Americkí astronauti kozmickej lode „Apollo“ nikdy neboli na Mesiaci. Ako tam tiež neboli ich ďalší kolegovia z NASA. „Je to všetko iba papierový Mesiac“ a nasledujúci náznak svetového škandálu, fakticky pritlačili vedenie NASA k stene a museli zverejniť pravdu. Veľká časť pozadia bola nafotografovaná a natočená v kulisách zariadenia v Langley Research Center v Hamptone. Plán s cieľom fingovať lety a pristátie na Mesiaci sa rozbehol na začiatku 60-tych rokov, pretože vedcom z NASA bolo úplne jasné, že Kennedym uhladene proklamované lety s ľudskou osádkou k Mesiacu sú v danom časovom úseku osem rokov absolútne neuskutočniteľné. S plánmi fingovať misiu na Mesiac bol najviac oboznámený Johnson a bol to on, kto uvalil vysoký stupeň utajenia na väčšinu Apollo materiálov, ktoré nemali byť sprístupnené do roku 2018.
Nixon sa ujal funkcie krátko pred Apollom 11 a pokračoval pod vedením CIA v lžiach, aby posilnil americkú hrdosť a vtedy veľmi chatrné národné povedomie.
Z Armstrongových reakcií a výrazu tváre pri prvom rozhovore po návrate možno zreteľne vyčítať, že si je vedomý toho, že nikdy nebol ani blízko Mesiaca a je nútený klamať miliónom ľudí. Správa sa nervózne a pozerá na dosku stola pred sebou ako malý chlapec, ktorého kára učiteľ. Ukrýva pre kamerou svoju vinu. Takto sa nechová muž, ktorý práve napísal kus histórie.
(https://www.youtube.com/watch?v=BI_ZehPOMwI)
Hádam najväčšie prerieknutie učinil šéf NASA Dan Goldin, ktorý v rozhovore pre britskú televíziu prehlásil, že ľudstvo sa zatiaľ nemôže odvážiť na vysokú obežnú dráhu okolo Zeme (teda za hranicu 250 míľ = 402 km) do kozmického priestoru, pokiaľ nenájde spôsob ako sa chrániť pred nebezpečenstvom kozmického žiarenia. Určite mu v tej chvíli muselo vypadnúť, že jeho predchodcovia vyslali celkom 27 astronautov za túto hranicu.
CIA sa domnievala, že ľudia v komunistických krajinách neoplývajú inteligenciou a preto budú dostatočne dôverčiví, aby uverili čomukoľvek. (chyba: kubánske školy už v roku 1969 líčili Apollo ako obrovský podvod). Ak by teda USA ohromili svet senzačným ľudským a technologickým výkonom, mohlo by to vyvolať obrat a presvedčiť váhajúce krajiny, že jedinou cestou vpred je „demokracia“ po vzore USA. Bol to samozrejme žalostný ťah. Na otázku, prečo od programu Apollo neprebehli žiadne ďalšie misie, má NASA chabú odpoveď: nemôže si to dovoliť. V skutočnosti ani v roku 2024 nemajú technológiu potrebnú k takémuto výkonu. Rakety Elona Muska, ktorý teraz supluje výrobu NASA, padajú po štarte, alebo zhoria ešte na rampe! Langley je tajné výskumné zariadenie NASA, ktorého osadenstvo je pod prísahou. Tu sú uložené všetky záznamy týkajúce sa programu Apollo, spolu s ďalšími artefaktmi. Tunajšie vybavenie umožňuje uskutočniť takmer čokoľvek, sú tu fingované pozadia, simulácie obežnej dráhy atď.
Neprehliadnuteľným dôkazom je obrovský mostový žeriav. Bol postavený v rokoch 1963/1964 s jediným účelom – čo najdokonalejšej simulácii mesačných pristátí!
Prvotným úmyslom bolo natočiť pristávanie kozmonautov na Lunárnom module (LM). Jeho stúpanie a klesanie by sa dialo pomocou žeriavu… Pod maketou bol vytvorený mohutný ventilátor napájaný káblom zveseným zo žeriava. Týmto ventilátorom mal byť zaistený efekt „rozptyľovania prachu tryskou raketového motora“, keď sa maketa priblížila k povrchu Mesiaca.
