Démon a zároveň boh Abraxas je známy z gnostických spisov Simona Magusa (Šimon Mág). Hovorí sa, že skutočné meno tejto nadprirodzenej bytosti nemožno vysloviť, bolo nutné ju teda nejako pomenovať. Na gnostických ceremóniách by sme našli jeho zobrazenie s levou hlavou obklopenou lúčami. Rovnakým menom sa mal tiež honosiť perzský boh slnka.
Vychádza z neho päť prasíl: duch, slovo, prozreteľnosť, múdrosť a moc.
Ďalší gnostický učiteľ, Basileidos z Egypta, považoval túto entitu za najvyššie božstvo a zdroj božských emanácií.
Vo zvieracej ríši by sme ho našli v podobe havrana. V numerológii má priradené číslo sedem (vládne siedmim planétam, siedmim dňom stvorenia a jeho samotné meno číta taktiež číslo sedem). Medzi planétami je radený k Slnku, vládne teda všetkým ostatným planétam a je pokoriteľom temnoty. Je symbolom celistvosti, a pokiaľ sa jeho meno prečíta po grécky, súčet číselnej hodnoty jednotlivých písmen dá hodnotu 365.
Carl Jung vo svojich Siedmich kázaniach mŕtvym, uviedol:
„Abraxas hovorí o živote a smrti ako o prekliatych a zároveň posvätných slovách. Abraxas splodil pravdu, lož, dobro, zlo, svetlo a tmu jedným slovom a jedným posunkom. Práve kvôli tomu je tak desivý.“
Collin de Plancy hovorí:
Meno Abraxas bolo prevzaté z abrakadabra (jeden z názvov, pôvodom iránskeho boha Mithry). Vyskytuje sa na rôznych amuletoch (kohútia hlava, ľudské telo a miesto nôh hady), helenistických a egyptských kúzelných papyrusoch či ako starožidovský symbol boha, ktorého skutočné meno je Iao (Jahve). Stúpenci učenca Basileiodosa verili, že táto bytosť tiež zoslala na Zem Ježiša Krista, avšak nie v ľudskej podobe, ale ako zhovievavého ducha.
