Teória Veľkého tresku je snaha objasniť, čo sa udialo na úplnom počiatku nášho vesmíru. Objavy v astronómii a fyzike ukázali, že aj napriek pochybnostiam, náš vesmír má počiatok. Pred týmto momentom nebolo nič; počas a po tom momente bolo niečo: Náš vesmír. Model Veľkého tresku sa snaží vysvetliť, čo sa stalo počas a po tom momente.
Podľa štandardnej teórie, náš vesmír skočil do existencie ako „singularita” asi pred 14 miliardami rokov. Čo je „singularita“ a odkiaľ sa vzala? To nevieme s istotou. „Singularity“ sú oblasti, ktoré odporujú nášmu terajšiemu chápaniu fyziky. Predpokladá sa, že existujú v jadre čiernych dier. Čierne diery sú oblasti so silným gravitačným tlakom. Tlak je považovaný za tak silný, že hmota je stlačená do nekonečnej hustoty (matematický koncept, nad ktorým myseľ len žasne!?). Tieto oblasti nekonečnej hustoty sa nazývajú „singularity” .
Predpokladá sa, že náš vesmír začal ako infinitezimálne (nekonečne, neobmedzene) horúci, nekonečne hustý, ako „singularita“. Odkiaľ sa vzal? Nevieme. Prečo sa objavil? Nevieme. Po jeho počiatočnom objavení sa očividne nafúkol (Veľký Tresk), expandoval a schladil. Od veľmi, veľmi malého a veľmi, veľmi horúceho, na veľkosť a teplotu terajšieho vesmíru. Dodnes pokračuje vo zväčšovaní sa a ochladzovaní, a my sme v jeho vnútri: úžasné stvorenia žijúce na unikátnej planéte obiehajúcej prekrásnu hviezdu, zhromaždenú s niekoľkými stovkami miliárd ďalších hviezd v Galaxii, ktorá plachtí kozmom s ostatnými galaxiami a spolu tvoria vnútro expandujúceho vesmíru, ktorý začal ako infinitezimálna „singularita“, objavujúca sa odnikiaľ, z neznámych dôvodov. Takto popisuje vznik vesmíru teória Veľkého tresku.
Teória Veľkého tresku – časté mylné predstavy
Existuje mnoho mylných predstáv týkajúcich sa teórie Veľkého tresku. Napríklad, zvykneme si ho predstavovať, ako obrovskú explóziu. Avšak experti tvrdia, že žiadna explózia nenastala, nastalo (a stále pokračuje) rozpínanie. Radšej, ako predstaviť si prasknutie balónu a uvoľnenie jeho obsahu, si predstavte rozpínajúci sa balón: infinitezimálne malý balón, rozpínajúci sa až do veľkosti terajšieho vesmíru. Ďalšia mylná predstava je, že máme sklon predstaviť si „singularitu“, ako malú horiacu loptu niekde vo vesmíre. Podľa mnohých expertov vesmír neexistoval pred Veľkým treskom. Počas konca rokov šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych, keď človek prvý krát kráčal po Mesiaci, traja britskí astrofyzici, Steven Hawking, George Ellis a Roger Penrose obrátili pozornosť k teórii relativity a jej dopadu na naše znalosti času. V rokoch 1968 a 1970 publikovali dokumenty, v ktorých rozšírili Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity tak, aby obsahovala proporcie času a vesmíru. Podľa ich výpočtov, čas a priestor majú určitý počiatok, ktorý sa zhodoval so vznikom hmoty a energie. „Singularita“ sa neobjavila v priestore, ale priestor sa objavil v „singularite“. Pred „singularitou“ nič neexistovalo, nebol vesmír, čas, hmota, ani energia – absolútne nič. Takže, kde sa objavila „singularita“, ak nie v priestore? Nevieme. Nevieme, odkiaľ prišla, prečo prišla, ani len, kde sa nachádza. Všetko čo vieme, je, že my sme v jej vnútri, kedysi neexistovala a ani my nie.
