Náš svet sa ocitol vo veľmi ťažkom a zložitom bode. Niet návratu naspäť. Dostali sme sa do zlomu, z ktorého niet úniku. Musíme všetci odvážne čeliť nástrahám satanských síl, ktoré sa dlhodobo na tejto Zemi a mimo túto Zem snažia vehementne a celkom jasne zničiť a ovládnuť tú časť bytostí, ktoré majú v sebe priame napojenie na centrálny Zdroj. Tým zdrojom nie je nikto iný ako samotný milostivý Boh, tvorca všetkých svetov, nekonečné svetlo, nekonečná láska, nekonečná múdrosť, nekonečná sila. Boh má oveľa viac atribútov nekonečnosti, inak by nemohol byť Bohom a niesť toto pomenovanie. Inak by nemohol stáť za stvorením všetkých svetov a dimenzií. Sú to svety prejavené aj neprejavené. Toto všetko, v čom sa nachádzame, je len nepatrný kúsok jeho svetov a doslova sa dá povedať, že hmota a vesmíry sú len kvapkou v oceáne nekonečných dimenzií a paralelných svetov.
Hmota a duchovný svet sú jedno a to isté a predsa sú od seba odlúčené. Hmota neexistovala nikdy predtým. Všetko hmotné pochádza z duchovného sveta. Pýtajme sa sami seba, čo je to vôbec hmota? Vieme vôbec, čo je hmota? Kto sme my? Je naša ruka a noha, naše telo, hmota? Vieme to s istotou? Z čoho sa vôbec skladá hmota? Je naše telo našou súčasťou? Sme to vôbec my? Každý z nás sa môže dotýkať sám seba a svojich častí tela. Dotýkať sa rúk, nôh, kostí, zubov, vlasov, očí, tváre, kože a skúmať sa. Každý sa môže pozerať sám na seba a pýtať sa v zrkadle. Som toto vôbec ja, čo vidím ako odraz? Ak to nie som, kto v skutočnosti naozaj som?
Hmota je len pojem. Je to len ilúzia. Hmota nikdy neexistovala, ani neexistuje. Je to len zhluk naakumulovaných energií, ktoré majú vlastné a rozdielne vibrácie. Všetko, čo vidíme, je zhluk energií a vibrácií. Naše myšlienky sú tak isto energie a vibrácie. Každý z nás má iné vedomia a teda aj iný náhľad na svet. Každý vidí ten istý problém úplne inak. Je to tým, že čím nižšie vedomie, teda jeho úroveň, tým vidíme svet aj problémy oveľa zložitejšie. Sú ľudia, ktorí sa boja aj svojho tieňa a to doslova. Zo všetkého majú strach, tieseň a paniku. Tam, kde ja vidím riešenie a veľmi ľahké, tam oni vidia bolesť a utrpenie. Tam, kde sa ja smejem, oni plačú. Tam, kde ja vidím cestu a východisko, oni si myslia v tom istom bode, že ich svet končí a tak isto aj oni.
Prečo takí ľudia nepoznajú spôsob ako sa zbaviť problémov a utrpenia? Veď žijeme na tej istej Zemi a dýchame ten istý vzduch. Prečo niektorí vedia, čo robiť a iní sú zúfalí? Je na to veľmi jednoduchá odpoveď . Každá duša má inú polaritu a vysiela iné frekvencie vibrácií. Ak je duša zapuzdrená, je vzdialená od centrálneho zdroja, ktorým je Boh. Ak duša zišla z cesty a nevie sa rozpamätať, kým vlastne je, tak zostáva zaseknutá a trpí v nástrahách hmotného sveta. Už len to, že duša uviazla v hmote a v hmotnom svete tak, ako ho pozorujeme, už len to je pre ňu zmätočné a bolestivé. Každý človek a každá bytosť trpí iba preto, že vo svojej vývojovej fáze na ceste k Bohu zabudla, kým naozaj je a odkiaľ pochádza. Veľa ľudí však trpí, aj keď ich nič nebolí. Stále sa zamotávajú do procesov svojej mysle, umelého ega, svojho vedomia aj podvedomia a vracajú sa od jedného k druhému. Prečo sa tento proces deje a človek je bezradný? Deje sa to iba preto, že u takejto osoby je zablokované duchovné poznanie. Ak je človek bez pravého duchovného poznania, tak sa stáva z jeho života len bezcenné nič. Taký človek tápe a trpí v jednom kuse a je chytený do nástrah hmotného sveta.Každý človek v tele je viac, ako len to telo. Sme fyzické telo, astrálne, telo, kauzálne telo, duchovné telo. Máme auru. Máme duchovnú striebornú niť, ktorá spája telo s dušou. Pokiaľ telo funguje, niť je neprerušená. Ak telo fyzicky zomrie, niť sa navždy pretrhne a duša sa z tela uvoľní. Máme čakry a iné duchovné body. Sme zmesou poľa vedomia a zhluku atómov. Doslova sme energeticko-informačné pole, ktoré vysiela vibrácie, vidí a počuje.
Prestaňme blúdiť!