Keď je nebo bez mráčikov a nie sme v miestach vyskytujúceho sa svetelného znečistenia (svetelné znečistenie predstavuje dnes vážny problém u živočíchov a rastlín, ale aj znemožňuje pozorovanie hviezd a vesmírneho priestoru), môžeme sledovať krásu nočnej oblohy so stovkami hviezd, ktorú odnepamäti obdivujú milióny ľudských očí po celom svete. Ako ste správne vytušili, v tomto prípade som mal na mysli nádheru vesmírneho stvorenia, ktorého hviezdy sa nás čímsi nevysvetliteľným dotýkajú. Z tohto jednoduchého dôvodu sa domnievam, že keby bola obloha nepriesvitná, a to tak, že by sme nemohli vzhliadať ku hviezdam – technická úroveň by nedosahovala súčasný pokrok! S touto témou nesporne súvisí oprávnená otázka; sú na vzdialených hviezdach tiež planéty, kde sa vyskytujú vhodné podmienky k životu, podobné tým pozemským? Žijú tam „ľudia“ prípadne tvory podobajúc sa človeku? Ako asi vyzerá mimozemská fauna i flóra, životné prostredie, prípadne kultúra nepozemských obyvateľov?

Je kozmický výskum predĺženou rukou evolúcie?

Len vďaka tmavej nočnej (čistej) oblohe, si môžeme klásť tieto alebo podobné otázky. A skutočne je tomu tak, pretože keby sme nemali nad hlavami hviezdnu oblohu, asi by civilizácia nedosiahla pokrok ani dnešnej technickej vyspelosti, ona ľudstvu umožnila pristátie na Mesiaci. Kvôli existencii vesmíru vznikol celý rad vedeckých hypotéz, ktoré obohatili ľudstvo o pozoruhodné vedomosti. Napríklad, slávna „teória relativity“, o ktorú sa dnes opiera súčasná astrofyzika, by asi len ťažko uzrela svetlo sveta, nebyť tohto fascinujúceho kozmického pohľadu.

To, že sme si vedomí existencie prostredia kozmického priestoru, umožnilo nám vyvinúť penové matrace, ktoré sú založené na polyuretánovej báze. S touto technológiou chcela NASA poskytnúť astronautom väčšie pohodlie pri cestovaní vesmírom. Ak ste si doteraz mysleli, že sa vás hviezdy nedotýkajú, tak na vyššie uvedenom príklade je jasne vidieť pôsobenie a vplyv vesmíru na správanie ľudstva.

Výskum vesmíru nás obohatil o všeličo, napríklad o umelé tkaniny, ktoré sú vode, chladu a žiaru odolné. Kozmickému prieskumu vďačíme za mnohé moderné výdobytky, napríklad za takzvané chytré materiály, ktoré sú dnes využívané v automobilovom priemysle. Ďalším nenahraditeľným vynálezom, ktorý je priamo spojený s existenciou vesmíru, sú systémy GPS.

Ako je teda zrejmé, skúmanie kozmu urýchlilo náš civilizačný rast, ktorý sa premieta do všetkých ľudských činností, aj do bežného života. Hviezdy v nás totiž podnecujú neutíchajúcu zvedavosť po poznaní a toto želanie poskytuje spoločnosti zázračné technológie, ktoré prekonávajú hranice ľudských možností. Z tohto uhla pohľadu si dovolím tvrdiť, že na planétach, kde hustá (nepriedušná) atmosféra neumožňuje pohľad do vesmírnych diaľok, sa len ťažko dá stretnúť s vyspelou civilizáciou!

Nepochybujem preto o tom, že je nám súdené zaoberať sa tým, čo starí Gréci pomenovali KOZMOS! A aby sme vesmírnemu mystériu dokázali porozumieť a nestratili sa v jeho tme, je nevyhnutné vydať sa do jeho tajomných hlbín. Tak jednoduché to však nie je, najmä keď nemáme potrebné vedomosti ani teoretické znalosti, čo môžu prekonať rýchlosť svetla, aby sme sa rýchlo a pohodlne mohli vydať ústrety vesmírnemu dobrodružstvu. Čím možno nekonečné kozmické vzdialenosti pokoriť, o tom si povieme v tomto článku.

Susedná hviezda

Najbližšia hviezda k nášmu Slnku sa nachádza vo vzdialenosti 4,24 svetelného roka od Zeme. Ide o tzv. červeného trpaslíka (relatívne malá a chladná hviezda), ktorý je známy pod menom Proxima Centauri. Táto hviezda je súčasťou trojitého systému a je obklopená ďalšími dvoma sprievodcami Alfa Centauri A a Alfa Centauri B. V tomto trojhviezdí objavili európski astronómovia planétu, ktorá je o málo väčšia ako naša Zem. Táto planéta je zaujímavá tým, že sa jedná o prvý vesmírny objekt s podobnou hmotnosťou akú má Zem.

