Pôvodná realita, realita „Zlatého veku“ pred tým, než sa do nej vložili Archonti, je síce tiež simulácia, ale život v nej je úplne odlišný. Ten rozdiel možno prirovnať k rozdielu medzi prírodnou látkou a jej syntetickou náhradou.
Syntetický je potom definovaný ako prirodzený originál a o prírodnom a pôvodnom je hovorené ako o nedokonalom a nekvalitnom. Presne to, o čo sa snaží v zmysle archontskej manipulácie farmaceutický priemysel, ktorý zamieňa prirodzené pôvodné bylinné lieky za umelé.
Naša pôvodná zemská realita existuje v oveľa vyššej frekvencii, je to osvietená, prebudená a vedomá realita nekonečných možností. Nízkofrekvenčné emócie tam vďaka frekvencii rozšíreného vedomia a neprítomnosti archontského vírusu neexistujú. Nepoznajú tu vojny, útlak, násilie a obmedzovanie možností. Farby sú tu neuveriteľne jasné, pretože vo vyššej frekvencii je vyššie rozlíšenie. Vysokofrekvenčná Zem oplýva veľkou krásou. O tomto stratenom svete rozpráva obrovské množstvo mýtov a legiend. Hovoríme „stratenom“, ale myslíme tým „stratenom“ pre naše vedomie, pretože tento svet stále existuje a nikam neodišiel. To my sme odišli. „Pád človeka“ ukončil Zlatý vek v tej podobe, ako ho ľudia poznali a dá sa interpretovať ako „vyhnanie z raja“ z pôvodnej vysokofrekvenčnej reality. Had prinútil ľudí spoznať „dobro a zlo“ a tým ich prinútil zostúpiť do nízkofrekvenčnej reality, kde popri jednote, dobrote, láske a spolupráci sú zrazu všetky negatívne a nízko vibračné prejavy. Bol to pád z Jednoty do polarity (duality). Ľudstvo tým znížilo svoje kolektívne vedomie na úroveň ignorancie, nevedomosti a otrockej mentality. Pád bol začiatkom miešania dobra a zla. Predtým boli tieto dve hodnoty oddelené a zlo malo len hmlistú nejasnú kontúru. Zlo existovalo, ale mimo ľudskej duše. Ľudská povaha ho nevyhľadávala, nepotrebovala ho, ani po ňom netúžila. Až po páde sa začala prejavovať Archontmi podstrčená a propagovaná náchylnosť k zlu, ničeniu, necitlivosti a škaredosti. Na Zemi existuje oveľa viac dobra ako zla, lenže súčasná Zem je miesto, kde má zlo možnosť získavať vplyv, a to spôsobom, aký by bol vo vyšších úrovniach úplne nemožný. Úprimná obklopujúca láska a prijatie tvorí samotnú štruktúru našej pôvodnej Zeme a všetko čo tieto kvality nemá, tu okamžite a zreteľne vyčnieva ako nepatričné.
Archontská verzia sveta sa snaží čo najviac generovať nízkofrekvenčné emócie ako nenávisť, zlosť, úzkosť, starosť, stres, napätie, extrémnu súťaživosť, túžbu po majetku, moci a úspechu. Archontské emočné programy neustále bežia cez náš telesný počítač a generujú negatívnu energiu, ktorou sa vírus živí. Ľudia uzavretí do svojho fantómového „Ja“ môžu prežiť celý život a pritom skutočne neprežiť jedinú svoju myšlienku či emočnú reakciu. Stávajú sa pomaly robotickou, umelou inteligentnou naprogramovanou entitou, ktorá stále viac stráca svoju pôvodnú skutočnú ľudskosť a originalitu. Vysokofrekvenčné a nízkofrekvenčné verzie planéty Zeme je možné prirovnať k situácii znázornenej vo filme „Avatar“, kde modrí ľudia (rasa „Na’vi“) žili v harmónii so zvieratami, prírodou a sami sebou, zatiaľ čo ľudskí votrelci videli všetko len cez optiku zisku, peňazí a moci. To, ako prenikli do tohto harmonického sveta, je poučné. Vzali na seba podobu ich tiel a infiltrovali sa do ich spoločenstiev.