Popis dokonale prepracovanej formy ovládania mysle na báze traumy, známej ako programovanie Monarch (Panovník), ktorú používali nacisti, a ktorú ako súčasť MK-Ultra prevzala aj CIA.

Programovanie Monarch vytvára poruchy disociačných štruktúr a mnohopočetné osobnosti prostredníctvom „spúšťačov“ alebo príkazov. Subjekty sú využívané nielen k tajným akciám, prostitúcii a pornografii, ale aj k údajným letom do „vesmíru“. „Astronautom“ je „vymývaný mozog“ tak, že si myslia, že sú vo „vesmíre“. Ich programátori (manipulátori) ich plne ovládajú – „astronauti“ bezmyšlienkovite plnia ich príkazy. Niečo podobné môžeme vidieť v hudobnom a filmovom priemysle.

K myšlienkovému balamuteniu naivnej populácie pomocou nekonečnej rady zmanipulovaných médií patrí aj jedna z najdiabolskejších ohavností páchaných na časti ľudského rodu – forma systematického ovládania mysle, ktorá dlhodobo prestupuje všetky aspekty spoločnosti.

Aby človek mohol objektívne nájsť odpovede na nasledujúce informácie, musel by najskôr zrejme prehodnotiť svoje vopred vytvorené úsudky ohľadom dualistickej povahy ľudstva. Riešiť filozofickú otázku, či je naša podstata dobrá alebo zlá, je to isté ako vytvárať naše vnímanie skutočnosti – ktorá je špecifickou duchovnou premennou v rovnici života.

Toto pojednanie vychádza z odtajnených dokumentov vlády Spojených štátov, výpovedí pracovníkov výzvedných služieb, historických spisov, výpovedí bádateľov skúmajúcich v odbore ovládania mysle, psychiatrických publikácií a rozhovorov s ľuďmi, ktorí boli bez svojho vedomia podrobení vysoko prepracovanej forme ovládania mysle na báze programu Monarch (Panovník).

STRUČNÁ HISTÓRIA OVLÁDANIA MYSLE

Mysteriózne náboženstvá starého Egypta, Grécka, Indie a Babylónie pomohli položiť základy okultizmu, ktorý v sebe skrýva „skryté vedenie“. Jedným z najstarších spisov, ktorý sa o okultizme zmieňuje, je Egyptská kniha mŕtvych, súbor rituálov, výslovne popisujúci metódy mučenia a zastrašovania (vytvárania traumy), užívania elixírov (drog) a očarovania (hypnotizmu), ktoré nakoniec vedú k úplnému zotročeniu zasväteného. To boli celé veky hlavné ingrediencie súčasti okultizmu, známej ako satanizmus.

Počas 13. storočia rímsko-katolícka cirkev pomocou neslávne známej inkvizície rozšírila a upevnila svoju vládu nad celou Európou. Satanizmus toto obdobie perzekúcií prežil starostlivo uschovaný pod pláštikom rôznych ezoterických skupín.

V roku 1776, istý bavorský jezuita menom Adam Weishaupt, bol poverený rodom Rothschildovcov, aby sústredil mocenskú základňu mysterióznych náboženstiev do súboru, ktorý je všeobecne známy ako Illuminati, čo znamená „Osvietenie“. Išlo o zlúčenie mocných okultných pokrvných zväzkov, privilegovaných tajných spoločností a vplyvných slobodomurárskych bratstiev, ktorých cieľom bolo vytvoriť systém pre „nový svetový poriadok“. Navonok bolo cieľom týchto utopických snáh priniesť ľudskému rodu na celom svete šťastie, avšak skrytým zámerom bolo postupne ovládnuť masy a stať sa tak vládcami Zeme.

ANGLOALIANCIA

Do 19. storočia boli za hlavné geografické oblasti, ktoré ilumináti ovládali, uznávaná Veľká Británia a Nemecko. Nemalo by nás teda príliš prekvapiť, že prvé behaviorálne vedecké výskumy boli v roku 1882 vykonané v Anglicku, zatiaľ čo veľká časť prvých lekárskych a psychiatrických techník, ktoré mali spojitosť s ovládaním mysle, boli objavené na Ústave cisára Viliama v Nemecku.

Roku 1921 bol v Londýne založený Tavistockov ústav ľudských vzťahov (The Tavistock Institute of Human Relations), ktorý mal za úlohu skúmať „kritický bod“ človeka. Roku 1932, približne v rovnakom čase, keď nacistické Nemecko zintenzívnilo svoje výskumy v oblasti neuropsychológie, parapsychológie a mnohogeneračného okultizmu, sa riaditeľom Tavistockovho ústavu stal nemecký psychológ Kurt Lewin. Je zaujímavé, že medzi Anglickom a Nemeckom dochádzalo k pokrokovej výmene vedeckých myšlienok, a to predovšetkým v oblasti eugeniky – odbore venovanom „vylepšovaniu“ ľudského druhu prostredníctvom ovládania dedičných faktorov pri hľadaní partnerov. Tento ohavný tajomný zväzok medzi spomínanými dvoma krajinami bol utužený sčasti prostredníctvom rádu Zlatý Úsvit, tajného spoločenstva, ktoré sa skladalo z mnohých vysoko postavených predstaviteľov nacistickej strany a britskej aristokracie.

Ríšsky vedúci SS Heinrich Himmler mal na starosti vedecký projekt s názvom Lebensborn, ktorý sa týkal selektívneho plodenia a adopcie detí, z ktorých neobvykle veľký počet tvorili dvojčatá. Cieľom projektu bolo vytvoriť nadradenú rasu (árijca), ktorá by bola úplne oddaná veci Tretej ríše. Veľkú časť predbežných pokusov týkajúcich sa genetického inžinierstva a modifikácie správania vykonával Dr. Josef Mengele v Osvienčime, kde chladnokrvne analyzoval účinky, aké na jeho obete malo „viazanie traumy“, farbenie očí a „zdvojovanie“, teda chirurgické spájanie dvoch jedincov.

