Archón alebo staršie archont (starogr. άρχων – archón, pl. άρχοντες – archontes) bol vysoký úradník v starovekých Aténach.

Kódexy z Nag Hammadi sú najskoršími zachovanými príkladmi viazaných kníh. Starostlivým štúdiom týchto tajomných materiálov zistíme, že gnostici (v starých mystériách boli nazývaní „Učitelia“), boli hlboko znepokojení mimozemským prienikom do informačného poľa ľudstva. Subjekty, ktoré gnostici nazývali „Archóni“, sa zdajú byť totožné s istým typom mimozemských bytostí, ktoré hrajú významnú úlohu v modernej ufológii. V hre sú predovšetkým:

  • Grays
  • Reptiliáni/Plazovci

Plazovcov by sme mohli označiť za vládcov, zatiaľ čo Grays za podriadené robotické entity, ktorí fungujú na mentálnej úrovni v akomsi „úľovom usporiadaní“. Kódexy z Nag Hammadi neobsahujú grafické fyzikálne opisy týchto votreleckých entít, ale poskytujú dostatok informácií, aby sme ich mohli porovnávať s vyššie uvedenými typmi mimozemskej inteligencie, o ktorých sa v súčasnej dobe najviac hovorí. Asi jedna pätina zrozumiteľného materiálu v kódexoch z Nag Hammadi sa týka pôvodu, metód a motívov „Archónov“. Ich meno pochádza z pôvodného gréckeho slova „arché“ (prvotné), pretože podľa gnostickej kozmológie sa objavili v rannej fáze formovania našej slnečnej sústavy, údajne ešte pred vznikom Zeme.

Existujú isté názory, ktoré tieto bizarné entity, organicko/anorganické bytosti, považujú za kyborgov s charakterom akýchsi „kozmických kobyliek“, s telami na báze kremíka. To im umožňuje do zemskej atmosféry bohatej na kyslík konať iba krátke nájazdy. Pohybujú sa nielen vo vnútri našej slnečnej sústavy, ale pohybujú sa aj v prostredí voľného kozmického priestoru. Niektoré, ale nie všetky pozorovania a únosy do UFO im môžu byť pripisované. Hoci „Archóni“ existujú na fyzickej úrovni, skutočné nebezpečenstvo z ich strany nehrozí na fyzickej rovine, ale v mentálnej sfére energií.

„Archóni“ sú v súčasnej dobe definovaní ako intrapsychickí mentálni paraziti, ktorí majú schopnosť sa nadviazať na mentálny potenciál človeka prostredníctvom rôznorodých simulačných aktivít, ale napríklad aj pomocou telepatických aktivít. Sú to majstri klamu. Schopnosť ovplyvňovať ľudskú mentalitu vo svoj vlastný prospech, pre svoje zištné ciele, im robí mimoriadne potešenie. Mnohé nasvedčuje tomu, že „Archóni“ sú robotickej povahy, neschopní nezávislého myslenia, alebo voľby. Na druhej strane disponujú istým stupňom psychiky a pudu sebazáchovy.

Vykazujú znaky unikátnych mentálnych parazitov. Sú až bizarným spôsobom schopní predstierať účinok na ľudskú bytosť, aj keď k nemu reálne nedochádza. Nemajú prístup k ľudskej genetike, ale môžu predstierať, že tak robia, takže ľudia nimi prezentované zmyslové pôžitky vnímajú ako reálne, úplne skutočné. Trik spočíva v tom, že ak ľudstvo „skočí“ na ilúziu akejsi nadľudskej moci, stane sa postupom času veľmi silným SEBEREALIZUJÚCIM SA KLAMOM. Z kozmického hľadiska predstavujú „Archóni“ dynamický aspekt evolučného scenára ľudstva, skrz ktorý je testovaný ľudský potenciál. A ešte jedna zaujímavá vec.

Gnostický uhol pohľadu na ich rolu úzko súvisí s fenoménom tzv. „LIETAVCOV“. Veľmi zaujímavé pojednanie o nich nájdete v knihe Carlosa Castanedu, kde sa píše, že „LIETAVCI“ sú „nástrojom, ktorým nás Vesmír skúša“. Faktom je, že medzi Castanedou a pôvodným gnostickým učením existuje množstvo veľmi blízkych paralel. Takýto profil „Archónov“ rozhodne nie je špekulatívny. V tomto ohľade majú pôvodné gnostické spisy obrovský potenciál. Texty z Nag Hammadi popisujú, ako sa „Archóni“ pokúsili „znásilniť“ Evu (zjavné mytologické stvárnenie genetickej intervencie).

Zdá sa, že takéto pasáže podporujú tvrdenia o mimozemskom krížení, čo je v súčasnej dobe ďalšia široko diskutovaná téma. V pôvodných gnostických spisoch však cudzí votrelci v tomto akte medzidruhovej intervencie neuspeli. Pokúsili sa, ale zlyhali. Víziu predstavenú Carlosom Castanedom, že „Archóni“ predstavujú skúšku ľudskosti, možno tiež vysledovať v „Apokryfe sv. Jána“. Tento text naznačuje, že „Aeon Sophia“, kozmická inteligencia Zeme, zapája rasu „Archónov/Archontov“ do týchto inkarnačných skúšok, pričom využíva ich deviantný klamlivý vplyv na tento účel. Informácia o tom, ako sa „Archont“ dopustil cudzoložstva s múdrosťou (Sophiou) a „priviazal tak“ ľudstvo na „reťaz slepého donucovania”, je prinajmenšom mätúce. Ujasnenie si, čo môže mať sofijský príbeh spoločného so skúškou „Archónov“, je veľkou výzvou pre pochopenie gnostického posolstva.

Kozmická chyba

Posvätný príbeh stvorenia – „Mysteries“ (Sophia Mythos) vysvetľuje, že „Archóni“ vznikli v dôsledku anomálie v kozmickom poriadku:

„Systém sveta, v ktorom žijeme, vznikol omylom“. („Texty z Nag Hammadi“, 3:75,5)

Túto ohromujúcu myšlienku si všíma aj gnostický pohľad na vec, keď hovorí, že náš planetárny systém vznikol v dôsledku ohromného nárastu sily z galaktického centra – z mytologického hľadiska „pád“ bohyne Sofie. Táto energetická „vlna cunami“, ktorá sa vo vnútri našej galaxie pohybovala nad oblasťami neživej hmoty, iniciovala vznik planetárnych systémov, ktoré sú konzistentné s rezidentnou rasou „Archónov“. Spočiatku sa planetárny systém prejavoval iba vírením chaotickej hmoty (ako rozostavaný úľ so včelami, ktoré sa okolo neho hemžili). Potom sa zámer sústredil na čerstvo zrodenú hviezdu, slnko našej slnečnej sústavy.

Mýtus „padnutej bohyne“ hovorí, že Zem nebola vytvorená takým spôsobom, ako zvyšok nášho planetárneho systému. Ostatné planéty sa stali konglomerátom obrovských polí interného atómového prachu, ale Zem sa postupne organicky formovala z pôvodného oblaku jadrovej energie, ktorý obsahoval rýdze energetické častice stredu našej galaxie – tzv. „Organické Svetlo“. Akokoľvek sa to môže zdať divné, tento pohľad nie je nezlučiteľný s modernou astronómiou. Veda naozaj potvrdzuje, že našej slnečnej sústave vo všeobecnosti dominuje anorganická chémia, ktorá nepodporuje život. Tá je, samozrejme, aj dominantnou súčasťou Zeme. Akým spôsobom sa teda organický život vyvinul z neorganickej časti, ktorá nepodporuje život ani na našej planéte.

Máme teda predpokladať, že anomália organickej formy života v našej slnečnej sústave sa vyvinula z anorganickej planetárnej matrice a že sa teda život vyvinul z neživej hmoty? Že tomu tak skutočne bolo, nedokáže naša veda stále nijako preukázať. Zdroje pôvodnej čistej gnózy tvrdia, že slnečná sústava má dve odlišné dynamiky:

     Anorganickú

Organickú

Podľa vyššie uvedeného učenia je Zem akousi metamorfózou nárastu „super-živej“ energie z galaktického centra, zatiaľ čo okolitá slnečná sústava, lokalita „Archónov“, je produktom inertnej hmoty ovplyvnenej týmto rázom. Pozorovanie rozdielu medzi anorganickými a organickými aspektmi našej slnečnej sústavy viedlo Jamesa Lovelocka k formulácii hypotézy „Gaia“. John Lash vo svojej knihe „Not in His Image“ ukazuje, ako kľúčové body teórie „Gaia“ korelujú s gnostickou kozmológiou na pozadí s mytologickou bohyňou Sophia. V skutočnosti „Sophia“ je meno, ktoré dali gnostici pôvodnej  oživujúcej inteligencii Zeme, než sa stala touto planétou. Podľa ich názoru je kozmický pôvod našej planéty prítomný v živej globálne sa prejavujúcej inteligencii prírody.

Takže, najstaršie dochované dokumenty vo forme knihy – „KODEXY NAG HAMMADI“, ktoré boli nájdené v Egypte v roku 1945, obsahujú popis mimozemského preniknutia s istými popisnými vodítkami o fyzickej forme votrelcov. Ale, existujú ešte nejaké iné, oveľa staršie materiály, zaoberajúce touto tematikou? Ak máme veriť tomu, čo nám archeológovia hovoria, potom klinové písmo bolo vynájdené v Mezopotámii niekedy okolo roku 3 200 p.n.l., teda dlho pred tým, než sa objavili viazané knihy. Písomné záznamy klinového písma na hlinených tabuľkách, predstavuje fascinujúci repertoár ľudského príbehu v pravekých dobách. Texty písané klinovým písmom ako je napríklad „Atrahasis“, „Enuma Elish“ a pod. popisujú mimozemskú rasu zvanú „Anunnaki Nephilim“. Ide o bytosti, ktoré sa evidentne krížili s ľudskou rasou. „Skripty Anunnaki Nephilim“ sú v tomto ohľade jednoznačné. Tabuľky popisujú dvoch vedcov Anunnaki Nephilim – Enkiho a jeho nevlastnú sestru Ninghursag, ktorí sa aktívne podieľali na vytvorení hybridnej otrokárskej rasy zmiešaním svojich vlastných génov s génmi rasy „lu-lu“ (jedna z genetických línií predchodcov ľudskej bytosti). Aj z tohto dôvodu je „kríženecký program“ ústredným prvkom príbehu „Anunnaki Nephilim“. V tomto ohľade je príbeh o Enkim a Ninghursag obrazným mytologickým základom reálneho pozadia.