Príznačný film pre spoločnosť DreamWorks, ktorej logo zobrazuje chlapca sediaceho na Mesiaci uprostred hviezdnej oblohy, ako chytá ryby, je práve film Stroj času. Mesiac sa v ňom objavuje opakovane. Nie je to náhoda – Mesiac je totiž kľúčovým článkom v systéme lineárneho času, ktorý riadi Saturn, tzv. „boh času“. Hoci Saturn vládne nad časom a karmou, bez Mesiaca by čas na Zemi prebiehal úplne inak. V Zlatej ére, pred približne 12 000 rokmi, náš Mesiac ešte neexistoval – a deň na Zemi vtedy trval len 8 hodín. Mesiac, ako umelé teleso, nielenže spomalil rotáciu planéty, ale zásadne ovplyvnil biologické rytmy, emócie, a tým aj naše vnímanie reality.

Vo filme sa hlavná postava Alexander presúva do roku 2030 – symbolického dátumu globalistickej agendy. Dozvedá sa, že inžinieri pripravujú detonácie na Mesiaci s cieľom kolonizovať jeho vnútro. Ide však len o metaforu – Mesiac kolonizovaný už je, len nie nami. Mesiac je dávno obsadený entitami, ktoré z neho spravili technologickú základňu. Pripomína prázdne vajce, z ktorého bol vybraný žĺtok. A rovnako prázdne znejú sľuby kolonizácie – pretože pravda o Mesiaci je ukrytá pod rúškom mýtov a symboliky.

Mesiac nie je len oblohou putujúce teleso. Je zároveň:

  • sledovacím zariadením (ako vo filme Truman Show),
  • emócie ovládajúcim majákom,
  • a predovšetkým – recyklátorom duší.

Na jeho odvrátenej strane sa údajne nachádzajú približne 10-kilometrové vysielacie veže v tvare hríbu. Tieto konštrukcie usmerňujú energetické telo duše do embryí vybraných tiel. Mesiac teda slúži ako portál na inkarnáciu – technologická brána medzi 4D/5D vedomím a fyzickým Matrixom.

Reinkarnácia, ako ju poznáme, nie je trest, ale súčasť vývoja. Je to pasca, aj voľba zároveň. Sami si vyberáme, či vstúpime späť do 3D reality – podľa úloh, ktoré sme si pred inkarnáciou stanovili. Vyberáme si aj spriaznené duše a budúce telo, ktoré nesie určitý vibračný program. Tento program spracúva Mesiac a umiestňuje dušu do embrya – nie preto, že by sme boli ovládaní, ale preto, že tak sme si to my sami naplánovali. Avšak systém bol napadnutý – nie všetky duše idú tam, kam skutočne patria.

Mesiac sa v symbolike spája aj s archetypom Matky. Preto je často prirovnávaný k Pane Márii – matke Božej, ktorá je zároveň matkou Slnka a skrytým spôsobom aj Saturnu. Saturn bol kedysi centrálnym Slnkom. Pradávne civilizácie ho uctievali ako hlavný žiarivý bod oblohy, dávno predtým, než na nebeskej scéne začalo dominovať naše dnešné Slnko. Kataklizma spred 12 000 rokov, ktorá ukončila Zlatý vek, súvisela so vznikom Mesiaca a novým postavením Saturnu ako „božstva v exile“. Kresťanstvo a iné náboženstvá boli vytvorené, aby zamaskovali pravého vládcu – Saturn – a nahradili ho Slnkom.

Známy symbol Bhavačakry – kolesa života – znázorňuje cyklus utrpenia a karmickej reinkarnácie. V jeho ikonografii často vidíme Budhu, ako ukazuje na Mesiac. Na niektorých zobrazeniach sa v Mesiaci nachádza zajac – biely králik, známy symbol ženskosti, plodnosti a večného návratu. Tento symbol poznáme aj zo sviatkov Veľkej noci. Zajac sa údajne nachádza aj na mesačnej skale na jeho odvrátenej strane. Môže ísť o priamy odkaz – nie na rozmnožovanie žien, ale na samotný princíp neustáleho zrodu v Matrixe.

Chlapec na logu DreamWorks, sediaci na Mesiaci a loviaci ryby, je tak zdanlivo nevinný obrázok. No ak sa naň pozrieme cez vedomie, uvidíme, že symbolizuje lovca duší – rybára, ktorý čaká, kým sa chytíš. A otázka znie: Budeš ďalšia návnada v rybníku reinkarnácie? Alebo si spomenieš, kým si a prečo si tu prišiel? Dôležité je vedieť, že ak si už v 5D uvedomuješ, kto si, nepodliehaš manipulácii. Inkarnácia sa potom deje vedome a dobrovoľne – z vlastného rozhodnutia. V tom prípade Mesiac neslúži ako pasca, ale ako technologický most, cez ktorý si vedome volíš telo, čas a úlohu v Matrixe.