Veľký tresk – dôkazy teórie
Sme si opodstatnene istí, že vesmír mal počiatok. Galaxie sa od nás vzďaľujú rýchlosťami úmernými k ich vzdialenosti. Toto tvrdí Hubbleov zákon, pomenovaný podľa jeho objaviteľa, Edwina Hubbleho, r. 1929. Pozorovanie podporuje názor na rozpínanie vesmíru a naznačuje, že vesmír bol raz celistvý. Ak bol vesmír na začiatku veľmi, veľmi horúci, ako vypovedá teória Veľkého tresku, mali by sme byť schopní nájsť nejaký zvyšok tohto tepla. V r. 1965, rádioastronómovia Arno Penzias a Robert Wilson, objavili reliktové žiarenie (Cosmic Microwave Backround Radiation) o teplote 2,7 K (-270,45 °C), ktoré sa šíri pozorovateľným vesmírom. Predpokladá sa, že je to pozostatok, ktorý vedci hľadali. Penzias a Wilson, v r. 1978, spoločne získali Nobelovu cenu v oblasti fyziky za jeho objav. Bolo nájdené veľké množstvo „svetelných zložiek”, vodíka a hélia v pozorovateľnom vesmíre, čo sa považuje za podporu teórie Veľkého tresku.
Je štandardná teória Veľkého tresku jediný model vyhovujúci týmto dôkazom? Kdeže, je to len najpopulárnejšia teória. Medzinárodne známy astrofyzik George F. R. Ellis vysvetľuje: „Ľudia by si mali byť vedomí, že existuje škála modelov, ktoré môžu vysvetliť pozorovania. Napríklad, môžeme zhotoviť guľovo symetrický vesmír, s planétou Zem ako jej stredom, a nikto to nemôže spochybniť na základe pozorovaní. Môžete to vylúčiť len z filozofického hľadiska. Z nášho pohľadu na tom nie je nič zlé. Chceme len zverejniť fakt, že používame filozofické kritéria pri vyberaní našich modelov. Veľa kozmológov sa to snaží skryť.“
V roku 2003 fyzik Robert Gentry navrhol zaujímavú alternatívu k štandardnej teórii. Alternatívu, ktorá taktiež vysvetľuje dôkazy uvedené vyššie. Dr. Gentry tvrdí, že štandardný Veľký tresk je založený na chybnom modeli (konkrétne Friedmann-Lemaître-Robertson-Walker-ovom modeli expandujúceho priestoročasu), o ktorom tvrdí , že protirečí priamym údajom. Svoj model založil na základe Einsteinovho modelu nemenného priestoročasu, o ktorom tvrdí, že je tá „pravá Rosetská doska“: Gentry publikoval niekoľko materiálov naznačujúcich to, čo považuje za vážne chyby v štandardnej teórii Veľkého tresku. Medzi ďalších významných odporcov patria, laureát Nobelovej ceny Dr. Hannes Alfven, profesor Geoffrey Burbidge, Dr. Halton Arp a renomovaný britský astronóm Sir Fred Hoyle, ktorý je uznávaný ako tvorca termínu „Veľký tresk“, ktorý použil prvýkrát počas vysielania rádia BBC v roku 1950.
Veľký tresk – A čo Boh?
Akákoľvek diskusia o Veľkom tresku by bola nekompletná bez položenia otázky, a čo Boh? Je to kvôli kozmogónii (štúdium pôvodu vesmíru), oblasti, kde sa veda a teológia stretávajú. Stvorenie bola nadpozemská udalosť. Totiž, zaujala miesto mimo prirodzenú sféru. Tento fakt si žiada otázku: Je tam ešte niečo, čo existuje mimo prirodzenú sféru? Konkrétne, je tam pán architekt? Vieme, že tento vesmír mal počiatok. Bol Boh „prvotná príčina“? Nechcem sa pokúsiť zodpovedať túto otázku v tomto krátkom článku. Len sa pýtam: Existuje Boh? Odpoveďou na túto podstatnú otázku je predpoklad, že odpovieme na ďalšie veľké otázky života: Odkiaľ pochádzame? Prečo sme tu? Plníme nejaký zámer? Máme nejakú skutočnú hodnotu? Čo sa s nami stane po smrti? Otázka existencie Boha je nepochybne základná a legitímna.
Existuje Boh – filozofický problém?
