Novo vykonané pokusy dokazujú „bizarnosť“ kvantovej teórie. Experimentami bolo dokázané, že nami vnímaná realita neexistuje, pokiaľ ju nepozorujeme a nemeriame. Fyzici z Austrálskej národnej univerzity (ANU) uskutočnili pokus, ktorý sa opieral o experiment s myšlienkami vykonaný Johnom Wheelerom. Pokus mal dokázať, že pohybujúci objekt sa musí rozhodnúť, či sa bude chovať ako častica alebo ako vlna. Wheeler sa chcel dozvedieť, ako sa objekt rozhodne.

Kvantová fyzika tvrdí, že pozorovateľ má zásadný vplyv na rozhodovanie sa objektu, a to sa vždy odrazí na výsledkoch merania. Túto skutočnosť potvrdili aj fyzici z ANU. „Tým je preukázané pôsobenie merania. Na kvantovej úrovni realita neexistuje do toho momentu, kým ju začneme pozorovať. Atómy, ktoré mohli byť sledované, sa pôvodne nepremiestňovali z bodu A do bodu B. Až keď sme ich na konci ich cesty zmerali, sa začali správať ako častice alebo ako vlny, naše pozorovanie vyvolalo ich „existenciu“, povedal profesor Andrew Truscott z výskumného zariadenia pre fyziku ANU. Až keď si pozorovateľ predstaví, že atóm zamieri určitou cestou, môže ho zmerať. Tým ovplyvňuje vedomé rozhodnutie experimentátora minulosť dotyčného atómu. Tento objav bude mať zásadný vplyv na naše vnímanie sveta.

Pokiaľ má teda pozorovanie reality vplyv na minulosť, znamená to, že čas nikdy neexistuje takým spôsobom, ako si ho predstavujeme! V roku 2012 zverejnil jeden z popredných kvantových fyzikov nové dôkazy, ktoré ukazujú, že nami vnímaná prítomnosť je závislá od minulosti a od budúcnosti. Jakir Aharonov tvrdí, že udalosti v prítomnosti sú vyvolané dianím v minulosti a v budúcnosti. Znie to veľmi nezvyčajne a znamená to, že minulosť a budúcnosť tvoria spoločne prítomnosť. Kvantový fyzik Richard Feynman napísal vo svojej knihe Entangled Minds: Extrasensory Experiences In A Quantum Reality už v roku 2006: „Chceli sme preskúmať fenomén, ktorý sa javí ako nemysliteľný. To, čo sa odohráva v srdci kvantovej mechaniky, môže byť z hľadiska klasickej fyziky skutočne vyhlásené za nemožné. Realita ako taká so sebou nesie skutočné mystérium.“

V súlade so zákonmi kvantovej mechaniky, podľa ktorých by sa mali subatomárne častice správať, sa elektrón nachádza v stave hmlistej pravdepodobnosti. Môže byť všade, niekde alebo nikde. Do oblasti reality vstupuje až vtedy, keď začne byť meraný alebo pozorovaný v laboratóriu. Preto fyzik Andrew Truscott tvrdí: „Realita neexistuje do tej doby, než ju začneme pozorovať“. Vedca to následne vedie k záveru, že žijeme v určitom druhu holografického vesmíru. Novo vykonané experimenty dokazujú vplyv pozorovania a jednania v prítomnosti na minulosť. Čo znamená, že čas sa neodvíja iba dopredu, ale aj dozadu. Príčina a následok si môžu vymeniť miesta a tak môže budúcnosť „spôsobiť“ minulosť.

Ďalším výskumom, ktorý to potvrdzuje, je Libetov experiment, kde bolo dokázané, že medzi začiatkom aktivity mozgu a začiatkom pohybu človeka existuje časový rozdiel. Nervová aktivita sa nachádza v štádiu pripravenosti ešte predtým, než naše vedomie vydá pokyn k činnosti. Fyziológ Benjamin Libet vykonal v roku 1979 množstvo pokusov a ich výsledky vyvolali v akademickom svete búrlivé diskusie. A dodnes je v debatách na tému ľudskej vôle často spomínaný. Nové objavy z oblasti kvantovej fyziky môžu tento podivný jav konečne objasniť.

