Cieľom duše je prežiť všetko

Duša = Vedomie = podstata = vysoko individualizovaná energia

Duša je naša podstata. Je to vedomý počítač, ktorý naprogramuje bytosť = osobnosť (svoju existenciu a dĺžku života). Tá si potom sama začne vytvárať skutočnosť, o ktorej by sa nesnívalo ani samotnému počítaču. Dokáže sústrediť svoje vedomie istým smerom.

• je vysoko individualizovanou duchovnou energiou
• formuje telo
• je zdrojom vitality
• nie je nikdy stála
• je poľom elektromagnetickej energie, ktorého sme súčasťou
• je zdrojom možností, ktoré hľadajú uplatnenie
• je zoskupením nefyzického vedomia
• je súhrnom mnohých individuálnych vedomí
• prejavuje sa v mnohých formách

Duša nepozná protiklady. Dobro a zlo sú iba dva rôzne prejavy jednej reality.

Duša vytvára hmotu, fyzickú existenciu.

Preto nemá zmysel odopierať si potešenie fyzického života. Radosť je znamením, že duchovne rastieme. Vedomie je len vlastnosť duše. Duša je viac ako vedomie. Vedomie nie je uväznené v hlave. Vedomie sa túži realizovať v čo najväčšom počte dimenzií. Nutná je naša kreativita. Inak by isté stránky nášho vedomia zostali nenaplnené.

Naše vedomie sa vyjadruje mnohými rôznymi spôsobmi. Berie na seba mnoho foriem (nepodobajú sa na seba), ktoré upravuje podľa toho, ako sa chce vyjadriť (prejaviť). Znovu objavujeme vzťah k duši = kreativita.

Sme duše a každá duša má svoje vedomie.

Vedomie je vlastnosťou duše, ale nie je s ňou totožné. Duša môže svoje vedomie zapínať a vypínať (nie je to tma, ale súmrak), kedykoľvek jej to napadne. Tým ale neodpočíva. Duša nie je nikdy v stave prázdnoty, bez vedomia. Vedomie samo o sebe kmitá a mení počas dňa svoju intenzitu. Neexistuje nič, čo by neobsahovalo istú hladinu vedomia. Sme súčasťou iného vedomia. Neexistuje žiadna iná objektívna realita ako tá, ktorá je formovaná vedomím. Vedomie vytvára hmotu, nikdy nie naopak.

Všetky štádia vedomia sú otvorené pre tých, ktorí vedia, kto sú a vedia ich využiť. Duša má niekoľko druhov vedomia, ktoré využíva. Zameria ich rôznymi smermi a tak ich využíva k poznatkom.

DUŠA (JA) A SPÔSOB JEJ VNÍMANIA

Sme jeden z prejavov svojej vlastnej duše. Nevlastníme ju, sme to my sami. My sme duše. Duša neustále podlieha zmene, učí sa (podľa subjektívnych skúsenosti). Je živá, citlivá, vnímavá. Je nezničiteľná. Vytvára hmotu. Jednotlivými inkarnáciami sa zväčšuje.

Duša je však v prvom rade kreatívna.

Dušu možno sledovať z mnohých uhlov. Duša má neobmedzené možnosti. My ju však obmedzujeme na telo. Dušu považujeme za svoje vlastníctvo. Je to však drahokam, ktorým nakoniec obdarujeme Boha. Je vlastne nastávajúcim Bohom.

Materializácia myšlienok a emócií do fyzickej reality je vlastnosť našej duše. Inde je to inak. Naše fyzické prostredie je teda samotná realizácia myšlienok a očakávaní. Poznanie, že celý svet je len myšlienkou, nám pomôže okamžite zmeniť svoje prostredie a okolnosti. Akákoľvek udalosť, ktorú si uvedomujeme, je vnútorná psychická skúsenosť, ktorá je okamžite vnímaná dušou a preložená fyzicky orientovanou časťou nášho ja do fyzických pojmov.

Uprostred duše je otvorené okno, ktorým môžeme sledovať rôzne roviny reality. Sú iné ako materiálny svet. Fyzické zmysly však toto okno zatieňujú.

