Vidieť Stvorenie neznamená poznať Stvoriteľa.

To, že niečo bolo stvorené, znamená len to, že má pôvod v inteligentnom čine, nie v náhode alebo v slepom procese. To, že existuje konštrukcia, ešte neznamená, že poznáme architekta, jeho motiváciu alebo cieľový stav.

* Koľko bolo stvoriteľov? Nevieme.

* Aký mali zámer? Môže byť neznámy, alebo sa to dá len odhadovať podľa stvoreného.

* Sú tu prítomní? Nemusí byť zjavné.

* Majú záujem o komunikáciu? Možno nie.

* Boli dobrí, neutrálni alebo zákerní? Môžeme iba odhadnúť z dôkazov v samotnej realite.

V kontexte ľudstva to znamená:

* Vidíme konštrukciu sveta – dokonalú a premyslenú, hoci teraz poškodenú.

* To dokazuje existenciu tvorcu alebo tvorcov, ale nie ich morálny profil, pohlavie, počet, ani úmysel.

* Môžu to byť architekti, údržbári, dizajnéri alebo programátori – ale nie nevyhnutne „bohovia“ v tradičnom náboženskom zmysle.

Vyššie uvedené názory predpokladajú, že vnímame (vidíme, počujeme, dotýkame sa, zvažujeme, vyhodnocujeme). Frekvenčný rozsah nami vnímaného Stvorenia je ale pomerne malý, to znamená, že nie sme schopní úplne pochopiť Stvorenie ako také, a už vôbec nie jeho Tvorcu, či Tvorcov.

Transcendentný (nadzmyslový) Tvorca – Boh, je vo svojej podstate neprejavený, teda nepoznateľný. Boha môžeme spoznávať iba cez jeho prejavy. A tých prejavov (živých i neživých) sú miliardy na Zemi i vo vesmíre.

V každom prípade, je nevyhnutné vytvoriť si osobný vzťah s tým, čo nás nesmierne presahuje.