Môžeš uveriť v to, že si nevyliečiteľne chorá/ý. Môžeš podľahnúť tej ilúzii a klamu, že ti už nie je pomoci. Možno preto, že ti to hovoria doktori a možno aj preto, že ti to hovoria tvoji najbližší.

Ak je niekto chorý, znamená to, že stráca moc nad tým, čo sa s ním deje. Niečo v jeho živote nefunguje ako má a preto stráca nad svojím životom kontrolu. Je to ako, keď lodivod stratí kurz na šírom mori. Môžeš zmätene pobehovať po lodi a kričať: „stratil/-a som kurz – som chorá/-ý“, alebo sa môžeš zastaviť, upokojiť sa a začať sa pozerať do seba. Hľadať znova svoju cestu tam vo vnútri. Nie je zmyslom chorôb sa ľutovať, ale zastaviť sa a pozrieť na to, kde som vo svojom živote urobil/-a chybu.

Západná medicína má handicap v tom, že nevie liečiť niektoré choroby: HIV, rakovina, cukrovka, roztrúsená skleróza, Alzheimer, genetické predispozície, rôzne formy závislostí a fóbií, iné exotické choroby, atď.

Problém je ale v hlave. Je to v našej hlave, ktorá je naučená, že keď mi nepomôže doktor, tak už nikto. Obchod so smrťou v zdravotníctve je výhodný biznis. Ešte než takto postihnutí ľudia zomrú, napchajú do nich veľa chemikálií, aby ich udržali pri živote. Zdravý človek je pre farmaceutický priemysel ten najhoršie investovateľný. Západná medicína sa nepýta totiž po príčinách, ale snaží sa iba potlačiť následky. Nepýta sa prečo sme chorí, ale hovorí: Keď ťa niečo „bolí“ vezmi si prášok. „Bolí“ ťa to stále? Hm, to máš blbý, si nevyliečiteľne chorý – nie je nič, čo by ti pomohlo. Je to dosť drsný ortieľ nad ľudským životom druhého. Je to ako keby nad tebou vyriekli kliatbu!

Východná filozofia a šamanizmus prírodných národov vidia veci v širšom kontexte. Človek sa musí pozerať nielen na symptóm, ale aj na kontext (príčinnú súvislosť), ako sa symptóm objavil. Pracuje sa nielen s fyzickým telom, ale aj s psychikou jedinca. Pracuje sa na vzťahoch k jemu samému a k jeho okoliu. Pracuje sa s liečivými rastlinami a šamanskými rituálmi… Tzv. nevyliečiteľné choroby sú zase len formy symptómov, ktoré nás majú upozorniť na chyby v živote. Záleží len na nás, ako veľmi chceme do najmenších detailov pochopiť skutočnú príčinu. (Niekedy sa tomu hovorí celostná/komplexná medicína.)

Je rozdiel v tom, či sa rozhodneme upadnúť do depresie s myšlienkou, že mi už nie je pomoci a je rozdiel, keď si povieme, že stále máme nádej. A aj keď teraz hneď nevidíme ono pomyselné svetlo na konci tunela, onú cestu von z labyrintu, stále má zmysel hľadať a pýtať sa, či existuje aj iné riešenie…

Tvrdím, že áno! Predsa máme toľko možností! Každý má osud svojho života vo vlastných rukách. Nikto iný ním nevládne.

Môžeš uveriť, čomu chceš. Je to len tvoja voľba. Môžeš sa rozhodnúť žiť alebo umrieť. Je to stále len tvoja voľba a nikoho iného.