Jej obežná dráha je v blízkosti Slnka, teda možno predpokladať, že povrch planéty bude príliš horúci, aby tu mohol existovať život. Musím ale zdôrazniť, že realita napriek všetkým proklamovaným astronomickým pohľadom, môže vyzerať výrazne inak. Ak si niekto myslí, že je možné s pomocou astronomických ďalekohľadov popisovať vzdialené a neprebádané kozmické svety, stáva sa ešte väčším fantastom, než je autor tohto článku. Na rozdiel od mnohých astronómov som však presvedčený, že v každej slnečnej sústave sa bude vyskytovať život, v tej či onej podobe.

Vesmír bol stvorený k životu, inak by sme tu neboli, to je nespochybniteľný fakt predchádzajúceho tvrdenia! Alebo sa snáď niekto domnieva, že sa kozmos zrodil z náhody a existuje len na tejto planéte? Na aký účel a prečo hviezdy po celom vesmíre vzplanuli (?), keď úlohou nášho slnečného kotúča je vytváranie svetla a tepla, čo sú kľúčové rysy pozemského života, a preto je tu, na Zemi, Slnko považované za symbol života! Bolo by logické sa domnievať, že na iných hviezdach tomu bude inak ?! Občas sa sám seba pýtam, či je ľudstvo povolané k tomu, aby sme vo vesmíre vyhľadávali život v jeho prirodzenej kráse, keď jeho podstatu nedokážeme vysvetliť, nie to ešte pochopiť, o úcte k životu ani nehovoriac!

U susedných hviezd sa síce nemusí vyskytovať ten istý pozemský život, pretože životné prejavy môžu vykazovať všelijaké podoby, ktoré si nemožno ani vo sne predstaviť, každopádne sa s ním môžeme stretnúť prakticky kdekoľvek, o tom som skalopevne presvedčený!

Kto toto nedokáže pochopiť, nemôže sa zaoberať veľkou hádankou – čo je to život ?! Podľa astrofyzikov sa nachádza vo vesmíre 70 000 000 000 000 000 000 000 hviezd. Keby sa u tohto neskutočného počtu Sĺnk všade vyskytoval rôznorodý život, boli by sme s rozumom v koncoch, pretože všetko uvedené sa vymyká ľudskému chápaniu.

Už to samo o sebe dokazuje, že celé Univerzum je výtvorom inteligentnej predstavy, k inému záveru ani nemožno dospieť! Budú mimozemšťania premýšľať nad tajomstvom stvorenia a záhadou vesmíru asi tak ako my? Predpokladám, že áno. K čomu asi mohli vyzretejší mimozemšťania dospieť? Trebárs odhalili veľkú záhadu o tom, že všetko vo vesmíre je stvorené podľa rovnakej schémy, čo potvrdzuje moju domnienku o nadprirodzenom stvorení kozmu, ktorého ste súčasťou aj vy.

Možno pochopili, že zdanlivo neprekonateľné vzdialenosti vo hviezdnom priestore sú následkom obyčajného strachu, ktorý obmedzuje tú či onú bytosť v obrazotvornosti, po ktorej sa dá dôjsť až k nehmotnej slobode. Nehmotná sloboda je stav, v ktorom duch človeka víťazí nad hmotou. Hmotná bytosť nemôže prekonať medzihviezdne vzdialenosti, a to je jedna z hlavných prekážok, ktorá nás obmedzuje v poznávaní vesmírneho mystéria.

Dnešné kozmické sondy sú schopné dosiahnuť 0,01% rýchlosti svetla, takže výprava na najbližšiu hviezdu Proxima Centauri, by trvala cca 40 tisíc rokov. Z tejto príčiny nemôžu ľudské stvorenia premôcť zub času, prípadne priepasť nekonečnosti, keďže ústrojenstvo človeka nemôže zatiaľ vzdorovať starnutiu, rovnako aj gravitačným vplyvom z následkov preťaženia nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá je základnou podmienkou na prekonanie nekonečných diaľok v kozme.

Myslím si, že v jednoduchosti je obrovská sila, a táto „energia“ sa dokáže vysporiadať so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré sťažujú prienik do kozmického stredu. Práve preto by sme mali odkryť tajuplnú moc, o ktorej vôbec nič netušíme, aj keď nám bola daná do vienka.

Ide o paranormálnu energiu, s ktorou je možné uskutočniť medzihviezdne expedície kamkoľvek do vesmíru. Až túto silu v sebe opäť prebudíme, naplní sa osud ľudstva, ktorý je nepochybne spätý s kozmickým putovaním a nájdením všetkých chýbajúcich fragmentov, ktoré majú objasniť zahalené dôvody našej skutočnej existencie.