Okrem týchto odporných chirurgických pokusov vykonávaných v koncentračnom tábore boli niektoré z obetí tiež podrobované značnému množstvu elektrošokov. Bohužiaľ, mnohé z nich tieto krutosti neprežili. Súčasne bolo v Dachau vykonávané „vymývanie mozgov“ u väzňov, ktorým bola podaná halucinogénna droga meskalín, pod ktorej účinkom boli potom hypnotizovaní. V priebehu vojny viedol paralelné behaviorálne výskumy Dr. George Estabrooks z Univerzity Colgate. Jeho vzťahy s armádou, CIA, FBI a inými výzvednými službami zostávajú zahalené tajomstvom. Avšak Estabrooks sa tu a tam „prekecol“ a hovoril o svojej práci týkajúcej sa vytvárania hypnoticky programovaných poslov a hypnoticky spôsobovaného rozštiepenia osobností.

Po druhej svetovej vojne americké ministerstvo obrany tajne importovalo mnohých nemeckých nacistických a talianskych fašistických špičkových vedcov cez Južnú Ameriku a Vatikán do Spojených štátov. Krycí názov pre túto operáciu znel Projekt PAPERCLIP (Spinka). Jedným z tých prominentnejších objavov sa pre Spojené štáty stal nemecký generál Reinhard Gehlen, Hitlerov šéf výzvednej služby zameranej proti Rusku. Po svojom príchode do Washingtonu, D.C., v roku 1945 sa Gehlen často schádzal s prezidentom Trumanom, generálom Williamom „Divokým Billom“ Donovanom, riaditeľom Úradu strategických služieb (OSS) a Allenom Dullesom, ktorý sa neskôr stal oddaným riaditeľom CIA. Cieľom ich diskusií bola reorganizácia americkej výzvednej činnosti a jej transformácia vo vysoko účelnú tajnú organizáciu. Ich snahy vyvrcholili založením Central Intelligence Group (Ústrednej spravodajskej skupiny), ktorá bola v roku 1947 premenovaná na Central Intelligence Agency (CIA). Reinhard Gehlen mal tiež hlboký vplyv na vytvorenie Národnej bezpečnostnej rady (National Security Council), ktorá dala v roku 1947 vzniknúť Zákonu o národnej bezpečnosti (National Security Act). Tento zákon bol prijatý, aby sa predišlo príliš vysokému počtu ilegálnych vládnych aktivít, vrátane tajných programov týkajúcich sa ovládania mysle.

VÝVOJ PROJEKTU MK ULTRA

Akonáhle bola už definitívne zriadená CIA a Národná bezpečnostná rada, došlo aj na prvý z radu utajených programov vymývania mozgov, ktorý na jeseň 1947 spustilo námorníctvo USA. Projekt CHATTER (Klábosenie) bol vyvinutý ako reakcia na „úspechy“ Sovietov pri používaní „drog pravdy“ (preparáty amfetamínového typu, podporujúce zhovorčivosť, alebo halucinogény používané pri výsluchu).

Toto odôvodnenie bolo však len zásterkou pre prípad, že by mal byť program odhalený. Prieskum sa sústredil na identifikáciu a testovanie takých drog pri vypočúvaní a získavaní agentov. Projekt bol oficiálne ukončený roku 1953.

CIA sa rozhodla rozšíriť svoje úsilie v oblasti modifikácie správania prípravou Projektu BLUEBIRD (salašník modrý, ale aj všeobecné označenie mnohých druhov spevavých vtákov), ktorý bol riaditeľom Allenom Dullesom schválený v roku 1950. Jeho cieľom bolo:

1) objaviť prostriedok podmienenia pracovníkov, ktorým by sa dalo zabrániť nežiaducemu vynúteniu informácií známymi prostriedkami,

2) preskúmať možnosť ovládania jedinca použitím špeciálnych techník vypočúvania,

3) preskúmať možnosť rozšírenia pamäte a

4) prijať ochranné opatrenia proti vplyvu nepriateľských subjektov na zamestnancov agentúry.

V auguste 1951 bol Projekt BLUEBIRD premenovaný na Projekt ARTICHOKE (Artičok), ktorý vyhodnocoval hrubé použitie techník vypočúvania vrátane hypnózy a použitia drog. Program bol ukončený v roku 1956. 13. apríla 1953, tri roky pred ukončením Projektu ARTICHOKE, vznikol Projekt MK ULTRA, podľa modelu navrhnutého Richardom Helmsom, zástupcom riaditeľa Central Intelligence CDCI, pod zámienkou zavedenia „zvláštneho vysoko citlivého mechanizmu financovania“.

Skratka „MK“ by hypoteticky mohla znamenať Mind Kontrolle (ovládanie mysle). Prekladom nemeckého slova Kontrolle je evidentne anglické slovo control.

Neoceniteľným prínosom pre vývoj MK ULTRA bolo veľké množstvo nemeckých lekárov, ktorých Spojené štáty získali z nacistickej banky talentov. Súvzťažnosť medzi experimentmi z koncentračných táborov a početnými subprojektmi MK ULTRA je úplne evidentná. Na ovládanie ľudského správania v rámci MK ULTRA slúžilo ožarovanie, elektrošoky, psychológia, psychiatria, sociológia, antropológia, grafológia, rôzne trýzniace látky a paravojenské potreby a materiály (pričom najužívanejším „materiálom“ bolo LSD). Bol ustanovený špeciálny postup označený ako MK DELTA, podľa ktorého sa malo riadiť používanie MK ULTRA v zahraničí. Materiály MK ULTRA a MK DELTA slúžili na účely týrania, diskreditácie či zneškodňovania.

