V roku 1982 sa odohrala pozoruhodná udalosť. Výskumný tím University of Paris, vedený fyzikom Dr. Alainom Aspectom uskutočnil jeden z najdôležitejších experimentov 20. storočia. Nemohli ste o tom počuť vo večerných správach. Dokonca ani vo vedeckých časopisoch ste pravdepodobne nikdy nečítali Aspectovo meno, hoci existujú niektorí, ktorí veria, že jeho objav môže zmeniť tvár vedy. Dr. Aspect so svojim tímom experimentálne zistil, že za istých okolností môžu subatomárne častice, také ako elektróny, protóny a ďalšie, komunikovať navzájom aj na veľkú vzdialenosť, ktorá ich oddeľuje. Nie je rozhodujúce, či sú od seba vzdialené 10 metrov alebo 10 miliárd kilometrov. Nejakým spôsobom sa každá z častíc vždy dozvie, čo robia ostatní a vo svojom správaní ich nasleduje. Problém s týmto experimentom spočíva v tom, že porušuje Einsteinovu premisu, že žiadna komunikácia sa nemôže odohrávať rýchlejšie ako rýchlosťou svetla. Lenže sám Einstein je spoluautorom známeho EPR paradoxu, ktorý je teoretickou predpoveďou toho, čo experimentálne zistil tím Dr. Aspecta. Od tej doby, čo sa dá cestovať priestorom rýchlejšie, než rýchlosťou svetla, čo znamená zdanlivé prelomenie časovej bariéry, prinútila táto desivá vyhliadka niektorých fyzikov, aby sa pokúsili prísť s komplikovanými teóriami v snahe bagatelizovať experimenty Dr. Aspecta. Lenže v skutočnosti bariéra vymedzená rýchlosťou svetla prelomená nebola, pretože pri správnej definícii reality človek prechádzajúci tunelom vytvoreným v časopriestorovom kontinuu si svoj osobný čas zachováva, iba vzdialenosť medzi ním a cieľom cesty sa skracuje vďaka zmršťovaniu priestoru.

Experimenty Dr. Aspecta ale inšpirovali iných teoretických fyzikov k ešte radikálnejším záverom. Dr. David Bohm z University of London dospel k záveru, že Aspectove zistenia možno vysvetľovať aj tak, že objektívna skutočnosť neexistuje a napriek svojej zdanlivej pevnosti je vesmír vo svojej pravej povahe preludom, gigantickým a do detailu vykonaným hologramom. Tento názor Dr. Bohma vyplynul z iného spôsobu výkladu Aspectovho objavu. Dr. Bohm predpokladá, že subatomárne častice sú schopné zostať v kontakte bez ohľadu na vzdialenosť, ktorá ich oddeľuje nie preto, že si posielajú nejaký druh tajomných signálov, ale pretože ich oddelenosť je ilúziou. V tomto smere teda moderná fyzika potvrdzuje základné princípy hinduistickej kozmogenézy.

Doteraz sa nenašiel filozof, ktorý by predložil preukázateľný obraz sveta existujúceho mimo dosahu našich piatich zmyslov. A že tento nadzmyslový či mimo zmyslový svet existuje, mnohí vedia. Lenže je to vec osobnej skúsenosti (zážitku), ktorá je dostupnými metódami nepreukázateľná. Ako príklad uvediem povestný problém, známy ako „perpetuum mobile“, čiže stroja pracujúceho bez zjavného energetického vonkajšieho zdroja. Súčasná termodynamika tvrdí, že takýto prípad prvý aj druhý zákon termodynamickej fyziky vylučujú. Ak exaktná termodynamika prisahá na nemožnosť existencie takých strojov, ako je možné, že bolo popísaných niekoľko úspešných konštrukcií pracujúcich po dlhú dobu bez obvyklého vonkajšieho príkonu energie? Uvediem ako príklad generátor energie bez pohyblivých súčastí, skonštruovaný skupinou vedcov vedenou Dr. T. A. Beardenom. Tento generátor preukázateľne pracuje a energiu čerpá z „aktívneho vákua“ a vynálezcovia naň obdržali americký patent číslo 6.362.718 (Motionless Electromagnetic Generator), https://patents.google.com/patent/US6362718B1/en.

