Všetko hmotné je zaťažené nedokonalosťou a v závislosti od času podlieha neustálej premene. Tak aj telo človeka starne, okolo 52. roku veku začína dochádzať k pomalému živlovému rozkladu – telo umiera, aby sa v určitom okamihu stalo neúnosným bremenom pre ľudské vedomie. Pretrvávanie prežívania ľudského vedomia (ducha v duši) v nespôsobilom tele je v podstate karmickým trestom, postihujúcim najčastejšie ľudí, ktorí podstatu svojho bytia posunuli do hmoty, t. j. materialistov, realistov, skeptikov a ďalších. Odmenou duchovnému človeku, ktorý využil život na poznanie duchovnej dimenzie alebo večnosti, je nekŕčovitá, teda blažená smrť (ideálne v spánku) . Takýto spôsob smrti sa pozná aj na tvári zomrelého, na jej výraze. Smrť každého človeka je iná, prísne individuálna, v súlade s jeho vnútornou duchovnou úrovňou.

 Teraz sa však zastavme pri procese oddelenia duše od tela. Je potrebné dodať, že „To“, čo si človek o smrti myslí, čo si myslí o zmysle bytia, o spravodlivosti, o Bohu, tým si sám stanovuje udalosti smrti a bytia po smrti (univerzálny zákon príčiny a dôsledku). Nepredstaviteľne dokonalá spravodlivosť Podstaty sveta: Každému dá to, k čomu dospeje, čo si myslí, že je, čím žije jeho duša a ako sa správal (vypestoval všetky vlastnosti)! Čo si kto o živote po smrti predstavuje, to ho v určitých medziach „na druhej strane“ čaká. Onými medzami je nepredstaviteľná milosť Božia z hľadiska večnosti! Čo si kto zasial, to si tiež zožne (ako hmotne, tak astrálne, tak aj mentálne).

 Pri smrti samotnej sa z hermetického hľadiska deje množstvo vecí. Akonáhle ľudské hmotné telo umrie dochádza pomocou práce energií elektrického a magnetického fluida k uvoľneniu astrálnej matrice (štyroch pólových magnetov) ktorou bola duša (astrálne telo) pripútaná k telu hmotnému. S telom astrálnym sa odpútava aj telo mentálne (duch), ktorý je prichytený k duši. Vedomie i podvedomie človeka (v hrubohmotnom tele nachádzajúc sa ako veľký a malý mozog) inak lokalizovaný v tele mentálnom si uchováva všetky negatívne i pozitívne vlastnosti (s ním aj schopnosti) a za pomoci prideleného anjela strážneho (ktorého môžete poznať od zvládnutia určitého magického stupňa) je astrálne telo pripravené na presun do astrálnej sféry – v Biblii je tento deň známy ako deň zúčtovania, kedy sa dotyčnému prehráva celý jeho život a čo všetko v danom živote stihol, chvíle kedy každý z nás odhodí všetko čo mal a pozrie pravde do očí ( toto je okamih, keď hmotné telo je naposledy schopné vydať zo svojich útrob posledné slová). Akonáhle dôjde k pretrhnutiu astrálnej matrice, dostane sa astrálne telo, s ohľadom na čistotu astrálneho tela (duše) do takej sféry, ktorá jemnosťou zodpovedá jej čistote.