Zo 149 identifikovaných projektov pod záštitou MK ULTRA bol Projekt MONARCH, oficiálne zahájený americkou armádou začiatkom šesťdesiatych rokov (aj keď neoficiálne realizovaný už oveľa skôr), pravdepodobne tým najprominentnejším a je stále klasifikovaný ako „prísne tajný“ v záujme „národnej bezpečnosti“. MONARCH sa mohol vyvinúť zo subprojektov MK SEARCH, ako bola operácia SPELLBINDER (Čarovný rečník), ktorá vznikla s cieľom vytvárať „spiacich“ vrahov (ako boli „mandžuskí kandidáti“), ktorí mohli byť aktivovaní tak, že im bolo v posthypnotickom tranze oznámené kľúčové slovo či fráza. Jedným z niekoľkých krycích programov, ktoré mali zastrieť zlovoľnú skutočnosť Projektu MONARCH, bola možná Operácia OFTEN (Často), prieskum, ktorý sa snažil spútať moc okultných síl.

DEFINÍCIA A OPIS

Názov MONARCH (Panovník) nemusí byť nevyhnutne definovaný v spojitosti s kráľovskou urodzenosťou, ale skôr sa vzťahuje k monarch butterfly. (veľký, oranžovo a čierno sfarbený americký motýľ (Danaus plexippus).

Keď niekto prekonáva traumu vyvolanú elektrošokom, často má podľa svedectva pocit ľahkomyseľnosti, ako by sa vznášal či trepotal vo vzduchu ako motýľ. Tiež premena či metamorfóza tohto nádherného hmyzu je symbolická: z húsenice sa stáva kukla (pokoj, pasivita) a z nej motýľ (nový tvor), ktorý sa vracia na miesto svojho pôvodu. Takýto migračný vzorec z motýľa robí jedinečný druh.

Okultný symbolizmus nám však môže poskytnúť aj ďalší význam. Slovo psýché znamená „duša“, ale aj „motýľ“, čo pramení z viery, že ľudské duše sa stávajú motýľom, keď hľadajú novú inkarnáciu. Niektoré staré mystické skupiny, ako boli gnostici, v motýľoch videli symbol nečistého tela. „Anjel smrti“ (spomenuli ste si na Mengeleho?) bol v gnostickom umení zobrazovaný ako motýľ.

Podľa marionety, bábky, ktorá visí na šnúrkach a je ovládaná vodičom, je programovanie MONARCH tiež označované ako „syndróm marionety“. Iným používaným termínom je Imperiál conditioning (imperiálne podmieňovanie) a niektorí psychiatri a terapeuti ho poznajú ako „sledy podmienených reakcií na podnety“.

Projekt MONARCH možno najlepšie popísať ako formu traumy odstupňovanej disociácie a okultnej integrácie za účelom rozdelenia mysle v mnohopočetnú osobnosť v rámci systematickej sústavy. Počas tohto procesu je vykonávaný satanistický obrad, ktorý obyčajne zahŕňa kabalistický mysticizmus, aby sa zodpovedajúca zmena/y spojila/i s príslušným démonom či skupinou démonov. Samozrejme, väčšina skeptikov v tom vidí iba prostriedok, ako v obeti vyvolať traumu, a popiera akékoľvek iracionálne presvedčenie, že by skutočne mohlo dochádzať k posadnutosti démonom.

ZMENY A SPÚŠŤAČE

Iný spôsob realizácie tohto spletitého zotročenia tela i duše je možné prirovnať k zložitému počítačovému programu – súbor (zmena) je vytvorený pomocou traumy, učenia a spevňovania. Na aktiváciu (spustenie) súboru je potrebný príslušný prístupový kód alebo heslo (pokyn alebo príkaz). Programátor/manipulant nazýva spracovanú obeť „otrokom“ (slave), zatiaľ čo obeť naopak v programátorovi/manipulantovi vidí „pána“ (master) či „boha“ (god). Okolo 75% obetí sú ženy, pretože lepšie znášajú bolesť a majú tendenciu ľahšie disociovať ako muži. Subjekty sú používané na tajné akcie, prostitúciu a pornografiu – evidentné je tak ich využitie v zábavnom priemysle.

Istý bývalý vojenský dôstojník napojený na DIA (Defense Intelligence Agency / Obranná spravodajská služba) oznámil: „Podľa „hlavného strategického zámeru“ sa títo ľudia [obete MONARCH] regrutujú zo všetkých spoločenských skupín, od pouličných vandrákov až po úradníkov.“ Túto skutočnosť potvrdil aj jeden agent CIA na dôchodku, ktorý pri rozhovore naznačil, že títo zamestnanci sú používaní ako „nasadení špicľovia“ či „chameleóni“, ktorých úlohou je preniknúť do určenej skupiny, získavať odtiaľ informácie alebo jej vnútiť vlastné, postranné zámery.

Spracovaná obeť v sebe nosí veľký počet zmien s mnohými záložnými, zrkadlovými a tieňovými programami. Do jej mysle je votkané delenie na zmeny svetlej strany (dobrej) a temnej strany (zlej), ktoré rotujú okolo osi. Jedna z hlavných vnútorných štruktúr systému (ktorých je mnoho) je štruktúrovaná ako špirála pozostávajúca zo siedmich stupňov. Každý systém má vnútorného programátora, ktorý dohliada na „vrátnikov“ (démonov?), ktorí umožňujú alebo znemožňujú vstup do rôznych miestností. Medzi vnútorné predstavy, ktoré majú spracované obete najčastejšie, patria stromy, kabalistický (židovský) „strom života“ s priľahlými koreňovými systémami, nekonečné slučky, starobylé symboly a iniciály, pavúčie  siete, zrkadlá s trieštiacim sa sklom, masky, hrady, bludisko, démoni , príšery alebo mimozemšťania, lastúry, lúky, kvety, presýpacie aj nástenné hodiny, roboti, diagramy postavenia pracovníkov v podniku alebo schémy počítačových obvodových dosiek.