 Ďalším prípadom je oveľa starší vynález Dr. Hansa Colera z roku 1933 (B. I. O. S. Final Report No. 1043, „Magnetstromapparat“) a iným prípadom je jednocestný energetický ventil P. G. Baileya, dovoľujúci odoberať v neobmedzenej miere energiu priestoru. Ďalšími konštruktérmi generátorov pracujúcich bez vonkajšieho zdroja energie sú Howard Johnson, Bruce de Palma a iní. Nimi skonštruované generátory predstavujú skutočné a fungujúce „perpetuum mobile“. Chyba je teda zrejme na strane termodynamickej fyziky, ktorej teoretická základňa nespočíva na základoch správnej definície mnohodimenzionálneho sveta. Ostatne, podľa môjho názoru sú princípy karteziánskej filozofie v podstate vyvrátené objavom fraktálov a definíciou priestoru pomocou „matematiky chaosu“. Práve frekvenčný rozdiel energií rôznych úrovní vytvára neprekročiteľnú hranicu pre pohyb ľudského vedomia z nižšej dimenzie do vyššej, pokiaľ toto vedomie nedokáže vytvoriť spojitú rezonanciu s frekvenciou úrovne, do ktorej chce vstúpiť. V modernej terminológii sa táto hranica nazýva „rozhraním“, ktoré možno prekonať sústredením a očistením mysle (kontempláciou, meditáciou a pod.), čo si vyžaduje veľa času, pevnú vôľu a silnú motiváciu. Príliš pevná väzba k hmote je dôvodom, prečo starovek poznal a kontrolovane používal ingrediencie, ktoré tieto väzby do istej miery uvoľňovali. Medzi takéto látky patria predovšetkým sumerské „biele zlato Shem-an-na“, egyptské ingrediencie „MFKZT“, grécka „Ambrosia“, alebo zložité drogy pripravené z istých rastlín a živočíchov, alebo magické operácie majúce aktivovať činnosť „tretieho oka“. Týmto kontempláciám sa hovorilo „mystériá“ a bezpochyby najznámejšie bolo starobylé mystérium „IBEZ“. Používanie drog umožňujúcich prekročenie „rozhrania“ ale predstavuje nebezpečnú pascu pre vedomie človeka, pokiaľ nie je adept v priebehu mystéria vedený svojim Majstrom, pod ktorého dohľadom sa musí najprv mysticky a duchovne očistiť od negatívnych energií, nalepených na jeho vedomie počas predchádzajúcich inkarnácií. Podstatou tejto pasce pre vedomie je to, že po použití drogy človek dospeje do stavu, v ktorom tieto temné energie uvoľnia besy ľudského vedomia, strhávajúce ľudské vedomie do pomyselného i skutočného pekla. Uvedomte si prosím, že peklo nie je nič iné, než stav vedomia a má ho každý z nás „nesvätých“ zakotvený v najhlbšej zóne svojho vedomia. Každý si svoje peklo nesie v sebe a droga iba uvoľní zámky väzenia, do ktorého sme ho uzavreli.

Existuje zhoda s tým, čo zistil Dr. Aspect a vyvodil Dr. Bohm, takže reč hinduistickej kozmogónie možno previesť zrejme jednoznačne na definíciu Vesmíru ako dočasného umelého hologramu. Je to ďalší prípad znovuobjaveného objavu našich dávnych predkov. Hologram hmotného Vesmíru (3D) ale nemôže vzniknúť sám zo seba, pretože je produktom interferencie rôznych aspektov, vytváraných a pôsobiacich ako cielený zámer nejakej entity existujúcej vo vysokom stave vedomia. Z čisto termodynamického hľadiska nemôže vzniknúť nič, čo má menšiu entropiu (väčšiu vnútornú energiu), než okolitá sústava, pretože na to je nutné pôsobenie obrovskej vonkajšej energie a impulzu. To je dôvod, prečo Vesmír 3D nemohol nikdy vzniknúť ani samovoľným rozpadom akejsi nedefinovanej singularity, teda procesom známym ako „Veľký tresk“. Ten istý princíp vylučuje aj samovoľný vznik života ako negatívneho entropického aspektu stvoreného sveta. Proste by tu chýbala centrálna tvorivá energia a tvorivý impulz, ktorému z nedostatku vhodnejšieho termínu hovoríme „Stvoriteľ“ či jednoducho „Boh“.