Rýchlosť nie je riešením

Aby sme mohli prekonať vesmírne vzdialenosti, je najprv potrebné porozumieť skrytým osnovám kozmického celku. Hoci už vznikli fiktívne technológie, ktoré môžu plány medzihviezdnych letov posunúť bližšie k realite, ale nemôžem súhlasiť s tým, že napríklad tzv. Warp pohon (hypotetická nadsvetelná rýchlosť, ktorú využívali kozmické lode v televíznom seriáli Star Trek) dokáže vyriešiť zatiaľ neprekonateľné dištancie medzi jednotlivými hviezdami. Hybná sila budúcnosti sa bude zrejme opierať o iné a nám doteraz neznáme energie, ktoré nás priblížia k veľkému poznaniu, z ktorého povstane mentálne odlišná generácia pozemských obyvateľov.

Koncepty dnešných sci-fi tvorcov, zatiaľ nemôžu premeniť sen ľudstva na skutočnosť. Z čoho usudzujem, že tadiaľ cesta nevedie? Telesná schránka človeka nemôže pôsobenie nadsvetelnej rýchlosti vydržať. Predstavte si, že len pri preťažení 5G, človek vážiaci iba 70 kg, váži 350 kg. U nadsvetelnej rýchlosti je tento rozdiel tisícnásobne vyšší, z tohto dôvodu ani hypoteticky si nemožno predstaviť, že by kozmonaut vážiaci 70 kg, mohol prekonať ťažobu váhy o 3,5 mil. ton (teoretický odhad), to by z neho narobilo karbonátky.

Aj keby sme mali dostatočne účinný pohonný zdroj, ktorý by nás dokázal dopraviť až za hranice našej slnečnej sústavy, preťaženie v kozmickej lodi s Warp pohonom by nikto neprežil! Z tohto jediného dôvodu sa domnievam, že akákoľvek rýchlosť presahujúca hodnotu rýchlosti svetla, nám neumožní doputovať k iným svetom uprostred Univerza. Zamyslel sa už niekto nad tým, prečo sú hviezdne sústavy od seba tak vzdialené, že svetlo v relatívne krátkom čase, nedosiahne z jedného kúta vesmíru na druhý? (Nameraná rýchlosť svetla vo vákuu má hodnotu 299 792 458 m/s)

Kvôli tejto skutočnosti, všetky astronomické pozorovania môžu byť len historickým pohľadom do už neexistujúcich hviezdnych konštelácií, pretože ak svetlo z týchto vzdialených sĺnk k nám dorazí, tak tieto generátory svetla môžu byť už dávno vyhasnuté! Ktokoľvek mi môže oponovať tým, že neprekonateľná vzdialenosť hviezd sa týka výhradne našej civilizácie, nie mimozemských entít, ktoré môžu k medzihviezdnym letom využívať antigravitačné či iné energetické pohony, ale verte alebo nie, ani tie najvyspelejšie nadpozemské civilizácie nemôžu bez ujmy na zdraví vzdorovať vyššie uvedeným silám z nadsvetelného preťaženia. Takúto gravitačnú záťaž dokážu prežiť snáď len kybernetické formy života, nie však stvorenie nášho druhu.

Znovu sa tým dostávam k nezodpovedanej otázke – prečo sú hviezdne systémy od seba tak neprekonateľne vzdialené(?), že sú všetkým kozmickým lodiam a živým posádkam de facto nedostupné. Pripusťme, že vesmír skutočne vznikol z nadprirodzenej mysle a veľkolepého plánu, ktorý podporuje rozmach mnohotvárneho života, čo je primárnym zámerom pôvodcu tohto divu.

Ak je tomu tak, potom je možné predpokladať, že sme podrobení určitej manipulácii, na ktorej konci zjednotená spoločnosť zistí, že celý vesmír nám leží pri nohách, čo je ťažko pochopiteľný fakt, pretože v tomto nastavení slúži kozmická realita na oklamanie zraku nepozdvihnutých civilizácií, ktoré sa musia k tejto pravde najprv dopracovať. Univerzum je výtvorom duchovného priestoru, teda ako také nepodlieha fyzikálnym zákonom! Toto možno považovať za hlavnú pohnútku, prečo nemôžeme prekonať hranice našej slnečnej sústavy, pretože sme zajatcami vedeckých dogiem, a tie nás držia stále pri zemi. Ak sme súčasťou vesmírnej tvorivej myšlienky, potom je táto hodnota oným priestorom na nájdenie pravdy, ako sa dostať k zdroju večného poznania, kde je stred myšlienky Vševedomia.