POKRVNÉ ZVÄZKY A ZDVOJOVANIE

Väčšina spracovaných obetí pochádza z mnohogeneračných satanistických rodín (pokrvných zväzkov) a je údajne programovaná na to, aby „naplnila svoj osud ako „vyvolená generácia“ (termín vytvorený Mengelom v Osvienčime). Niektoré obete sú adoptované inými rodinami podobného pôvodu. Iné v tejto neurologickej nočnej more plnia funkciu „určených na spotrebu“ (neprislúchajú ku krvnému zväzku), obyčajne pochádzajú zo sirotincov, pestúnskych domovov alebo z krvismilných rodín s bohatou pedofilnou minulosťou. Zdá sa, že niektorí títo rodinní členovia prenikli aj do vlády či vojenských výzvedných služieb.

Fyzické znaky, podľa ktorých je možné spracované obete často rozpoznať, sú početné jazvy po elektrických ranách alebo znamenia na koži, ktoré sú ich následkom. Niektoré môžu mať rôzne časti tela zohavené nožom, vypaľovacími želiezkami, alebo ihlami. Časté sú tiež tetovania motýľa či okultných symbolov. U členov pokrvných zväzkov je vo všeobecnosti menej pravdepodobné, že by sa u nich mohli vyskytnúť podobné znamenia, pretože ich koža má „zostať čistá a nepoškvrnená“.

Základný účel premyslenej manipulácie s týmito jedincami sa môže javiť ako neskutočný a záleží na našom chápaní hmotných a duchovných sfér a na tom, ako si ich dokážeme vysvetľovať. Tie najhlbšie a najtemnejšie zmeny sú v príslušníkoch pokrvných zväzkov úmyselne ponechávané v pasivite do chvíle, keď sa objaví „antikrist“. Tieto zmeny Nového svetového poriadku zrejme obsahujú aj spätné príkazy a inštrukcie pre výcvik či získavanie značného prílivu ľudí (snáď klonov či „bezduchých“), čím sú programy ovládania spoločnosti stimulované do nového milénia.

Iným bizarným rysom, spájaným s programovaním MONARCH, je nebiologické „zdvojovanie“. Napríklad dve malé deti, ktoré nie sú príbuzné, sú slávnostne zasvätené v magickom obrade „pripútanie duší“, aby mohli byť „neoddeliteľne naveky spojené“ (ďalšia spojitosť s Mengelom?). Títo jedinci v podstate zdieľajú dve polovice naprogramovanej informácie, a tak sú vzájomne závislí jeden na druhom.

STUPNE PROGRAMOVANIE MONARCH

ALFA. Je považované za „všeobecné“ či bežné programovanie v základnom ovládaní osobnosti a je charakterizované nadmerne pociťovaným zadržiavaním pamäte, zvýšenou fyzickou silou a ostrosťou zraku. Programovanie Alfa je dosahované pomocou rozčlenenia osobnosti obete, ktorého dôsledkom je v podstate oddelenie ľavej a pravej mozgovej hemisféry, čím je umožnené, aby boli neskôr Ľ a P programovo spojené prostredníctvom stimulácie nervových dráh.

BETA. Označuje sa za „sexuálne“ programovanie. Toto programovanie eliminuje všetky naučené morálne presvedčenia a stimuluje primitívne sexuálne inštinkty bez akýchkoľvek zábran. Tento stupeň dokáže z obetí vytvárať „dievky“.

DELTA. Je známe ako programovanie „zabijakov“ a pôvodne bolo vyvinuté pre výcvik zvláštnych agentov či elitného mužstva (ako Delta Force, Prvá pozemná zástava, Mossad, atď.) pre tajné operácie. Jednoznačným cieľom je optimálny adrenalínový výkon a ovládanie agresie. Subjekty nepociťujú strach a svoje úlohy plnia veľmi systematicky. Na tomto stupni sú obeti vštepované sebazničujúce či samovražedné inštrukcie.

THETA. Je považované za „psychické“ programovanie. Príslušníci pokrvných zväzkov (pochádzajúci z mnohogeneračných satanistických rodín) sú určení na to, aby vykazovali väčšie sklony k telepatickým schopnostiam ako tí, ktorí k pokrvným zväzkom neprislúchajú. Avšak v dôsledku evidentného ohraničenia týchto schopností boli vyvíjané a používané rôzne formy elektronických systémov pre ovládanie mysle, predovšetkým biomedicínske telemetrické zariadenia na použitie u ľudí (mozgové implantáty), lasery s riadenou energiou využívajúce mikrovlny alebo elektromagnetizmus. Existujú správy, že tieto prístroje sú používané v kombinácii s vysoko pokročilými počítačmi a náročnými satelitnými monitorovacími systémami.

OMEGA. „Sebazničujúca“ forma programovania, tiež známa ako „Code Green“. Charakteristické správanie zahŕňa samovražedné tendencie či sklony k samo mrzačeniu. Tento program je väčšinou aktivovaný, keď spracovaná obeť začína prechádzať terapiou alebo výsluchom a je u nej obnovovaná príliš veľká časť pamäte.

GAMA. Iná forma ochrany systému, ktorá spočíva v „klamlivom“ programovaní, ktoré spôsobuje dezinformovanosť a dezorientáciu. Tento stupeň je prepojený s démonológiou a obvykle sa v neskoršej dobe regeneruje, pokiaľ nie je náležite deaktivovaný.

METÓDY A ZLOŽKY

Otvárací proces začína vytvorením disociácie u subjektu, k čomu obyčajne dochádza medzi dobou narodenia a šiestym rokom. Disociácia je dosahovaná predovšetkým prostredníctvom elektrošokov; niekedy sú elektrošoky používané už v čase, keď je dieťa v matkinom lone. Následkom ťažkých traum spôsobovaných elektrošokovou terapiou, sexuálnym zneužívaním a inými metódami je duša dokonale rozštiepená na protiľahlé osobnosti. Tento princíp, ktorý bol predtým označovaný ako Multiple Personality Disorder, MPD (porucha mnohopočetnej osobnosti) a dnes je pre neho používaný termín Dissociative identity Disorder, DID (porucha rozštiepenej identity) a tvorí základ programovania MONARCH. Ďalšie podmieňovanie mysle obete je posilňované pomocou hypnotizmu, vynútenej dvojitej väzby, striedaním príjemných pocitov a bolesti, odopieraním potravy, vody, spánku a pomocou sensorickej deprivácie v spojení s rôznymi drogami, ktoré menia isté funkcie mozgu.

