Zákony prírody sa formujú na úrovni makrokozmu a mikrokozmu. Človek ako živý tvor, žije v tzv. prechodnom svete – medzi makrosvetom a mikrosvetom a v tomto prechodnom svete sa človek stretáva len s prejavmi zákonov prírody, ale nie s nimi bezprostredne. V dôsledku toho vzniká problém s vytvorením plnohodnotného obrazu stavby sveta.
Tento problém bude pretrvávať do tej doby, pokiaľ nebude vytvorený obraz sveta na základe pochopenia zákonov makrokozmu a mikrokozmu. Akokoľvek dlho sa budeme pozerať na vrch ľadovca, tak pokus o jeho opis bude v najlepšom prípade neúplný dovtedy, kým sa niekto neponorí do vody a neuvidí ľadovec celý. Analogicky to je aj s „ľadovcom“ poznania sveta. Až sa niekto ponorí do vôd nevedomosti, tak všetky obrazy stavby sveta, hoci by boli nádherné, sa stanú neudržateľnými. História poznania prírody človekom to úplne potvrdzuje.
Jedna zo základných príčin tkvie v tom, že zmyslové orgány, ktoré človek pri svojom poznávaní prírody používa, mu túto možnosť nedávajú z jednej jednoduchej príčiny. Príroda obdarila človeka zmyslovými orgánmi nie preto, aby mohol prírodu spoznať.
Zmyslové orgány človeka, ako aj zmyslové orgány zvierat a rastlín, vznikli a rozvíjali sa, ako mechanizmus adaptácie a prispôsobenia sa každého druhu živých tvorov.
Človek začal využívať zmyslové orgány na hromadenie, uchovanie a odovzdávanie informácií ďalším. Ale to sú len in-formácie o medzi svete, ale nie o makrosvete alebo mikrosvete. Na čo, bohužiaľ, neobracia pozornosť. Preto, čo rozozná zmyslovými orgánmi, dokonca aj za pomoci prístrojov, mu jednoducho neumožňuje popísať a vytvoriť plnohodnotný obraz stavby sveta.
Na vytvorenie plnohodnotného obrazu je nutné mať možnosť súčasne spoznať ako časť ľadovca nad vodou, tak aj pod vodou, čo je možné len pri vzniku dodatočných zmyslových orgánov, k už piatim existujúcim.
Prakticky každý, kto chce, má možnosť získať informácie cestou vlastného duchovného skúmania. Pre to nie je potreba žiadnych zložitých experimentov, stačí sa len ponoriť pod vodu bez masky a „otvoriť oči“. Obraz podvodného sveta sa nám predstaví v prekrútenom obraze: formy, vzdialenosti nebudú zodpovedať reálnym. Ale to nie je žiadny paradox.
Oči človeka sú adaptované na vzduchové prostredie, oči rýb a ďalších vodných živočíchov na vodné. A preto podvodný obraz bude pre človeka prekrútený, rovnako ako pozemský pre ryby.
Čo možno povedať o kvalitatívne iných javoch, s ktorými sa človek nikdy nestretol a nemôže stretnúť prostredníctvom svojich piatich zmyslových orgánov? Najzaujímavejšie je, že o tom nikto nepremýšľa. A tak veda a rôzne jej odbory sa premenili na slepcov zo starej indickej bájky o slonovi, keď sa traja slepí pokúsili popísať slona. Každý z nich sa dotkol nejakej časti slona a rýchlo opisoval cez svoje pocity celého slona. Čo z toho vzišlo, nie je zložité si predstaviť.
Bohužiaľ, celá história teoretickej vedy, ktorá sa pokúšala vytvoriť obraz stavby sveta, veľmi silno pripomína bájku o troch slepých. A čo je zaujímavé, prakticky všetky veľké objavy ľudstva boli vytvorené vedcami v momente tzv. prezretia, osvietenia, ktoré vždy bolo za hranicami piatich zmyslových orgánov človeka. Ale ani to neprinútilo človeka zamyslieť sa nad otázkou – čo možno získať pomocou piatich zmyslových orgánov a čo je potrebné pre plnohodnotné poznanie prírody. Ale súčasne nemožno viniť slepého od narodenia za to, že nie je schopný pochopiť a precítiť krásu a farby okolitej prírody. Jediná možnosť pre slepého to dosiahnuť, je prezrieť.