Sme naozaj jediní?
Akonáhle sa zamyslíme hlbšie, čomu vlastne vďačíme za tunajší život, musíme dôjsť k presvedčeniu, že zrod vedomého bytia nie je výsledkom hocijakej náhody, ale skôr zásahom vyššej inteligentnej moci, o ktorej nemá človek ani najmenšej potuchy. Aj keby sme pripustili, že k tomuto vzniku prispela nevyspytateľná náhoda (jedine náhoda vraj vysvetľuje začiatok tunajšieho života, také je stanovisko súčasnej vedy), napriek tomu nemožno túto teóriu s rovnakou intenciou aplikovať na planéty mimo našej slnečnej sústavy. Niekto môže síce namietnuť, že zázrak života, poznáme len z našej planetárnej domoviny, preto s nepozemským životom nemôžeme obstojne argumentovať. Lenže sa stále viac ukazuje, že počet planét podobajúcich sa tej našej, je natoľko obrovský, že nie je možné jednomyseľne zamietnuť mimozemský život, kdekoľvek inde vo vesmíre! Hoci ľudstvo nemá zatiaľ presvedčivé dôkazy o živote na iných planétach, bolo by prinajmenšom pochabé si myslieť, že výskyt tohto divu (života) sa nachádza len na našej planéte. Nepochybujem o tom, že v budúcnosti dospejeme ku vytúženej pravde, a spoločne s doteraz nepoznanými mimozemskými bratmi a sestrami začneme hľadať tvorcov tohto fantastického vesmírneho sveta.
Boh a Vesmír
Univerzum obsahuje približne 70 000 000 000 000 000 000 000 (70 triliárd) hviezd, to je nepredstaviteľné množstvo energeticky výkonných objektov, ktoré sa vymykajú bežnému ľudskému chápaniu, pretože ide o veľkolepé diela! Na život možno preto nazerať ako na Stvoriteľov akt, ktorý je nepochybným dôkazom jeho večnej a trvalej existencie. Z tohto dôvodu sa nebojím porovnať nekonečnosť vesmíru, s neobmedzenou existenciou Boha všemohúceho. Racionalita by nám nemala v tomto ohľade zaslepiť oči, konečne si pripusťme, že sa všetko nedá vysvetliť vedou, ako vesmír, tak aj pozemský život! Tam niekde v nedohľadne, v neprebádaných diaľavách tajomného Univerza, vznikol pravdepodobne život, ktorý sa prostredníctvom asteroidov, komét, z prachu hviezd, šíril cez tento nepochopiteľný priestor. Domnievam sa, že v každej slnečnej sústave nájdeme jednobunkové či mnohobunkové formy života, pretože v tomto smere ide o naplánovaný zámer, teda rozširovať zárodky života do všetkých kútov a zákutí Stvorenia. Celý tento nebeský projekt je vzájomne medzi sebou prepojený, tvorí súlad s týmto nadprirodzeným konštruktérom a jeho vedomím, spoločne zo všetkými tvormi tento kompaktný celok obývajúcimi.
Expanzia života…
Hoci to bude znieť akokoľvek neuveriteľne, Stvoriteľom sa môže stať prakticky kdekto, aj keď na inej úrovni bytia. Napríklad, taký pestovateľ šampiňónov, zväčšuje taktiež územnú plochu, pokiaľ chce docieliť väčší zber týchto chutných húb. Na tomto príklade je zreteľne vidieť, že plocha pri šampiňónoch a priestoroch v hierarchii vesmíru, hrajú absolútne rovnakú úlohu v expanzii, či už sa jedná o pestovateľskú alebo kozmickú rozlohu. Zväčšovanie vesmíru, alebo jeho večná ustálenosť, má svoje logické dôvody, a to aj napriek nášmu nepochopeniu. Podobne je to s expanziou života v rámci kozmického prostredia, kde kométy a meteority, z tohto pohľadu, vykonávajú pomyselnú prácu sejacieho stroja. Prečo by to nemohlo takto fungovať, o to viac, keď vedci z NASA niečo také pripúšťajú! Na tejto teoretickej rovine, môžeme vysvetliť mnohé záhady, ktoré bezprostredne súvisia s tajomstvom vesmíru, ale aj života.