Ďalším štádiom je uloženie a vtlačenie podrobných príkazov či správ v rámci daných zmien. Toho je dosahované použitím slúchadiel na najvyššej technologickej úrovni, cez ktoré počítačom riadené generátory vysielajú nepočuteľné zvukové vlny či harmonické kmity, ktoré ovplyvňujú RNA v jej ovládaní neurónových dráh vedúcich do podvedomej a nevedomej mysle. Spolu s generátormi harmonických kmitov sú niekedy používané aj optické prístroje „virtuálnej reality“, ktoré premietajú pulzujúce farebné svetlá, podprahové vnemy a obrazové montáže. Pre rozloženie pamäte sú potom používané elektrošoky s vysokým napätím.

Programovanie je pravidelne raz za čas aktualizované a upevňované vizuálnymi, sluchovými a písanými médiami. Medzi prvými témami používanými na programovanie boli Čarodejník z krajiny Oz a Alenka v ríši divov, pričom oba príbehy sú plné okultnej symboliky. Mnohé z dnešných filmov a kreslených grotesiek Disneyho spoločnosti sú používané dvojitým spôsobom – na znecitlivenie väčšiny populácie pomocou podprahových vnemov a neurolingvistického programovania a na zámernú konštrukciu špecifických spúšťačov a kľúčov pre základné programovanie vysoko vnímavých detí, ktoré sú subjektmi projektu MONARCH.

Skvelým príkladom toho, ako podprahové programovanie funguje, je nedávna Disneyho filmová senzácia Pocahontas, napodiv propagovaná ako „tridsiaty tretí“ (najvyšší stupeň v škótskom rite slobodomurárov) animovaný film spoločnosti. Vo filme vystupuje babička Vŕba, mystický štvorstoročný strom, ktorý poradí Pocahontas, ktorá nemá mamičku, aby počúvala svoje srdce, a pomôže jej uvedomiť si, že všetky odpovede ležia vo vnútri. Babička Vŕba neustále hovorí „nejasne“ a používa „dvojzmyselné“ výrazy („niekedy pravá cesta nie je tá najjednoduchšia“) a ezoterické posolstvo toho všetkého je nasledujúce: najjednoduchší je ľavý chodník (cesta, ktorá vedie k zničeniu).

V systémoch MPD, štruktúrovaných v duchu iluminátov, predstavuje vŕba okultné sily druidizmu. Veľmi dôležitý je vnútorný význam vetiev, listov a koreňového systému, pretože niektoré temné duchovné vlastnosti spájané s vŕbou sú využívané pri programovaní: 1) vetvy sú používané na švihanie obetí pri obradoch za účelom „očistenia“, 2) vŕba dokáže odolávať aj tým najkrutejším nástrahám počasia a je známa svojou ohybnosťou a poddajnosťou – spracované obete, ktoré prešli programovaním, popisujú, že všade okolo nich sú vŕbové vetvy a ony nemajú nádej uniknúť, 3) hlboký koreňový systém vŕby v spracovanej obeti vyvoláva pocit, akoby v hypnotickom tranze padala hlbšie a hlbšie do priepasti.

Pri programovaní hrá pomocnú rolu hudba, a to prostredníctvom kombinácie premenlivých tónov, rytmov a slov. Na tieto ohavné účely sú podľa vierohodných prameňov využívané aj mnohé romány majstra hrôzy Stephena Kinga a filmy natočené na ich motívy. V jednej z jeho najnovších kníh Insomnia (Nespavosť) je pod „vševidiacim okom“ uvedená Kingova fotografia s nápisom/spúšťačom We never sleep / My nikdy nespíme (príznačná pre osobu postihnutú MPD/DID).

Čiastočný zoznam iných médií používaných na základné programovanie: Pinocchio, Rozprávka o Šípkovej Ruženke, O Snehulienke, Kráska a zviera, Aladdinova lampa, Malá morská víla, Leví kráľ, E. T., Hviezdne vojny, Lovci duchov, Trancers II, Batman, Betwick ), Fantasy Island (Ostrov predstáv), Re-boot, Tiny Toons, Káčerie príbehy, The Dead Sea Scrolls (Zvitky od Mŕtveho mora), The Tály Book ofMake Believe (Fantastická kniha hier).

A tu je niekoľko filmov, ktoré popisujú či zachytávajú pár aspektov programovania MONARCH: Hellraiser 3, Raising Cain (Rebel Kain), Labyrint, Telefón, Johnny Mnemonic, Point of No Return (Odkiaľ nie je návratu), Trávnikár a Closet Land (Súkromný pozemok).

PROGRAMÁTORI A MIESTA, KDE PÔSOBILI

Je ťažké zistiť identitu pôvodného programátora tohto diabolského projektu, pretože v tejto oblasti je príliš veľa dezinformácií a navzájom si odporujúcich tvrdení, ktoré vyvíjajú „tí hore“. Dvaja ľudia, ktorí sa skrývali pod farebne kódovaným krycím menom doktor Zelený (Greeri), sú židovský lekár Dr. Gruenbaum, ktorý počas druhej svetovej vojny údajne spolupracoval s nacistami, a Dr. Josef Mengele, ktorého obchodná značka chladnokrvnej a premyslenej brutality desí nielen duše tých, čo prežili Osvienčim, ​​ale aj nekonečný počet obetí vojny na celom svete. Je podozrivé, že Mengeleho priama účasť v neslávne preslávenom koncentračnom tábore v Osvienčime bola pri Norimberských procesoch zabudnutá a ani potom nebolo zo strany Spojených štátov a ich spojencov vyvinuté žiadne zvláštne úsilie, ktoré by smerovalo k jeho zatknutiu.