O tejto sfére sa dá povedať, že je označovaná mnohokrát ako štvrtá dimenzia. Nevyšla však z oných štyroch živlov, ale je určitým stupňom hustoty akášického princípu, teda všetkého toho, čo sa až doteraz v hmotnom svete odohrávalo, čo sa práve deje a v budúcnosti ešte bude diať, ďalej čo má svoj pôvod, svoj smer a svoju životnú súcnosť. Akáša v najjemnejšej forme nám známy éter, v ktorom sa okrem iného pohybujú a šíria elektrické a magnetické kmity. Astrálna úroveň je teda tiež sférou vibrácií, v ktorej má svoj pôvod svetlo, zvuk, farba a rytmus, skrátka všetok život vo všetkom stvorenom. Keďže akáša je pôvod všetkého bytia, zrkadlí (odráža) sa v nej samozrejme tiež všetko to, čo už bolo stvorené, čo sa v prítomnej dobe práve tvorí a čo sa v budúcich dobách bude ešte vytvárať. V astrálnej úrovni sa javí ako emanácia večného, ​​čo nemá počiatku ani konca a je preto bez času a priestoru. Zasvätenec, ktorý sa v tejto úrovni vyzná, môže tu nájsť všetko, či je to minulé, prítomné alebo budúce. Dosah a poňatie toho všetkého závisí od stupňa jeho dokonalosti. Takmer všetky náboženstvá, všetci okultisti a špiritisti rozumejú pod astrálnou úrovňou „onen svet“. Pre zasvätencov tento výraz neplatí a oni sa preto smrti neboja, lebo je im  tento pojem cudzí. Ak sa rozkladnou prácou živlov alebo náhlym prerušením astrálnej matrice, ktorá je spojivom medzi hmotným a astrálnym telom, uvoľní, nastane stav, ktorý sa síce všeobecne pokladá za smrť, ale je v skutočnosti iba prechodom z tohto sveta do astrálnej úrovne. Na základe tohto zákona nemá zasvätenec zo smrti strach: dobre vie, že nepôjde do neznáma.

Astrálna úroveň má rôzne druhy obyvateľov. Predovšetkým sú to duše zomrelých, ktoré sa podľa svojej duchovnej zrelosti zdržujú v určitom stupni hustoty. Rôzne náboženstvá ho považujú za nebo alebo peklo, avšak pre zasvätencov je to iba symbolika. Čím dokonalejšia, šľachetnejšia a čistejšia bytosť je, tým čistejší a jemnejší je stupeň hustoty, v ktorom môže prebývať. Jej astrálne telo sa pozvoľna rozpúšťa a bytosť sa prispôsobí kmitom onoho stupňa, respektíve sa s ním stotožní. Ako vidíme, závisí toto stotožnenie od zrelosti a duchovného zdokonalenia, ktoré bytosť dosiahla vo svete hmotnom. Okrem toho je astrálna úroveň obývaná ešte celým radom iných bytostí. Sú to, napríklad tzv. elementálovia; bytosti s jednou alebo len obmedzeným počtom vlastností, podľa toho, aké živlové kmity prevládajú. Títo elementálovia sa udržujú tou istou vibráciou, ktorú ľudská bytosť vysiela do astrálu. Sú medzi nimi aj takí, ktorí dosiahli určitý stupeň inteligencie. Tých potom obyčajne používajú mágovia, aby prostredníctvom týchto nižších síl ukájali svoje sebecké chúťky. Iným druhom astrálnych bytostí sú tzv. larvy, ktoré astrálna matrica intenzívnou citovou myšlienkou vyvolá vedome, či nevedome v život. Nie sú to priame bytosti, ale iba tvary, ktoré udržujú pri živote vášne animálneho sveta a ktoré sa zdržujú na najnižšom stupni astrálnej úrovne. Pud sebazáchovy ich vháňa do blízkosti ľudí s takými vášňami, ktoré týmto tvarom vyhovujú. Priamo alebo nepriamo sa usilujú o to, aby prebudili a roznietili v človeku spiace pudy. Ak sa im podarí strhnúť človeka k takej vášni, ktorá im vyhovuje, živia, udržujú a posilňujú sa žiarením, ktoré vyvolá v človeku táto vášeň. Človek zaťažený mnohými vášňami je v najnižšej sfére svojej astrálnej úrovne priamo obklopený čatou takýchto lariev. Boj s nimi je urputný a v mágii tvorí pri ovládaní živlov zložitú prekážku.

 Pôsobením živlov v astrálnej sfére (na základe našej zrelosti a vyspelosti) dôjde časom k rozloženiu duše na pralátky, z ktorých vznikla a naše mentálne telo (duch) je týmto pripravený na presun do sféry mentálnej (dôjde k prerušeniu matrice mentálnej medzi dušou a duchom) – podľa stupňa dokonalosti môžeme obývať nám priradené oblasti mentálnej úrovne, kde taktiež budeme čeliť karme mentálnej.