Je v tomto kontexte Boh snáď pestovateľ? Príde niekedy čas jeho zberu? Na tieto otázky nemožno jednoznačne odpovedať, napriek tomu nie je vylúčené, že každý tvorca, a to buď priamo alebo nepriamo, vyhodnocuje plody svojej usilovnej práce. Ohľadom života sa domnievam, že tento duchom zhmotnený dar, vznikol a stále ešte vzniká v kozmickej liahni, v ktorej sa rodia embryá života, ktoré sú postupne formou svetelnej energie vymršťované do všetkých možných galaxií, vrátane našej Mliečnej dráhy. V tejto tzv. kozmickej liahni sa okrem embryí ešte rodí subatomárny materiál, nevyhnutný na vznik nových sĺnc a planét, nutných stavebných elementov. Táto výrobňa, pokiaľ však existuje, musí byť ovládaná vysoko inteligentnou bytosťou, alebo rozumovým nehmotným vedomím, ktoré je príčinou všetkého súcna.
Možno nie je vesmír nafukujúcou sa bublinou!
V nedávnej minulosti ešte prevládal názor, že je kozmos statický, čiže nemenný a večný. Až objav astronóma Edwina Hubbleho, ktorý s pomocou takzvaného červeného posuvu zistil, že sa galaxie od seba navzájom vzďaľujú, čo podľa tejto teórie znamená, že sa vesmír vo svojej veľkosti trvalo rozpína. Zároveň s touto teóriou vznikol nový kozmologický model, ktorý je prezentovaný ako takzvaný – Veľký tresk! S týmto názorom nechcem nijako polemizovať, ale pri svojich úvahách s predošlou teóriou o kozmickej liahni, som narazil na trochu odlišnejšie vysvetlenie, ktoré nerezonuje s názorom o Veľkom tresku a rozpínavosti nekonečného vesmíru. Kto sa zaujíma o kozmos, musel sa dovtípiť, že ešte väčšou záhadou, než je samotný vesmír, je jeho neohraničený priestor, v ktorom dochádza podľa Hubbleho zákona k jeho rozpínaniu. Rozmer je skutočne kľúčovým bodom celej tejto hádanky o Univerze! Jednoduchý príklad nám však túto nejasnosť môže ozrejmiť, preto si spomeňme na pestovateľov šampiňónov. Pestovateľská plocha je sama o sebe vždy nemenná, tú dokáže zväčšiť iba pestovateľ, zatiaľ čo veľkosť vesmíru môže meniť výhradne jeho Stvoriteľ.
Pokiaľ sa domnievate, že sa Univerzum zväčšuje kvôli červenému posunu, tak verte, že je možné tento efekt vysvetliť aj inak. Každý vie, že nezrelé ovocie počas svojho zrenia mení svoju hmotnosť a farbu. Tento účinok vyvoláva neúprosný proces starnutia, ktorý má na svedomí akostnú premenu nielen pri ovocí. Čo z toho vyplýva? Ak starne ovocie, ale aj ostatná hmota podriadená tomuto vývoju, dochádza potom k týmto vizuálnym premenám (starnutiu) aj vo vesmírnych obzoroch. Všeobecne uznávaný červený posuv, o ktorý sa opiera súčasná astronómia, je tak najskôr obrazom starnúceho vesmíru, nie dôkazom jeho rozpínavosti! Kozmos sa skutočne mení, ale svojou farbou, nie však ako astronómia vysvetľuje červeným posuvom, ktorý je podľa môjho názoru jednoduchým optickým klamom, pretože vesmír je od začiatku svojho zrodu konštantný. Ako toto všetko súvisí so vznikom života…?
Zámer nie je náhoda!
Spoločne s Univerzom sa transformuje človek, evolúcia ho mení jednak fyzicky, ale aj mentálne, a to v súlade s touto prednastavenou schémou, ktorá pochádza odniekiaľ z nebeských sfér. Život k nám nepochybne prišiel z vesmíru, skôr či neskôr k tomuto názoru dospejú všetci ľudia a pochopia, že bol vytvorený kvôli nejakému účelu. Táto civilizácia raz tiež dospeje k osvieteniu, že Tvorca nie je len vymyslená bytosť, ale reálna entita s absolútnymi atribútmi jedinečnosti. Niekto túto menovitú entitu nazýva Bohom, iný zas Stvoriteľom, to podstatné ale zostáva, máme čo dočinenia s tvorcom nepochopeného života. Asteroidy, či iné vesmírne objekty, sem zrejme zavliekli zárodky života, a to z tých neznámych miest, kde bol vytvorený, preto nevylučujem, že objav amerických vedcov bude onedlho popretý, prípadne inak interpretovaný, aby sme došli k záveru a presvedčeniu, že vznik života nie je výsledkom náhody v hlbokom oceáne, ale premysleným zámerom vyššej moci, ktorá riadi a ovláda to, čo my nazývame Vesmírom!
Pochopením tohto kozmického poriadku našu civilizáciu približuje k podstate samotného Boha, ktorý ako predpokladám, očakáva náš vzostup do jeho kozmického domu.
Tento článok ukončím citátom: „Zo života sa nikto nedostane živý!“