Aby predstavitelia USA zmiatli tých, ktorí sa usilovali o odhalenie miesta jeho pobytu, uvádzali, že Mengele žije ako neškodný samotár v Paraguaji či Brazílii, alebo je jednoducho mŕtvy (v tom prípade musel však „Anjel smrti“ najmenej päťkrát opäť precitnúť k životu). Jeho bezpríkladný výskum, ktorý stál životy tisícov ľudí, bol nepochybne pre záujmy Spojených štátov veľkým prínosom. Okrem toho, že užíval aj pseudonym Dr. Zelený, ho tí, čo prežili, poznali tiež pod prezývkami Vaterchen (Otec), Schoner Jozef (Krásny Jozef), David a Plavovlasé dieťa. Ako elegantný a krásny muž Mengele ľudí odzbrojoval svojimi jemnými spôsobmi, avšak pri iných príležitostiach vybuchoval prudkým hnevom.

Inú vec, ktorú si väzni z Osvienčimu v spojitosti s ním pamätajú, bol rytmus jeho vyleštených čiernych topánok, keď sa prechádzal tam a späť a hral svoju obľúbenú margarétovú hru „mám ťa rád/nemám ťa rád“. Vždy, keď odtrhol posledný okvetný lístok margaréty, svojvoľne umučil a zabil malé dieťa pred zrakmi iného dieťaťa, ktoré programoval. Pološialení absolventi tábora, na ktorých skúšal svoje metódy a ktorí prežili, tiež pamätajú na to, ako ich nahých uvrhol do klietok spoločne s opicami, ktoré boli vycvičené na to, aby ich násilne zneužívali. Mengele sa očividne vyžíval v tom, keď mohol ľudí ponižovať na úroveň zvierat. Zámerne tiež svojim obetiam bránil v tom, aby plakali, kričali alebo prejavovali všetky krajné emócie.

Dr. D. Ewen Cameron, tiež známy ako Dr. Biely (White), bol predtým riaditeľom Kanadskej, Americkej a Svetovej psychiatrickej asociácie. S pomocou Cameronových skúseností a odporúčaní prefiltroval Allen Dulles cez CIA milióny dolárov do nastrčených organizácií, napr. Spoločnosť na skúmanie ekológie človeka, ktorej bezcitným spôsobom Cameron predsedal. Pokusy boli vykonávané na niekoľkých miestach v Montreale, väčšinou na McGillovej univerzite, v nemocnici sv. Márie a Allan Memoriál Institute.

Okrem konvenčných metód psychiatrického týrania, ako sú elektrošoky, podávanie drog injekciami a lobotómiou, vymyslel Cameron techniku ​​psychic driving (psychické riadenie), pri ktorom boli nič netušiaci pacienti niekoľko týždňov udržiavaní v drogami navodenej kóme a boli podrobovaní cez elektronickú prilbu manipulácii, keď a cez ňu im boli vysielané rôzne zvukové správy pri rôznych rýchlostiach. Veľká časť takto zneužívaných boli týrané deti, ktoré dodával systém rímsko-katolíckych sirotincov.

Nie je prekvapením, že Dr. Cameron je väčšinou psychiatrickej tlače príhodne zanedbávaný. Môže to tak byť v skutočnosti predovšetkým v dôsledku verejného odhalenia projektu MK ULTRA v roku 1970 prostredníctvom súdnych procesov, ktoré vyvolali kanadské obete týchto pokusov a ich rodiny. CIA a kanadská vláda sa súdu vyhli, aby nemuseli oficiálne pripustiť, že sa na týchto špinavostiach podieľali.

Služobne najmladším v rade údajných vládou financovaných sadistov je bývalý podplukovník armády USA slúžiaci v oddelení psychologického boja DIA, Michael Aquino. Aquino, výstredný génius, založil Temple of Set (Setov chrám), odnož Satanovej cirkvi Antona LaVeya. Aquino bol spájaný so škandálom stráženia detí na armádnej základni Presidio, v ktorom bol obviňovaný z obťažovania detí. Avšak všetky obvinenia boli zamietnuté a Aquino nebol nikdy odsúdený. Pod krycím menom „Malcolm“ vraj Aquino pripravil inštruktážne magnetofónové nahrávky na tému „Ako programovaním MONARCH vytvoriť otroka“ a fungoval ako spojka medzi vládnou vojenskou výzvednou službou, rôznymi zločinnými organizáciami a okultnými skupinami pri distribúcii otrokov vytvorených programovaním MONARCH.

Iným údajným programátorom, ktorý pôsobil pod krycími menami „Dr. Modrý“ (Blue) alebo „Gog“, bol Heinrich Mueller. Mal zrejme dvoch synov, ktorí pokračovali v jeho práci.  „Dr. Čierny“ (Black) bol podľa všetkého Leo Wheeler, synovec zomrelého generála Earla G. Wheelera, ktorý bol počas vietnamskej vojny veliteľom šéfov štábu. Wheelerov chránenec, E. Hummel spolu s W. Bowersom (pokrvne spriaznený s Rothschildovými), potom pôsobili na Severozápade.

Aby CIA zabránila ľahkému odhaleniu MK ULTRA, rozčlenila jeho subprojekty do špecializovaných výskumných a vývojových oblastí na univerzitách, vo väzniciach, súkromných laboratóriách a nemocniciach. Samozrejme, že tieto výskumy boli štedro podporované vládnymi grantmi a rozličnými finančnými prostriedkami. Medzi hlavné inštitúcie a miesta, kde údajne prebiehali či prebiehajú pokusy s programovaním MONARCH, patria Cornell, Duke, Princeton, UCLA, Univerzita v Rochestri, MIT, Univerzitná nemocnica v Georgetowne, Maimonidesovo  lekárske centrum, Nemocnica sv. Alžbety (vo Washingtone DC), Bellove laboratóriá, Stanfordov výskumný ústav, Westinghouse Friendship Laboratories, General Electric, ARCO a spoločnosť Mankind Research Unlimited.