Duša je nezávislá na fyzickom vnímaní, nepotrebuje fyzické telo a zmysly. Naša fyzická existencia je výsledkom masovej halucinácie, ale medzi realitami dvoch ľudí je veľká priepasť.

Po smrti zostáva v duši naša skúsenosť, má svoju individuálnu halucináciu. Po smrti si môžeme predstaviť svoj predošlý život ako zviera, s ktorým sa musíme stretnúť. Posmrtných realít je viac a líšia sa od seba podľa skúseností. Existujú dimenzie, do ktorých sa individuálne skúsenosti (duša) uchyľujú. V počiatočnom štádiu sú osobnosti silne materiálne zamerané. Skúsenejšie duše neabsolvujú všetky školenia ako iné.

Minulé, prítomné a budúce inkarnácie sú prejavy našej duše.

Duša rastie a rozvíja sa vďaka skúsenostiam všetkých osobností, ktoré ju vytvárajú. Je však stále o niečo viac, než len ich súčtom. Duša nie je uzavretý systém, ako nič vo vesmíre. Jediným predpokladom pre intuitívne pochopenie duše je túžba ho dosiahnuť.

Mimozmyslové vnímanie je základný spôsob, ktorým vnútorné ja prijíma informácie. Odráža pravú skutočnosť. Duša prijíma skúsenosť priamo. Nepotrebuje k tomu fyzické parametre ani zmysly. Neustále formujeme dušu a ona nás. Fyzická existencia je iba jeden spôsob, ktorým sa duša prejavuje. Duša vytvára svet, ktorý obývame.

DUŠA A JEJ POTENCIÁL

Sme presvedčení, že máme len jednu formu – fyzickú a že môžeme byť v určitý okamih na jednom mieste. V skutočnosti sa prejavujeme v rôznych ďalších formách, ktoré nie sme schopní vnímať.

Hlavný zmysel svojej existencie spájame s fyzickým telom. Fyzická forma je koncentrovaná energia, ktorá je neustále v pohybe. Neustále kmitá. Ak túžime byť inde, sme schopní si vytvoriť pseudofyzickú formu (je identická s fyzickou formou). Podľa intenzity našich emócií tak vytvárame formy mimo fyzické telo. Ich trvanie však záleží na intenzite danej emócie. Pseudoforma sa tak ocitne na mieste nášho zamerania. Zameriame sa tam, kde chceme byť. Toto miesto si pritiahne formu – skrytú – Duch – tieň – predstava – nemá fyzické zmysly a koexistuje s fyzickou formou. Nie sme schopní ju vnímať. Priestor je teda naplnený vznikajúcimi formami, ktoré rýchlo miznú.

Lúč osobnosti (identity) je len jedna časť pravdy. Možnosti duše nemôžu byť nikdy vyjadrené skrz jednu osobnosť.

Na niektoré prúdy vedomia (iné roviny reality, kde sú ďalšie naše ja, napr. v iných historických obdobiach) sa môžeme naladiť v okamihoch samoty a odlúčenia (slová, obrazy). Charakteristika vedomia sa nemení ani po smrti. Zostáva v rovnakom stave ako teraz, len si väčšinu jeho vlastností neuvedomujeme. Nestotožňujte príliš vedomie s fyzickým telom.

Cieľom duše je prežiť všetko.

Duša opúšťa pri spánku telo, pretože sa chce regenerovať. Život duše v tele je obtiažny, preto zostáva v tele len tak dlho, kým z vlastnej skúsenosti nespozná, aké to je. Čo nás tak strašne bolí, že si myslíme, že musíme ubližovať druhým, aby sme sa vyliečili?

Naša viera, že sme svojím telom, nám spôsobuje všetky naše problémy. Telo je nástroj. Nie je príbytkom duše, ale naopak. Žije v silovom poli duše (aura). Duša je energia života koncentrovaná v určitom bode časopriestorového kontinua, žiari, pulzuje, vibruje okolo každého predmetu vo vesmíre. Táto energia je niekedy viditeľná, inokedy pôsobí ako teplo. Závisí na frekvencii vibrácie. Je to vlastne svetlo a to sme vo svojej podstate my. Svetlo nevyžaruje z predmetov, ale preniká nimi a tým ich vytvára. Je to energetické pole, ktoré vyžaruje do nekonečna, nikde nekončí. Je to silové pole, ktoré splýva s ostatnými, je bez hraníc. Táto energia je zdrojom všetkého poznania, vedomostí a skúsenosti.

