Boh v zmysle stvoriteľa bol ľudstvu podvrhnutý v personifikovanej a externej forme kohosi, kdesi, nedostižne ďaleko, koho je potrebné obávať sa a uctievať ho. Boh, Stvoriteľ všetkého, skutočne existuje a je pre našu súčasnú úroveň vedomia vhodne modelovateľný v podobe Centrálneho zdroja všetkej existujúcej energie. Z toho implicitne vyplýva, že ľudstvo, vesmír, planéta Zem, aj my osobne, sme rozlične individualizovanou čiastočkou Vedomia, tejto omni potenciálnej energie, ktorá, keď by sa jej/nám podarilo očistiť sa od ďalších, postupne vzniknutých energetických nánosov, bude cítiť a prežívať túžbu znova sa vrátiť – zjednotiť sa so svojím Zdrojom, podobne ako sa môže kvapôčka vody zjednotiť s oceánom. Každá individualizovaná čiastočka, tejto z Centrálneho zdroja emitovanej energie Vedomia, je pri svojom výstupe zo Zdroja opatrená jedinečnou identifikačnou signatúrou, ktorá túto čiastočku trvalo sprevádza na jej samostatnej púti, kamkoľvek ide. A zakaždým, keď táto čiastočka, Božia iskra, vstúpi do nejakej, od Zdroja vzdialenejšej vrstvy/dimenzie, si v tejto vrstve opatrí doplňujúcu identifikačnú subsignatúru, s ktorou pokračuje na svojej “vnorovacej” evolučnej anabáze a naopak, keď sa vracia či vynára na svojej ceste späť, slúži jej táto signatúra k orientácii, kadiaľ má v tejto novej vrstve pokračovať ďalej. Každý z nás nesie hlboko v sebe túto identifikačnú signatúru, ktorá nás jednoznačne identifikuje a pre determinuje, a hlboko nás podvedome vedie našou evolučnou cestou buď konvergentne, k Zdroju – keď ctíme univerzálne poznatky a zákonitosti – Zákony Jednoty (Jedného Zdroja) alebo divergentne, od Zdroja – keď ich neakceptujeme a nerešpektujeme.