Čip v ruke mi začal pískať. Čo sa to, do pekla deje, vyzerá to, že som spal len päť minút. Otvorím oči, silno stlačím miesto na ľavej ruke, kde mám implantovaný čip a hneď prestane pískať.
Chcem zapnúť svetlo nad posteľou, ale nejde elektrina. Včera nefúkalo a bolo zamračené. Celý deň. Vypli nám ale svetelné obvody ,dúfam, že aspoň zásuvky budú fungovať.
Sedím na posteli a uvedomujem si, aká zima je v izbe. Zdieľané hostely sú vyhrievané v režime T-12, čo je maximálne 12 stupňov.
Musím rýchlo kliknúť na informačnú tabuľu na chodbe, aby som sa dostal na svoju osobnú stránku. Musím zistiť, prečo ma zobudili tak skoro. Napíšem svoje bankové ID a dátum narodenia ako svoj PIN. Chvíľu čakám, systém musí byť preťažený, už zrána?!
Dnes som mal naplánované školenie na univerzite a zajtra pokračujem v cykle vlastných prednášok.
Dúfal som, že si zlepším sociálny kredit, ktorý mi znížili na 30 %.
Dofrasa!
EU, oddelenie Južné Slovensko, 21. 1. 2036
Správa pre: Jaroslav Stankovský
Obsah správy: Dňa 19. 1. 2036 ste porušili pravidlá zdieľanej komunity hostelov.
Priestupok: Konzumácia tabakového výrobku v spoločnej ubytovni H-85.
Oznámenie oddelenia: 16. 2. 2036 budete musieť nastúpiť na 12-hodinovú pracovnú zmenu v mieste ekologickej likvidácie komunálneho odpadu. Auto na odvoz do práce bude zaparkované pred ubytovňou H-84 o 4:30 hod., čakacia doba je maximálne 2 minúty. Nenastúpenie do zmeny bude považované za porušenie pravidiel komunity a váš osobný kredit bude znížený o 10 %. Ďakujeme, že venujete náležitú pozornosť tejto správe.
Administratívne centrum oddelenia Južného Slovenska, časť Bratislava
Dofrasa!
Včera som dostal jednu vzácnu cigaretu od Vlada a tešil som sa, že ju pred spaním vyfajčím. Myslel som, že v starom odkladacom priestore za práčovňou nie sú kamery, ale bohužiaľ, veľmi som sa zmýlil. Tí kreténi majú kamery všade.
Opäť rýchlo kontrolujem svoj sociálny kredit. Dofrasa! Mám už iba 20 %! Hrozné! Sám si teraz nič nekúpim, doručia mi len základné potraviny podľa výberu komunity, kým sa mi nepodarí zvýšiť kredit aspoň o 30 %.
Prestal som byť úspešným. Študoval som environmentálnu problematiku a komunitnú sociológiu na univerzite. Mal som veľmi dobrú stáž v Anglicku.
Potom ale prišli problémy s dedkom. Dedko Stanislav, môj miláčik, ktorého som ako malý chlapček tak miloval. Tie prázdniny s ním na vidieku…
Starý otec žil sám. S mamou sme ho neustále presviedčali, aby prestal chovať králiky, ale vôbec nás nepočúval a dokonca, keď niekde dostal prasiatko, začal ho kŕmiť, čím vážne porušil pravidlá oddelenia o bez emisnom hospodárení. Stále sa spoliehal na to, že na neho neprídu. Zelené hliadky ale zničili jeho hospodárstvo a dedka odviezli do koncentračného tábora. Neskôr nám prišla správa, že starý otec zomrel, príčina smrti nebola uvedená.
Jeho vina bola pripísaná aj mne a mojej mame. Náš osobný kredit klesol na 5 % a tým nás zbavili všetkých práv členov komunity. Katastrofa, veľká katastrofa…
Aby sme s mamou mohli ďalej žiť v spoločenstve, vzdali sme sa dedičstva po dedkovi v prospech oddelenia a tak nám pridali 30 % kreditu. Chatu, stajňu a pole sme neľutovali, aj tak sme tam nemohli ísť, keď komunita vyhlásila obmedzenú mobilitu.
Dofrasa!
Čoskoro tu bude autonómne auto a ja tu sedím v zime na posteli a spomínam na dedka.
Obliekol som si nohavice z obchodu s odevmi z recyklovaného materiálu a pohladil som krásne béžové tričko, ktoré som dostal minulý rok. Ale tá krava, Hortenzia, ma udala na komunitnom výbore za to, že som si obliekol textil z nerecyklovaného materiálu. Jej pridali 15 % kreditu a mne zobrali 10 %.
Keďže som súhlasil s týždňovou dobrovoľníckou brigádou na bio farme Veľké Dvory, tričko mi nechali. Aspoň niečo…
Už musím bežať, tvár si umyjem v spoločnej umyvárni. Studená voda ma určite preberie. Dúfam, že dnes zasvieti slnko a večer potečie teplá voda… Je skoro ráno, 16. februára 2036…