V myšlienke je skrytá nedocenená moc

Málokto si uvedomuje, že všetko, čo človek stvoril, vzniklo z myšlienky! Prostredie okolo nás je odrazom toho, o čom zmýšľame. Ľudský život sa nevedome tvorí z myšlienok. Tento článok tiež vznikol z myšlienkových pochodov, ktoré sú dôkazom sily nevyčerpateľných myšlienok. Taktiež hmotný svet okolo nás je ovplyvnený kolektívnym vedomím, čiže myšlienkovými impulzami, ktoré sú stavebným kameňom všetkej hmoty. Pozrieme na naše veľkomestá, čo uvidíme? Niektorí v nich uvidia pozoruhodné stavby a budovy, iní ľudia môžu v mestskej zástavbe zahliadnuť obraz jednoduchého stavebného materiálu, ktorý bol pretvorený do rozmanitých podôb a tvarov. Keď by sme nejaké mesto nechali zrovnať so zemou, tak by potom duch mesta vošiel do rozvalín zabudnutia, nezabudnime však na to, že za týmto ničivým nápadom stáli konkrétne myšlienky, žiadna náhoda.

Myšlienka totiž dokáže premeniť kameň na chrám, zatiaľ čo deštrukčné vnuknutia premieňajú chrámy na kameň. Čo zostáva? Kameň na kameni? Nie, pretrvávajúca myšlienka, pretože kameň zostáva kameňom, aj keď z neho možno vytvoriť katedrálu či pyramídu. Či už sa to niekomu páči alebo nie, KOSMOS – vznikol z grandióznej myšlienky, kto však stál za zrodom tejto „NADMYŠLIENKY“, to už nie je témou tejto úvahy. Koniec koncov, odpovedať si musí každý sám za seba.

Kým sme mimo tohto myšlienkového prúdu, mali by sme sa s pomocou vlastných myšlienkových schopností, pokúsiť o napojenie do tohto hlavného toku, pretože to je jediný možný spôsob, ako sa dá od myšlienky dopracovať až k medzihviezdnym letom. V tomto kontexte spomeňme na staré ľudové príslovie, ktoré hovorí: „Láska hory prenáša.“ Láska je vskutku určitý druh myšlienky, preto možno veriť tomu, že dokáže prenášať aj hmotné objekty cez hory.

Ak nepodľahneme obavám z nadprirodzena, kam patria aj nehmotné myšlienky, premôžeme takmer čokoľvek! Na myšlienku možno nazerať ako na zdroj nevyčerpateľnej energie, alebo ako na nezávislú veličinu, ktorá nepodlieha prirodzeným zákonitostiam, priestoru, ba ani času. Problém tkvie predovšetkým v tom, že stojíme ešte len na samom počiatku veľkolepého objavu, ktorý súvisí s využitím energetického potenciálu myšlienok, a ktorý sa stane v budúcnosti jedným z najvyspelejších pohonov moderných intergalaktických korábov, vďaka čomu vstúpi človek do novej éry svojej existencie a tiež do nepreniknuteľných miest nekonečného kozmu.

Zatiaľ nedostupné slnečnej sústavy, skôr alebo neskôr pootvoria svoje brány zvedavému človeku, fantázia v tejto rovine bytia potom vojde do skutočnosti, čím sa kozmické výpravy k iným hviezdam s ľudskou posádkou, stanú v tomto našom svete procesom evolučného vývoja. Až prenikneme do týchto neznámych miest, čo asi v týchto vesmírnych diaľavách človek objaví? Všetko alebo nič, nie je totiž vylúčené, že žiadne hviezdy okrem nášho Slnka, v tomto priestore vákua neexistujú, pretože toto všetko je stvorené kvôli dojmu ilúzie, aby sme si na tejto nízkej existenčnej úrovni, nemohli uvedomiť šokujúcu pravdu o tom, že sme súčasťou nevysvetliteľného experimentu.

Som si istý tým, že vedecké expedície do vzdialených hlbín kozmu, sú pre ľudstvo z mnohých príčin zmysluplné, nebojím sa tvrdiť – životne nevyhnutné, zvlášť keď vieme, že raz naše Slnko vyhasne. Je však otázkou, ako môže vyhasnúť niečo, čo bolo stvorené z nehmotnej myšlienky …?

Prečo nechcete spoznať, že vesmír je neuvedomelá inteligencia, keď uvedomelá inteligencia sa rodí z neho? (Marcus Tullius Cicero)

Marcus Tullius Cicero, rímsky filozof a štátnik, nazeral na vesmír (kosmos) ako na usporiadaný celok riadený božskou inteligenciou, pričom človek má schopnosť túto dokonalosť kontemplovať. Jeho citáty často zdôrazňujú spojitosť medzi racionálnou mysľou, prírodou a vesmírnym poriadkom.