Bráňte si svoje rodiny a životné šťastie pred zlom. Rodina a láska sú naozaj tým, čo nás robí šťastným? Čo je to vlastne šťastie?




Temné sily ničia celý svet. Tým pádom ničia aj naše rodiny. Ničia takto aj naše životné šťastie a všetky naše ideály, hodnoty aj tradície. Každý z nás sa raz narodil a prišiel na tento svet. Nemohli sme to ovplyvniť a predsa sme tu. Tak isto aj odídeme a tiež nad tým nemáme žiadnu moc. Narodili sme sa nahí v našich matkách, ktoré nás porodili. Zomrieme oblečení, lebo naši blízki a spoločnosť nás nechá dôstojne odísť z tohto sveta oblečených ako posledná úcta k našej pamiatke. Každý z nás bol raz malý a nevinný. Nikto z nás nedokázal klamať, nenávidieť, ani ubližovať iným. Predsa sme sa to všetci viac menej naučili. Na jednej strane preberáme postupne, ako rastieme, zodpovednosť za svoje životy a činy, ale na strane druhej odpovedzme si na otázku. Kde sa v nás zobrala tá zloba, to neskutočné zlo? Však ako malí sme boli nevinní a zlatí, rovnako ako každé dieťa. Všetci raz boli v tom stave, ktorý sa nazýva detstvo. Od koho sme sa naučili byť zákerní, zlí, pomstychtiví, nenávistní, podráždení, depresívni, nadávať? Veľa sme pochytili z našich rodín, v ktorých žijeme a vyrastáme a odpozorovali sme správanie.

Raz sme boli malí a bez starostí. Ak vyrastieme, až vtedy pochopíme, čo je v skutočnosti život. Je to len jedna z našich úloh v hmotnom svete a my túto úlohu musíme hrať úspešne. Ak zlyháme, dostaneme to, čomu iní hovoria stav utrpenia a bolesti.

Považovali sme za normálne a štandardné byť taký istí ako naši rodičia. Na strane druhej je to však systém, ktorý nás núti takými byť. Aj naši rodičia tak isto vyrastali a ich rodičia tiež, atď. Je to však systém doby a každá doba, v ktorej žijeme, mení aj systém. Menia sa hodnoty, charakter, správanie. To, čo bolo ideálom pred 200 rokmi, je už dávno preč. Teraz sa ľudia netešia z mála. Teraz nám nanútili rýchly uponáhľaný život plný stresu. Je to život robota. Chceme byť ako robot na baterky? Keď batéria skončí,  náš život tiež. My sme sa stali len batériami tohto systému a palivovým článkom. Všetci ľudia na svete boli raz deťmi. A ja sa pýtam, koľko malých nevinných detí sa stalo hajzlíkmi, bastardmi a teraz ničia svet? Koľko malých detí je teraz presne tými nenásytnými biznismenmi, politikmi, vrahmi, zlodejmi? Všetko sú to tie isté deti, nevinné ako sme boli my. Kam sa stratila tá nevinnosť? Všetko zlo, čo existuje na svete, robia bývalé malé deti. Aká pointa z toho vyplýva? Nikdy sa nebudeme vidieť vo svojom dieťati, aj keď ho milujeme, lebo nikdy nevieme, čo z neho bude. Koľko, z nás ľudí vie, čo je to naozaj šťastie? Každý na to má inú odpoveď. Ale v práci a peniazoch, ani v kariére, to šťastie nenájdete. Tento život je veľmi rýchly a hektický. Mení sa z hodiny na hodinu. To, čo bolo včera, už nie je a budúcnosť je neistá. Dnes sa zobudíte a zajtra nemáte záruku aj keď ste mladí.

Všetci sa ženieme niekam, čo nastavil systém, a čo iní rozhodujú za nás. Chceme však žiť tak, ako iní len preto, že to robia všetci? Koľko z vás urobilo stop a namiesto práce a stresu si uvedomilo krásu života, prírody a samých seba tak, že ste sa vnútorne zahľadeli do svojich duší? Uteká nám všetkým pravá podstata a vnútorné krásy, ktoré uvidíte len vtedy, ak urobíte reštart svojho ja. Toto nikto nedokáže uskutočniť a nikdy sa mu to nepodarí, ak bude naprogramovaný, ako robot, žiť rýchly stresový život. Je jasné, že pracovať musia tí, čo sa nenarodia ako milionári, ale vždy treba vypnúť a oddychovať vnútorne. To dokáže málokto. Nemyslím taký odpočinok a relax, že ste doma a myslíte si, že ste happy tým, že sedíte na gauči pri televízore a pozeráte nezmyselné blbosti, ktoré vám systém podhadzuje zámerne, aby ste si naprogramovali to, čo vidíte. Oddych nie je ani chytiť ženu alebo muža za ruku a ísť von alebo na dovolenku, oddych nie je ani sex v spálni. Ja myslím úplne niečo iné. Zamyslieť sa nad sebou hlboko vo svojom vnútri a pozrieť sa kam kráčate. Pozrieť sa, či má zmysel to, čo ste doteraz robili. Ak raz v živote nahliadnete do svojho vnútra a nebudete sa báť čeliť tomu, čo ste tam našli, tak si uvedomíte, že sa celý život ženiete za niečím, čo je nestále a čo vás naozaj šťastnými nerobí. Pravé šťastie je čistá úprimná láska, pravé šťastie je, keď si uvedomujete všetko krásne a jedinečné, čo vám utekalo pred očami, pokiaľ ste viedli rýchly stresový život. Pravé šťastie je, keď len tak stojíte v prírode a uvedomujete si, že ste súčasťou niečoho jedinečného oveľa väčšieho a silnejšieho, ako ste vy. Ak si uvedomujete všetky krásne okamžiky a navždy si ich budete niesť zaznamenané vo vašej duši. Pravé šťastie je aj to, ak budete milovať a ctiť pravé hodnoty a čestnosť. Ak budete šťastní, aj keď nič nevlastníte a nie ste k ničomu pripútaní a na ničom závislí. Vždy, keď niečo chceme alebo po niečom túžime, je to len chvíľkové a pominuteľné. Nič nás však nedokáže naplniť a keď sa nám plány rozpadnú, nastane smútok a depresia. Najsilnejšieho ducha a najväčšie šťastie má ten, kto nič nevlastní a k ničomu nie je pripútaný. A keď odchádzame z tohto sveta, ľahšie sa nám odchádza. Lebo nakoniec aj tak po nás neostane nič iné len niekoľko znakov na náhrobnom kameni.

V každom z nás je aj trochu “zvieracieho”, ale LÁSKA je najsilnejšia energia, o čom nás umelecky presviedča aj Meat Loaf a Patti Russo (?Kráska a zviera?) v hudobnom klipe: