môžu iba spojiť, ale nie zlúčiť. To znamená, že po prerušení spojovacieho vyžarovania sa tieto podstaty automaticky odlúčia od seba. To môžeme vidieť napr. pri smrti, keď sa duša človeka uvoľní z pozemského fyzického tela.

Obráťme pozornosť na inkarnáciu, vnáraniu sa ducha do nižších úrovní. Pojem inkarnácia sa väčšinou používa pre popis vnorenia sa duše do fyzického tela, ale v širších súvislostiach je to vnáranie sa ducha do nižších úrovní, nielen fyzickej. Čiže nevedomý duchovný zárodok sa vnorí najprv do bytostnej úrovne, ktorá sa nachádza pod duchovnou úrovňou, „naberie na seba“ substanciu príslušnej úrovne, čiže bytostnú látku, z ktorej sa postupom vývoja formuje bytostné telo, potom sa nevedomý duchovný zárodok s bytostným obalom vnorí do ďalšej nižšej úrovne, ktorou je úroveň jemnohmotnosti. Počas vnárania sa duchovný zárodok s bytostným obalom „naberie na seba“ aj jemnohmotný obal. Približne na najnižších miestach jemnohmotnosti sa začína prebúdzať k vedomiu jeho jemnohmotný obal, vedomie jemno hmotného tela.

Zjednodušene môžeme nazvať všetky tieto obaly, substancie, telá, ktoré nie sú duchovné, dušou (je to duch s bytostným a jemno hmotným obalom). A duch je vlastne samotná (na začiatku vývoja nevedomá) duchovná podstata, ktorá samotná je živá a ktorá oživuje ostatné ne-duchovné telá. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože keby sa nejakým spôsobom náhle duch „odtiahol“, uvoľnil z ostatných tiel, substancií, do ktorých sa vnoril, tieto cudzorodé telá by sa postupom času samy od seba rozpadli (napríklad pri spontánnom potrate), pretože by chýbal oživovací prvok, živý organizmus, ktorým je samotný duch (duchovný zárodok). Potom sa duša na nižších úrovniach jemnohmotnosti učí a pripravuje sa na ďalšie fázy svojho vývoja a to na vnorenie sa, inkarnáciu do hrubo hmotnosti. Počas inkarnácie duša naberá na seba aj hrubo hmotný obal. Je dôležité sa zmieniť o tom, že vyššie uvedené triedenie obalov je len podľa ich podstaty, druhu. V rámci druhu ešte môžeme daný druh vo všeobecnosti rozdeliť na ďalšie 3 zložky – z hora nadol – jemnú, strednú a hrubú. Čiže duša pri vnáraní sa do hrubo hmotnosti naberá na seba najprv jemný hrubo hmotný obal (ako keby „kabát“), ktorý sa nazýva mentálny a pochádza z mentálnej sféry, potom je to obal zo strednej hrubo hmotnosti, ktorý sa „ľudovo“ nazýva astrálny a potom je to obal z hrubej hrubo hmotnosti, ktorý sa volá éter. Fyzický svet je jednou z rovín éterickej sféry. Čiže fyzické telo je len telo, látka z fyzickej roviny, fyzického sveta, ktoré je cez hrubú vrstvu mnohých substancií, tiel, oživované živým duchom. Aj preto dokáže fyzický človek, napriek tomu, že má duchovnú podstatu, robiť mnohé negatívne veci, aké robí, lebo v mnohých ľuďoch sú tieto nižšie telá veľmi „zašpinené, zanesené“…