Môže byť všetko, čo prežívame, len ilúziou uzamknutou vo vyspelej počítačovej simulácii? Myšlienka, že žijeme v digitálnom svete sa do nášho povedomia dostala prostredníctvom filmu Matrix, ktorý vznikol v roku 1999. Ako vedecká teória, takzvaná simulačná hypotéza, vznikla však až v roku 2003.
Simulačnú hypotézu navrhol profesor z Oxfordskej univerzity, Nick Bostrom a otázka znie, či je jeho hypotéza reálne možnou. Na to, aby sa mohla stať skutočnosťou potrebujeme rátať s tým, že niekedy v ďalekej budúcnosti sa nám podarí zostrojiť počítač, schopný simulovať celý vesmír, fyziku, chémiu a biológiu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta.
Druhý predpoklad sa týka vedomia a to v tom zmysle, že vedomie je rovnaké bez ohľadu na to, kde vzniklo. To znamená, že vedomie vyspelého počítačového programu dokáže vnímať svet úplne rovnako, ako my. Ak by sa oba predpoklady naplnili, takmer okamžite by vzniklo obrovské množstvo simulovaných bytostí, ktoré by prekročilo počet ľudí žijúcich v skutočnom vesmíre.
Bostrom teoretizuje, že v takomto prípade by mohla nastať jedna z troch možností:
- Naši potomkovia zistia, že vytvorenie počítača reálne simulujúceho všetky faktory nášho vesmíru, je nemožné.
- Naši potomkovia zistia, že je naozaj možné reálne simulovať vesmír a všetky javy v ňom, no rozhodnú sa proti vytvoreniu tejto simulácie.
- Simulácia je už vytvorená a drvivá väčšina vedomých bytostí žije v simulácii.
Zaujímavé je to, že simulačná hypotéza sa objavovala aj ďaleko v našej minulosti. Neznamená to, že grécki filozofi rozmýšľali o počítačoch, ale rovnako ako moderní ľudia, aj oni spochybňovali, čo je vlastne skutočné. Z pohľadu filozofov dôb minulých však mohla byť naša realita vytvorená zlým démonom, alebo mohla byť len snom nejakého iného človeka.
Dalo by sa teda povedať, že simulačná hypotéza je tu s nami o niečo dlhšie, ako samotné počítače. Väčšina filozofov sa zhoduje na tom, že ide o dobrú hypotézu, ktorá núti človeka rozmýšľať nad svojou existenciou. Problémom ale môže byť to, že sa končí troma možnosťami, z ktorých jedna musí byť správna. Nevieme ale povedať, ktorá z nich to je.
V roku 2017 dostala ale Bostromova teória priamy zásah. Študent Stanfordskej univerzity, Brian Eggleston, objavil obrovský nedostatok v simulačnej hypotéze. Ťažisko teórie totiž leží na vytvorení super výkonného počítača, no ľudstvo je zatiaľ jediný druh života, ktorý dokáže takéto počítače postaviť. Keď raz naši potomkovia postavia prvý super počítač, bude viac ako jasné, že sa nenachádzame v simulácii, ktorá by na ňom mala byť spustená. Zároveň nedokážeme na základe budúcnosti zistiť, či sa nachádzame v simulácii, alebo nie. Hoci znie táto hypotéza zaujímavo, v súčasnosti nám nedokáže priniesť žiadne relevantné odpovede. Aj naďalej ale ostáva námetom pre sci-fi.