Keď sa prestaneme snažiť meniť druhých a sústredíme sa na pozitívnu zmenu seba samých…
Keď prijímame ľudí takých, akí sú…
Keď pochopíme, že každý má pravdu podľa svojho pohľadu…
Keď sa naučíme „nechať ísť“…
Keď sme schopní nemať vo vzťahu očakávania a dávame pre radosť z dávania…
Keď pochopíme, že to, čo robíme, robíme pre svoj vlastný mier…
Keď prestaneme svetu ukazovať, ako sme múdri…
Keď prestaneme žiadať o súhlas ostatných…
Keď sa prestaneme porovnávať s ostatnými…
Keď sme sami so sebou v mieri…
Keď sme schopní rozlíšiť medzi potrebou a chcením a sme schopní to chcenie opustiť.
Duchovnú zrelosť získavame, ak prestaneme prikladať šťastie hmotným veciam.