Rovnako tak vyvstávajú aj otázky ohľadom procesov, prebiehajúcich vo vesmíre. Predstavme si, že pred miliardami rokov došlo na jednej z hviezd k vyslaniu prúdu fotónov, ktorý zamieril k Zemi. Aby mohlo toto svetlo dosiahnuť našu planétu, musí sa ohnúť okolo galaxie a má na výber: buď sa vydá cestou vľavo, alebo napravo. Po dlhom putovaní nakoniec dospeje k Zemi a vtedy začne byť pre nás viditeľné. V momente, keď sú fotóny zachytené prístrojmi a pozorované, sú výsledky „zľava – sprava“ totožné. Pokusy ukazujú, že fotón prichádza zľava a sprava do tej chvíle, než je podrobený pozorovaniu. Čo znamená, že pred začiatkom pozorovania sa jedná o narušený vzorec a až po začatí jeho sledovania sa fotón rozhodne, z ktorého smeru prichádza. Ako si to ale máme vysvetliť? Znamená to, že my svojim pozorovaním a meraním ovplyvňujeme cestu fotónu, ktorý svoju púť vesmírom začal už pred miliardami rokov! Naše rozhodnutie v prítomnosti – TERAZ, spôsobí udalosti, ktoré sa už odohrali v minulosti… To ale predsa nedáva žiadny zmysel. Avšak, tak to práve je! Tieto experimenty dokazujú, že kvantové previazanie existuje nezávisle od času. Môžeme teda povedať, že čas, tak ako ho meriame a chápeme, vo svojej podstate neexistuje!

Aj pokusy a štúdie, uskutočnené nedávno v laboratóriách CERNu nás vedú k záveru, že skôr než z častíc hmoty je všetko zložené z energie, a zahŕňa to aj nás, ľudí. Správanie častíc na kvantovej úrovni bolo pozorované pri experimentoch, vykonávaných na urýchľovačoch častíc, ako je napríklad Veľký hadronový urýchľovač (LHC). Hmota je zrejme tvorená rýdzou energiou. Zistilo sa, že tieto častice vo chvíli začatia ich pozorovania vytvoria fyzické prvky. Akonáhle zostanú tieto častice po nejakú dobu bez dozoru, začnú reagovať ako vlny. Preto je už dnes mnoho vedcov presvedčených, že náš hmotný svet je držaný pokope vedomím a všetko vo vesmíre je navzájom a priamo prepojené! Kvantové prepojenie, kde ani čas, ani vzdialenosť nehrajú žiadnu rolu! Štúdium týchto fenoménov je ešte len v začiatkoch a čoskoro dôjde k zásadnej zmene nášho pohľadu na svet.

Už Einstein kedysi povedal: „Pre nás, veriacich fyzikov, nie je toto delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť ničím iným ako ilúziou,“. Nové informácie nás v tejto súvislosti vedú ďalej k domnienke, že vlastne aj smrť je ilúziou. Vedec a lekár Robert Lanza zastáva teóriu biocentrizmu, podľa ktorej je smrť iba ilúziou vytvorenou vedomím. Profesor Lanza tiež tvrdí, že Život stvoril Vesmír, a nie naopak. Podľa jeho názoru nie sú priestor a čas lineárne, a preto smrť ako taká nemôže existovať. Tvrdí, že sme o existencii smrti presvedčení iba preto, že je nám to vštepované. Veríme, že sme iba telo a telo musí zomrieť. Biocentrizmus, nová teória „o všetkom“ hovorí, že smrťou naopak nič nekončí (v rozpore s tým, čo nás učia). Pokiaľ do tejto rovnice dosadíme najnovšie objavy kvantovej fyziky, Život a Vedomie, mohli by sme získať vysvetlenie niektorých naozaj veľkých vedeckých záhad.

Teraz začína byť zrejmé prečo priestor, čas a dokonca aj hmota závisí od pozorovateľa. Rovnako sa začínajú javiť v inom svetle aj fyzikálne zákony vesmíru. Univerzum je veľmi presne zladený mechanizmus, nastavený na existenciu života. Realita je teda proces, ktorý je obsiahnutý (odohráva sa) v našom vedomí. Ako sa môžu páry častíc v okamihu navzájom spojiť, hoci sa nachádzajú na úplne opačných stranách galaxie? Znamenalo by to, že čas a priestor v skutočnosti neexistujú. Odpoveď znie, že častice sa nielen nachádzajú tam „vonku“, mimo priestor a čas, ale zároveň sú aj nástrojmi nášho vedomia! Smrť teda vo svete bez času a priestoru nemôže logicky existovať. Nesmrteľnosť sa preto neodohráva v čase, ale mimo neho, tam, kde všetko existuje súčasne. S ohľadom na tieto súčasné objavy a zistenia, predpokladáme, že sa nachádzame v multivesmíre. Ide o teóriu mnohých existujúcich svetov, ktorá hovorí, že každé možné pozorovanie ústi do iného univerza a preto je ich nekonečné množstvo. A všetko, čo sa stať môže, sa v jednom z nich odohrá. Všetky tieto vesmíry existujú súčasne a bez ohľadu na to, čo sa v nich práve deje. Život je dobrodružstvom, ktoré presahuje naše lineárne myslenie. Skutočný život je „nelineárnou dimenzionalitou“.