„Konečný produkt“ bol alebo je obyčajne vytváraný na vojenských základniach či táboroch, kde je vyžadovaná maximálna bezpečnosť. Medzi také miesta, ktoré boli identifikované najjednoznačnejšie a ktoré sú označované za (pre)programovacie centrá alebo centrá smrteľných traum, patrí Centrum námorných zbraní China Lake, pevnosť Presidio, Pevnosť Dietrich, Pevnosť Campbell, Pevnosť Lewis, Pevnosť Hood, Skladisko zbraní v Redstone, základne leteckých síl Offutt, Patrick, McClellan, MacGill, Kirtland, Nellis, Homestead, Grimsson, Maxwell a Tinker. Iné miesta, kde by malo programovanie prebiehať vo veľkom, sú výskumné centrum Langley, Národné laboratóriá v Los Alamos, Tavistock Institute a oblasti v alebo v blízkosti Mount Shasta, v Kalifornii, Lampe, Missouri a Las Vegas v Nevade.

VÝZNAMNÉ MENÁ

Jeden z prvých preukázaných prípadov tajného agenta MONARCH bol prípad zmyselnej modelky štyridsiatych rokov Candy Jonesovej. Kniha The Control of Candy Jones (Riadenie Candy Jonesovej), Playboy Press, opisuje dvanásť rokov, počas ktorých s prestávkami spriadala intrigy ako špiónka CIA. Jonesová, ktorej rodné meno znelo Jessica Wilcoxová, úplne zjavne zapadá do psychologického profilu prvých ľudských pokusných králikov vládneho vedeckého projektu MK ULTRA.

Prípad monománie MONARCH, ktorý mal najväčšiu publicitu, vyplával na hladinu prostredníctvom knižky TRANCE Formation of America: The True Life Story of a CIA Slave (Formovanie Ameriky prostredníctvom tranzu – Skutočný životný príbeh otroka CIA) od Cathy O’Brienovej. Na zadnej strane obalu tejto knihy sa dôrazne uvádza, že „Cathy O’Brienová je jediný svedok, ktorý kedy absolvoval programovanie ovládania mysle MONARCH projektu CIA MK ULTRA, ktorý sa z neho neskôr dokázal vymaniť a podal o ňom správu“.

Táto autobiografia obsahuje pôsobivé správy o rokoch, kedy bola O’Brienová neúprosne nútená k incestu, a o tom, ako bola nakoniec svojim zvráteným otcom poskytnutá na účely projektu MONARCH. Spolu so spoluautorom Markom Phillipsom, svojim záchrancom a deprogramátorom, Cathy popisuje takmer neuveriteľný zoznam konšpiračných zločinov, ako bolo donútenie k prostitúcii (bielemu otroctvu) s významnými funkcionármi celosvetovej politiky, tajná úloha sprostredkovateľa a kuriéra pri obchode s drogami alebo prepojenie s ilegálnou činnosťou CIA.

Paul Bonnaci, ktorý údajne v projekte MONARCH statočne vystál takmer dvadsať rokov ponižovania, hovorí o zločinoch a korupcii, ktoré vo veľkom prebiehali na všetkých úrovniach, od miest a jednotlivých štátov až po Biely dom. Vypovedal o sexuálne zneužívaných chlapcoch, ktorí boli vyberaní z Boys Town v Nebraske a odvážaní na neďalekú základňu leteckých síl Offut, kde boli podľa neho podrobovaní intenzívnemu programovaniu MONARCH hlavne pod vedením veliteľa Billa Plemmonsa a bývalého podplukovníka Michaela Aquina.

Potom, čo boli chlapci mučením dohnaní k bezmyšlienkovej poslušnosti, boli údajne využívaní (spolu s dievčatami) na pornografiu a prostitúciu s rôznymi zástupcami politických a ekonomických mocností Ameriky. Bonnaci spomína, že ich z leteckej základne prepravili nákladnými lietadlami na leteckú základňu McClelland v Kalifornii, odkiaľ bol spolu s ostatnými nešťastnými adolescentmi a maloletými odvezený do elitného tábora v severnej Kalifornii.

Istá sexuálne nenásytná herečka bezvýznamného talentu (teraz už mŕtva), istý morálne skorumpovaný televízny evanjelický rečník, istý oslavovaný bývalý dôstojník „zelených baretov“ ( prezývka príslušníka britských a neskôr aj amerických zvláštnych jednotiek), pravdepodobne šialenstvom MONARCH prešli. Lee Harvey Oswald, Sirhan-Sirhan, Charlie Manson, John Hinckley ml., Mark Chapman, David Koresh, Tim McVeigh a John Salvi, to sú len niektorí neslávne známi jedinci, u ktorých existuje silné podozrenie, že boli figúrkami, ktoré vyprodukoval projekt MK ULTRA.

DEPROGRAMÁTORI A ODHAĽOVATELIA PRAVDY

Dr. Corydon Hammond, psychológ z Univerzity v Utahu, predniesol na Štvrtej každoročnej regionálnej konferencii o zneužívaní a viacnásobnej osobnosti 25. júna 1992 v Alexandrii vo Virgínii skvelú prednášku s názvom „Hypnóza pri MPD: Rituálne zneužívanie“. Úplne potvrdil podozrenie vnímavého odborného publika skladajúceho sa z psychiatrov, podľa ktorých isté percento ich zákazníkov prešlo intenzívnym a systematickým programovaním smerujúcim k ovládaniu ich mysle. Hammond nepriamo poukázal na spojitosť s nacistami, s výskumami armády a CIA, týkajúcich sa ovládania mysle, s programovaním pomocou písmen gréckej abecedy a farieb a v súvislosti s danou formou operantného podmieňovania obzvlášť spomenul „Projekt MONARCH“.