Sféra mentálna je zároveň sférou myšlienok, majúcich svoj pôvod vo svete predstáv, teda v akáše ducha. Každej myšlienke predchádza základná idea, ktorá podľa svojej povahy prijíma určitý tvar a ako myšlienková forma alebo plastický obraz sa dostáva éterickým princípom alebo mentálnou matricou k vedomiu Ja. Človek sám nie je teda pôvodcom myšlienok, ale pôvod každej myšlienky musíme hľadať v najvyššej akášickej sfére mentálnej úrovne. Aj mentálna úroveň má, rovnako ako astrálna, svojich obyvateľov. Popri myšlienkových útvaroch sú to predovšetkým zosnulí, ktorých astrálne telá sa pôsobením živlov už rozložili, takže podľa stupňa dokonalosti môžu obývať im priradené oblasti mentálnej úrovne. Mentálna sféra je okrem toho aj sférou elementálov. To sú bytosti, ktoré človek utvoril neustálou intenzívnou myšlienkou, či už vedome alebo nevedome. Bytosť elementálna nie je ešte natoľko zhustená, aby si mohla astrálny obal sama utvoriť alebo ho prijať. Pôsobí preto v duchovnom svete.

Vo sfére mentálnej teda musí náš duch čeliť mentálnej karme a pripravovať sa na opätovnú inkarnáciu vo svete hmotnom. Keďže v mentálnej sfére poznáme iba Pravdu Božiu a sme si vedomí svojich vlastností (negatívnych i pozitívnych), až príde daný čas sme Prozreteľnosťou opäť zoslaní na Zem do doby, prostredia a času, v ktorom môžeme najlepšie čeliť svojim negatívnym vlastnostiam za účelom ich ovládnutia (tým očistenie duše a povznesenie ducha k večnosti).

Stav energií čakier duše po smrti u človeka:

Zasvätený (Len ojedinele sa vyskytujúci vysoko vyspelý duch).

 Hlavná energia človeka bola sústredená v horných čakrách, len zvyšok troch dolných čakier odchádza do zeme. Duša je priamo v kontakte s anjelom strážnym, ktorý nás bude sprevádzať záhrobím do duchovnej (večnej) dimenzie. Táto duša/duch sa už nemusí narodiť.

(Dobrý „neduchovný“ človek).

Energia dolných čakier sa rozpadá a odchádza do zeme, energia horných čakier sa spája a je v priamom kontakte s anjelom strážnym, ktorý sa ujme duše a odvedie ju do záhrobia. Táto duša/duch sa vzhľadom na stupeň a čistotu duchovného vývoja po čase strávenom v „podľa čistoty“ astrálnej a mentálnej sfére znovu inkarnuje.

(Ťažký hmotár, podľa seba charakter).

 Roztrasený obal signalizuje veľké vnútorné pohnutie zomrelého, otriasanie všetkých jeho predstáv o bytí, jeho kontakt so sprievodnými duchmi je prakticky nulový, pretože si celý život vsugeroval, že po smrti nič nie je. Počas medziobdobia medzi inkarnáciami bude ponorený v zúfalej prázdnote (astrálnej/mentálnej) než dôjde k inkarnácii.

(Veľký darebák).

Tento človek vkladal celú svoju životnú energiu do „hmotných“ čakier a tie sa teraz rozpadajú. V konfrontácii s Pravdou sa však rozpadajú aj predstavy, ktoré si vytvoril ako svoju pravdu o duchovných úrovniach, takže teraz nemá nič. (Nezhromažďoval poklady na nebesiach, lebo v nich neveril). Jeho duša je prázdnota a on sa prázdnotou stáva. V nič veril a ničím sa stal. Stal sa tým, čím pred narodením, čiže túto inkarnáciu premrhal. Po dobe prázdnoty dostane opäť šancu znovu narodením, ale s karmickou záťažou.