• všetci sme prepojení
• čo je dobré pre mňa, je dobré aj pre ostatných a naopak
• čo robím pre druhých, robím vlastne pre seba

Ľudia, ktorí stratili sebaúctu, pripravujú o sebaúctu druhých. Ľudia, ktorí nemilujú sami seba, nemôžu milovať ostatných. Každá duša je vyjadrením jedinej duše. Neexistuje žiadna individuálna duša.

Duša sa snaží prežívať a zakúšať. Vie všetko, čo možno na svete vedieť. Duša je súčet pocitov, ktoré sme kedy mali. Je podvedomím. Dušu nezaujíma vývoj tela a mysle. Jej cieľom je evolúcia.

Neodsudzujte svoju dušu.

• chce zakúsiť lásku a radosť
• chce skutočne žiť
• chce sa smiať, plakať, víťaziť

Neodopierajte si život. Ak je odopieranie v našom živote dobré, je to pre nás dobré. Ak sa pri tom cítime zle, je to zlé. Duša chce cítiť, nechce len vedieť. Vie všetko. Chce prežívať svoju skúsenosť.

Láska je ako biela farba. Obsahuje všetky farby. Láska obsahuje všetky emócie, nie je ich neprítomnosťou.

Cieľom duše je zakúsiť všetko – aby sa stala všetkým.

Úlohou duše je doviesť nás k tomu, aby sme si vybrali nádheru – aby sme si zvolili to najlepšie, z toho, čím sme – a aby sme neodsudzovali to, čo si nezvolíme. Ak si zvolíme evolúciu svojej duše, nedosiahneme toho činnosťou svojho tela. Činnosť je funkcia tela, bytie je funkcia duše. Našu dušu nezaujíma, ako si zarábame na živobytie – a po smrti to nebude zaujímať ani nás. Našu dušu zaujíma len to, čím sme, nech robíme čokoľvek.

Duša nemusí robiť nič, stačí jej, že je.

Mali by sme byť tým, čím sme radi. Záleží na tom, čím sme (úprimní, priateľskí, veselí, …), nie na tom, čo robíme. Nie sme tu na planéte preto, aby sme svojím telom vytvárali čokoľvek, sme tu preto, aby sme vytvorili niečo svojou dušou. Tá si vyberá z nekonečného stavu bytia a potom vytvára dokonalé podmienky pre vytvorenie skúsenosti.

Duša nás vedie k dokonalým príležitostiam zakúsiť presne to, čo sme si naplánovali. Čo skutočne zakúšame, záleží na nás.

Človek je trojjedinou bytosťou a takou zostane aj po smrti. Telo zmení svoju formu, ale zachová sa vonkajšie obaly. Myseľ (nie mozog) odíde s nami a spojí sa s duchom a telom v energetickej hmote, ktorá má tri aspekty. Ak sa chceme vrátiť na Zem, naše božské ja sa opäť rozdelí na tri časti. V skutočnosti sme jedinou energiou, ale s tromi rozdielnymi vlastnosťami. Keď vstupujeme do nového fyzického tela, naše éterické telo zníži vibrácie natoľko, aby vytvorilo hmotu.

Telo je koagulácia miliárd triliónov energetických jednotiek. Keď spotrebujú svoju energiu, naša myseľ vytvorí nové jednotky z myšlienky o tom, čím sme. Tak môžeme zmeniť svoje telo.

Neexistuje posmrtný súd. Je tu rekapitulácia a slobodné rozhodnutie sa vrátiť. Niektorí sú tu kvôli oslobodeniu druhých.

Duša tvorí, rozum reaguje.

Duša hľadá a umožní zbaviť sa zlých podmienok. Ukáže nám, kto skutočne sme. Duchovné potešenie je oveľa krajšie ako čokoľvek, čo nám môže telo ponúknuť. Duša je nástrojom Boha, skrz ktorý sa Boh realizuje. Cieľom duše je vyjadriť to, čím naozaj je. Po smrti nám bude všetko jasné.