Armstrong bol v Langley v roku 1970, 6 mesiacov po tom, čo údajne pristál na Mesiaci a po ňom i Apollo 12. Po šiestich mesiacoch sa evidentne vrátil k simulátoru, aby si premyslel, čo by sa ešte dalo vylepšiť, aby oklamaný svet slepo uveril, že pred pol rokom skutočne pristál na Mesiaci. Prečo by sa NASA toľko zaoberala maketami Mesiaca po tom, čo Armstrong na ňom pristál? Museli vytvoriť veľmi realistické falzifikáty pre budúcnosť, keď už dôverčiví diváci budú mať k dispozícii vyššiu kvalitu obrazu.
Pri pohľade z vrcholku žeriava na simulovaný mesačný povrch James Hansen (vedec NASA)napísal: „Aby simulované pristátie vyzeralo čo najdôveryhodnejšie, vyplnil Donald Hewes (NASA inžinier) so svojimi ľuďmi teleso osemhrannej červenobielej konštrukcie hlinou a všetko vymodelovali tak, aby sa to podobalo mesačnému povrchu. Potom namontovali v správnych uhloch svetlomety, simulujúce mesačné osvetlenie a na zadnú stranu portálu zavesili čiernu zástenu napodobňujúcu bezvzdušnú mesačnú oblohu. Hewes sa osobne šplhal po kráteroch s plechovkou čiernej farby, ktorú striekal tak, aby astronauti videli tiene, ktoré by pozorovali pri reálnom pristátí na Mesiaci.“
Pozemný simulátor nevyhovoval štúdiu problematiky z posledných fáz pristátia predovšetkým preto, lebo nebolo možné dostatočne realisticky vizuálne simulovať scénu. Bolo teda nutné pustiť sa do letových simulácií, ktoré mohli poskytnúť realistické zrakové podnety. Jedno z výskumných zariadení skonštruovaných za účelom štúdia finálnych fáz mesačného pristávania máme práve v Langley.
Ide asi o 80 metrov vysoký žeriav. Jeho systémy podporujú päť šestín váhy vozidla pomocou lán ovládaných servomotormi. Rýchlosť prechodu z približovacej na orbitálnu je úplne smiešna, každé plavidlo pohybujúce sa takou rýchlosťou by sa rozbilo o mesačný povrch. Nikto nemôže riadiť kozmické plavidlo spôsobom predvedeným vo filme a v skutočnosti to ani nikto neurobil. Nasledujúce obrázky ukazujú ako to všetko bolo.
NASA potrebovala vytvoriť dokonalú maketu mesačného povrchu. Na sfalšovanie mesačnej misie vynaložila neuveriteľné množstvo času, námahy a prostriedkov. Muselo to vyzerať tak čisto, aby dokázali presvedčiť celý svet o svojej vedúcej úlohe v kozmickom priestore… Na obrázkoch vyššie vidíme veľkú bielu guľu, za ktorou je zatiaľ čisté plátno. Takto vyzerala scéna predtým, ako tím zahájil práce na premene gule v autenticky vypadajúci Mesiac s plasticky prevedenými krátermi. Všimnite si kulisy okolo „Mesiaca“. Na tejto dráhe sa pohybovala kamera, ktorá najprv snímala rotujúcu guľu (približovanie k Mesiacu) a potom sa zhupla a začala skenovať „mesačný“ povrch. Na ďalšej snímke vidíme povrch po dokončení. Ak by sme zo scény odstránili chlapa, ľahko uveríme, že ide o záber z modulu Apollo, ktorý obieha Mesiac.
NASA tvrdí, že fotografia predstavuje odvrátenú stranu Mesiaca vyfotografovanú z Apolla 8, ide však o falzifikát. Nakoniec – podľa postavenia Mesiaca musela byť na jeho odvrátenej strane tma. Porovnajte si túto sféru s guľou. Všetky obrázky však majú tmavé pozadie. To pochopiteľne uľahčilo retušovanie, aby bol zaistený skutočne čierny priestor na fotografii. Úmyselne však nedali na konečné obrázky žiadne hviezdy.
Takto boli vyrobené i niektoré obrázky s astronautmi na Mesiaci, ktoré boli neskôr upravené spôsobom, aby dôkladne falšovali a vytvorili ilúziu pobytu na Mesiaci.
NASA sa potrebovala zbaviť ďalších dôkazov, tak odpálili nie tak dávno (2007) aj štartovacie veže na Myse Canaveral.