Aby ste pochopili čas ako dimenziu, musíte najprv ustúpiť a pochopiť, ako vyzerá Stvorenie mimo času.
Stvorenie má dve základné časti – Boha a všetko ostatné. Ste buď v Bohu a súčasť Boha (ako božia iskra), alebo ste v Stvorení mimo Boha (identifikované a oddelené ego). Tieto dve možnosti sa vzájomne úplne vylučujú.
Keď ste v Bohu, všetko sa deje na úrovni myslenia, takže sa to deje okamžite. Niečo si pomyslíte a ono sa to prehráva so všetkými svojimi možnosťami a okamžite rieši, so všetkými tými možnosťami a všetkými možnými riešeniami, odohrávajúcimi sa naraz. Preto to nazývame VŠETKO-čo-je. VŠETKO sa deje súčasne. Dôvod, prečo sa to deje, je kvôli tomu, čo je Boh: Boh je večný alebo večnosť, čo nie je meradlo času, ale odkazuje na stav nemennosti. Preto je myslenie, ktoré sa koná v Bohu, úplne neohraničené a môže sa prehrávať do všetkých možných riešení, no nemôže sa manifestovať do skúsenosti, lebo Boh je nemenný.
Keď vstúpite do Stvorenia, tak prvé, do čoho vstúpite, je čas, lebo čas vám dáva priestor, v ktorom zažívate segmenty prchavého myšlienkového prežívania ako niečo individualizované, čo vám dáva čas zamerať sa v konkrétnej chvíli len na jeden aspekt prežívania.
V podstate je to celé vlnovo-časticová záležitosť: v Bohu alebo v čistej myšlienke je všetko vlna a existuje ako každý jeden potenciál, či možnosť v tom istom čase a vy to VŠETKO chápete súčasne.
V Stvorení sa objekt stáva v jednom bode fixovaný, takže ho viete zažívať ako individualizovaný a máte fixný uhol pohľadu (vašu osobnú skúsenosť).
Ak je večnosť s Bohom nemenná, čo znamená, že myšlienky, ktoré šírite, sa dejú všetky naraz, so všetkými ich potencialitami a možnosťami, potom čas slúži účelu delenia týchto udalostí do odlišných, individualizovaných a oddelených priestorov, aby ste ich mohli zažívať jednu po druhej.
Na praktickej úrovni to znamená, že vaša myšlienka vás v okamihu prevedie CELÝM celoživotným vzťahom s nejakou osobou, zatiaľ čo čas vám dáva priestor zažívať celoživotný vzťah chvíľu po chvíli… 30-sekundový bozk, 60-sekundové objatie, dve hodiny hádania sa, každý míľnik a všetko ostatné, čo život prináša.
Čas je v podstate rozmerový priestor, ktorý vám dáva príležitosť vychutnať alebo užiť si niečo, čo by ste si inak vo svete Boha alebo tiež VŠETKÉHO, ČO JE, mohli len krátko a prchavo predstaviť.
A to je účel Stvorenia a zmysel Života – túto búrlivú cestu sme začali preto, lebo sme konečne chceli mať priame prežívanie prchavých myšlienok, ktoré sme si mohli inak predstavovať len ako VŠETKO, ČO JE. Chceli sme poznať a zažívať viac, aby sme mohli rásť a byť viac v našich spoločne zdieľaných myšlienkach a predstavách. Keď cyklus dokončíme a vrátime sa so všetkými našimi skúsenosťami, budeme lepší – a vtedy pravdepodobne, tak či tak, začneme celý cyklus znova.