Duša realizuje naše najsilnejšie predstavy.

Duša opúšťa pri spánku telo, pretože sa chce regenerovať. Život duše v tele je obtiažny, preto zostáva v tele len tak dlho, kým z vlastnej skúsenosti nespozná, aké to je. Spíme preto, aby sa regenerovala duša, nie telo. Duša telo donúti. Pri narodení je to pre dušu šok. Preto malé deti veľa spia. Potom si duša zvykne. Myseľ pri narodení prejde zábudlivosťou. Múdri ľudia nepotrebujú spať dlho. Dá sa povedať, že podľa dĺžky spánku spoznáme vyspelosť človeka. Preto si uvedomujte, čo robíme so svojím telom. Kratšiemu spánku pomáha meditácia = stav dokonalej bdelosti. Praktikujte meditáciu nielen v sede, ale aj pri chôdzi, sexe, …

Najkrajší zvuk pre dušu je ticho. Robme však len to, čo robiť chceme.

Nechoďme týmto svetom ako námesačníci. Odhoďme všetky pochybnosti, strach a pocity viny. Každý z nás má svoj ​​filtračný systém, ktorý bráni rozpamätaniu sa na našu úlohu tu, na Zemi, a ako všetko funguje. Preto niektoré veci zostanú záhadou a my by sme sa nemali snažiť o ich vysvetlenie.

V hlave je mozog, nie myseľ. Tá je v bunkách tela. Myseľ je energia a myšlienky. Mozog je biochemický mechanizmus v hlave. Má za úlohu transformovať energiu myšlienok na fyzické impulzy. Je to transformátor. Celé telo je transformátor. Naše telo je z 99% prázdny priestor. Duša je všade v nás a okolo nás. Nie je obsiahnutá v tele, ale telo v nej.

Duša nikde nekončí a nezačína. Je ako vzduch v izbe. Preto sme všetci jedným celkom.

Keby neexistovali „mladé“ duše, nemohli by existovať „staré“ duše. Preto sa niektoré duše rozhodli, že budú mladé a iné sa rozhodli, že budú staré. Aby jediná duša mohla dokonale poznať seba samu. Podobne je to s dobrými a zlými dušami. Preto nie je žiadna duša nikdy potrestaná.

Stovky hmotných tiel, ktoré obklopujú naše duše, sú naši duchovní partneri:

• v minulosti sme spätí minulými životmi
• v budúcnosti s budúcimi
• v prítomnosti ich vnímame ako spriaznené duše

Niekoľko ľudí môže mať spoločnú minulosť (spoločnú osobu) alebo budúcnosť, pretože duša obklopovala jedno spoločné telo. Môžeme preto cítiť náklonnosť k viacerým ľuďom. Neexistujú žiadne obmedzenia, možné je všetko. Každý pokus obmedziť prirodzený prejav lásky je obmedzovanie slobody (otázka nevery). Je to obmedzovanie duše, ktorá sa tomu bráni.

Pri našom príchode na Zem tu máme určitú dohodu, plán správať sa tak, ako sa správame k ostatným, aby sme ich podporovali v tom, akí naozaj sú. Niektorí sa správajú láskavo a iní naopak. Plníme ju každý deň. Preto tu nie sú žiadne obete a žiadni vinníci.

Nesúďte a neodsudzujte!

Vybrali sme si miesto, ku ktorému smerujeme = predurčenie. Spôsob, ako sa tam dostaneme, však predurčený nie je. Nemáme ani záruku, že sa tam vôbec dostaneme. Máme len určitú predstavu, kam by sme radi šli a čo by sme radi robili. Nikde však nie je istota, že sa tak stane a že nezídeme z cesty. Budeme čeliť rovnakým veciam, znova a znova, až konečne pochopíme ich zmysel. Berieme si so sebou do života typy ľudí, miest a udalostí, ktoré nás v budúcnosti stretnú, tak aby bol naplnený náš plán. Ten však nemusí byť naplnený v tomto živote. Máme pred sebou mnoho životov.