Pred tým, než sa opýtame „Existuje Boh?”, musíme sa najprv vysporiadať s našou filozofickou spôsobilosťou. Napríklad, ak som oddaný filozofickej myšlienke, že nič nemôže existovať mimo našej prirodzenej sféry (nemôže tam byť nič, žiadny nadpozemský Boh), akékoľvek množstvo dôkazov ma nepresvedčí o opaku. Kladenie otázky „Existuje Boh?” bude zbytočné. Moja odpoveď bude „Nie, neexistuje.”, bez ohľadu na to, či naozaj existuje, alebo nie. Bude nemožné zodpovedať otázku z dôkazového hľadiska, pretože čokoľvek, čo mohol Boh urobiť (akýkoľvek nadprirodzený čin, ktorý môže poslúžiť ako dôkaz jeho existencie) bude musieť byť zodpovedaný inak, z hľadiska prirodzených dôvodov. Nie preto, že vieme, že by to mohli byť prirodzené dôvody, ale preto, že existencia nadprirodzeného Boha nie je možná. Dr. Richard Lewontin, profesor zoológie na Harvardskej Univerzite, vysvetľuje: „Nie je to tým, že vedecké metódy a inštitúcie nás nejako nútia prijať materiálne vysvetlenie neobyčajného sveta, ale naopak, my sme tlačení naším prvotným lipnutím k materiálnym záležitostiam, aby sme vytvorili vyšetrovací mechanizmus a súbor návrhov, ktoré produkujú materiálne vysvetlenia, bez ohľadu na to, že sú proti intuícii, bez ohľadu na to, že sú mätúce pre nezasvätených. Ba čo viac, materializmus je nadradený, preto nemôžeme pripustiť ani len kúsoček duchovna.” (Richard Lewontin, „Billions and Billions of Demons,” strana. 28) Na druhej strane, ak by som bol neutrálny a nemal žiadne prvotné lipnutie k určitému svetonázoru, otázka „Naozaj existuje Boh?”, by mala zmysel? Skôr by to bol prvý krok k objektívnemu a zmysluplnému hľadaniu konečnej pravdy. Naša ochota, na opýtanie sa otázky s otvorenou mysľou, je podstatná, aby sme boli schopní objaviť odpoveď, ktorá sa skrýva za otázkou. Takže pred tým, ako sa vôbec opýtate otázku sa rozhodnite, či ste ochotní prijať odpoveď.
Existuje Boh – okolnosti na zváženie?
Raz, keď budete pripravení opýtať sa: „Existuje Boh?”, je tu pár poznámok na posúdenie, keď začnete hľadať objektívnu odpoveď:
Objavy v astronómii nepochybne ukázali, že vesmír mal naozaj začiatok. Bol tam moment stvorenia.
Pokroky v molekulárnej biológii odhalili nesmierne množstvo informácii zakódované v každej jednej živej bunke. Molekulárni biológovia objavili tisíce a tisíce nádherne navrhnutých zariadení na molekulárnej úrovni.
Biochemici a matematici vypočítali šancu proti vzniku života z ničoho len prostredníctvom prirodzených, neinteligentných procesov, prirodzeným spôsobom. Táto šanca je nulová.
Ak život nevznikol náhodou, ako vznikol?
Vesmír je usporiadaný podľa prírodných zákonov. Odkiaľ sa vzali, a akému účelu slúžia?
Filozofi súhlasia, že jediné vierohodné vysvetlenie nepredpojatého morálneho štandardu, je nadprirodzený zákonodarca.
Ľudia všetkých rás, vyznaní, farieb a kultúr, muži a ženy, mladí a starí, múdri i hlúpi, vzdelaní i nevzdelaní tvrdia, že osobne zakúsili niečo nadprirodzené. Teda, čo sme povinní robiť s obdivuhodnými správami o duchovnom liečení, prorockých zjaveniach, vyslyšaných modlitbách a ďalších zázračných fenoménoch? Ignorancia a predstavivosť mohli zohrať rolu, pravdaže, ale je tam aj niečo viac?
Ak sa prebudila vaša zvedavosť a želáte si nahliadnuť ďalej, odporúčam vám vziať do úvahy svetovú kolekciu svätých kníh ako sú Biblia, Korán, Védy a mnohé iné. Vnímajte ich posolstvo citlivo, preverte tieto informácie zvnútra, duchom. Ak Boh existuje, odhalil sa sám? A ak sa odhalil sám, naozaj existuje.
Bohuš Stejskal, rázovitý dedinský chlapík z filmu režisérky Viery Chytilovej „Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag“, má v otázke Boha úplne jasno. Scéna z filmu, kde oslovuje doktorku otázkou, či verí v Boha: