Wilhelm Reich patrí k najodvážnejším, ale zároveň najkontroverznejším mysliteľom 20. storočia. Jeho životný príbeh je dramatickým svedectvom o strete slobodného bádania s politickou, ideologickou i inštitucionálnou mocou. Reich sa pohyboval na hranici vedy, psychológie, biológie a kozmológie a celý život sa snažil pochopiť jednu zásadnú otázku: odkiaľ pochádza životná energia a prečo jej potlačenie vedie k chorobe, násiliu a úpadku spoločnosti.
Narodil sa 24. 3. 1897 vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku do židovskej rodiny. Mladosť prežil v prostredí plnom napätia, osobných tráum a autoritárskej výchovy, čo výrazne ovplyvnilo jeho neskorší záujem o vzťah medzi psychikou, telom a spoločnosťou. Po prvej svetovej vojne vyštudoval medicínu vo Viedni a veľmi skoro sa stal jedným z najmladších a najtalentovanejších žiakov Sigmunda Freuda. V rámci psychoanalytického hnutia bol považovaný za výnimočne bystrého klinika a novátora.
Zatiaľ čo Freud postupne smeroval k symbolickému a kultúrnemu poňatiu libida, Reich trval na tom, že sexuálna energia je reálny biologický proces, ktorý má priamy fyziologický základ. Tvrdil, že psychické zdravie nie je len otázkou porozumenia nevedomým obsahom, ale schopnosti tela plne prežívať a uvoľňovať energiu. Zaviedol pojem „orgastická potencia“, ktorú chápal ako schopnosť organizmu kompletne sa energeticky vybiť a znovu obnoviť rovnováhu. Podľa Reicha bola chronická neschopnosť tohto procesu príčinou neuróz, psychosomatických ochorení i spoločenskej agresivity.
Postupne začal Reich prepájať psychológiu s politikou. Vo svojej slávnej práci o masovej psychológii fašizmu analyzoval, prečo autoritárske ideológie nachádzajú podporu práve v populáciách, kde je sexualita potlačovaná, telo kontrolované a emócie systematicky potlačené. Fašizmus podľa neho nebol len politickým systémom, ale výrazom hlbokej biologickej a emocionálnej deformácie spoločnosti. Tieto názory ho dostali do ostrého konfliktu nielen s konzervatívnou časťou psychoanalytickej obce, ale aj s nastupujúcim nacizmom.
V 30. rokoch boli Reichove knihy v Nemecku verejne pálené a on sám bol označený za nebezpečného devianta. Najprv emigroval do Škandinávie, kde pokračoval vo výskume biologických procesov, ale ani tam nenašiel dlhodobé bezpečie. V roku 1939 odišiel do Spojených štátov amerických, kde dúfal v prostredie väčšej vedeckej slobody. Práve tu sa jeho práca posunula najradikálnejším smerom.
V USA Reich dospel k presvedčeniu, že existuje univerzálna kozmická energia, ktorú nazval orgón. Túto energiu chápal ako základný stavebný princíp života, prítomný v živých organizmoch, atmosfére i vesmíre. Podľa jeho pozorovania orgón pulzuje, prúdi a koncentruje sa, pričom zdravý organizmus je schopný s touto energiou prirodzene pracovať. Choroba naopak vzniká tam, kde je tok orgónu zablokovaný.
Na základe týchto myšlienok Reich zostrojil orgónový akumulátor, zariadenie tvorené striedajúcimi sa vrstvami organických a kovových materiálov, ktoré mali energiu koncentrovať. Tvrdil, že pobyt v akumulátore zvyšuje vitalitu organizmu a môže mať priaznivý vplyv aj pri vážnych ochoreniach, vrátane rakoviny. Paralelne vyvíjal zariadenie známe ako cloudbuster, ktoré malo pracovať s atmosférickou energiou a ovplyvňovať počasie, najmä tvorbu dažďa.
Tieto aktivity však priviedli Reicha do priameho stretu s americkými úradmi. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv označil orgón za neexistujúci a Reichovu prácu za klamlivú. Bolo vydané súdne nariadenie zakazujúce distribúciu jeho zariadení i šírenie niektorých publikácií. V jednom z najtemnejších momentov moderných amerických dejín došlo k likvidácii jeho prístrojov a k páleniu kníh, ktoré sa dotýkali orgónovej energie.
Reich odmietol uznať právo súdu rozhodovať o otázkach prírodnej vedy a energie. Tento postoj bol vyložený ako pohŕdanie súdom a viedol k jeho uväzneniu. Zomrel 3. 11. 1957 vo federálnej väznici, len niekoľko dní pred možnosťou podmienečného prepustenia. Jeho smrť dodnes vyvoláva otázky o tom, kam až môže zájsť konflikt medzi nekonvenčným myslením a inštitucionálnou mocou.
Dnes je Wilhelm Reich vnímaný rozporuplne. Mainstreamová veda jeho teóriu orgónovej energie odmieta, avšak v oblasti telovo orientovanej psychoterapie je považovaný za priekopníka. Jeho myšlienky významne ovplyvnili vývoj psychosomatiky, bioenergetickej terapie i širšie chápanie vzťahu medzi emóciami, telom a spoločnosťou. Reichov odkaz presahuje hranice jednej disciplíny a zostáva živý všade tam, kde sa kladie otázka, či ľudské zdravie, slobodu a vedomie možno chápať oddelene od energie, ktorá prechádza životom samotným. Jeho príbeh nie je len históriou jedného muža, ale zrkadlom civilizácie, ktorá sa opakovane stretáva s tým, ako naložiť s myšlienkami, ktoré prekračujú zavedené rámce. Wilhelm Reich zostáva symbolom odvahy pýtať sa, aj keď odpovede narúšajú pohodlie doby.