Krátko po tejto priekopníckej prednáške sa mu vyhrážali smrťou. Dr. Hammond, ktorý nechcel ohroziť bezpečie svojej rodiny, už potom žiadne ďalšie informácie nerozširoval.

Mark Phillips, bývalý subdodávateľ elektroniky pre ministerstvo obrany, bol zasvätený do niektorých prísne tajných aktivít súvisiacich s ovládaním mysle, ktorých sa dopúšťala vláda USA. Jeho zvedavosť, svedomie a úprimný záujem o Cathy O’Brienovú, „hlavný model“ v Projekte MONARCH, ho prinútili k tomu, aby odhalil nitky v pozadí tohto obrovského podvodu, ktorého základy boli položené okolo roku 1991. Ako uvádza v knihe, pomohol Cathy O’Brienovej k úniku od jej väzniteľov a počas približne roka stráveného na Aljaške ju dokázal deprogramovať. Je však niekoľko kritikov, ktorí pochybujú o pravdivosti Phillipsových kontroverzných tvrdení.

Terapeutka Valerie Wolfová z New Orleans predviedla 15. marca 1995 vo Washingtone D. C. Prezidentskému výboru pre pokusy s ožarovaním ľudí dve zo svojich pacientok. Tieto dve statočné ženy podali prekvapujúce svedectvo o nemeckých lekároch, ktorí pokusy viedli, o mučení, drogách, elektrošokoch, hypnóze a znásilňovaní, rovnako ako o vystavovaní bližšie neurčenej miere žiarenia. Wolfová aj jej pacientky uviedli, že spomienky na tento program CIA vyvolali bez použitia regresie či akýchkoľvek hypnotických techník. Wolfová v súčasnosti venuje veľkú časť svojho času práve poradenstvu ľuďom, ktorí podobným programovaním prešli.

Bývalý právny špecialista na pracovné právo spoločnosti Atlantic Richfield Co., David Rosenbaum, viedol deväťročné vyšetrovanie (od roku 1983 do roku 1992) v súvislosti s obvineniami z fyzického mučenia a násilného podmieňovania veľkého množstva zamestnancov závodu ARCO v Monace v Pensylvánii. Jeho klienti Jerry L. Dotey aAnn Whiteová boli očividne vystavení žiareniu, avšak tým, ako pán Rosenbaum prostredníctvom nasledujúcich rozhovorov do prípadu prenikal hlbšie, podarilo sa mu otvoriť „Pandorinu skrinku“. Najprekvapivejší záver, ku ktorému dospel, bol ten, že Jerry Dotey a Ann Whiteová boli pravdepodobne potomkami Adolfa Hitlera. Tento svoj názor zakladal čiastočne na podivuhodnej podobe na fotografiách (do úvahy boli vzaté rysy tváre, stavba a veľkosť kostí). Rosenbaum tiež uvádza: „Obaja preukazujú pocity a zážitky, ktoré naznačujú, že sú dvojčatá.“ Dotey a Whiteová boli údajne v drogami navodenom hypnotickom stave podrobení mnohým druhom mučenia, a závodní lekári oboch podrobili prinajmenšom trom výcvikovým technikám.

Každá obeť bola cvičená na to, aby upadla do hypnotického stavu pri zaznamenaní špecifického podnetu, ktorým bolo obyčajne slovo či fráza ako „narážka“, a na to, aby si „pamätali, že majú zabudnúť“, čo sa počas tohto hypnotického stavu prihodilo. Boli opakovane vystavovaní identickým situáciám, kedy bol daný podnet viazaný na danú reakciu, aby u nich bola reakcia na príslušný podnet vytváraná takmer automaticky. Veteráni MK ULTRA Dr. Bernard Diamond, Dr. Martin Orné a Dr. Josef Mengele podľa Rosenbauma závod ARCO pravidelne navštevovali. Účelom špeciálneho podmieňovania Doteyho a Whiteovej bolo umelé vytvorenie „duálnych nemeckých osobností“. Rosenbaum, ktorý aj keď je Žid, s oboma cez tieto zdanlivo chúlostivé okolnosti, doteraz udržuje hlboké priateľstvo.

Inými uznávanými terapeutmi, ktorí sa zaoberajú deprogramovaním, sú Cynthia Byrtusová, Pamela Mondayová, Steve Ogilvie, Bennett Braun, Jerry Mungadze a Colin Ross. S obmedzeným úspechom boli schopní potlačiť časti programovania niektorí kresťanskí poradcovia. K novinárom, ktorí v poslednej dobe túto tému ukážkovým spôsobom komentovali, patrí Walter Bowart (Operácia Mind Control / Operácia Ovládanie mysle), Jon Rappoport (U.S. Government Mind-Control Experiments on Children). a Alex Constantine (Psychická Dictatorship v USA / Psychická diktatúra v USA).

ZÁVER

Najkonkrétnejšie vyhlásenie, ktoré kedy ohľadom možnej existencie Projektu MONARCH predniesol vládny funkcionár, zaznamenal Anton Chaitkin, novinár píšuci pre politické periodikum The New Federalist. Keď sa bývalého riaditeľa CIA Williama Colbyho priamo spýtali, čo by mohol povedať o projekte MONARCH, nahnevane a nejasne odpovedal: „Ten sme zastavili medzi koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov!“

Projektom MONARCH sú programovaní „astronauti“, ktorí sú programátorom (manipulátorom) zmanipulovaní tak, že veria, že lietajú do „vesmíru“, že tam vykonávajú nejaké činnosti atď. Vďaka prepracovanej forme ovládania mysle sú „astronauti“ dohnaní k bezmyšlienkovej poslušnosti. Takto bola zmanipulovaná aj posádka Apolla 11 (a samozrejme mnohí ďalší). Preto bola posádka po údajnom pristátí na Mesiaci na nepoznanie skúpa na informácie a pocity, hoci boli „prví“ – video z prvej tlačovej konferencie.

https://www.youtube.com/watch?v=On0RNs9hsV8?cc_load_policy=1&cc_lang_pref=sk