Naša pravá podstata, podstata ľudských bytostí, zvlášť v epoche pred pádom do hmotnej reality, pred kliatbou nízko vibračných energetických polí, bola podstatou Nekonečného Vedomia. Nekonečného Vedomia a Sebauvedomenia. Našou spásou je cesta zo zajatia iluzórneho sveta Matrixu, kde si realitu vykladáme na základe elektrických impulzov v mozgu, dodávaných receptormi našich piatich zmyslov. Náš zložitý biologický počítač, naše telo, je len vozidlom, v ktorom sa prenášame v nami zadefinovanom prostredí časopriestoru.
Ľudstvo sa však namiesto vedomia stalo zmanipulovanou mysľou. Ako povedal Ramana Mahariši: „Myseľ je vedomím, ktoré dostáva obmedzenia. Spočiatku sme neobmedzení a dokonalí, no postupom času si priberáme obmedzenia a stávame sa mysľou.“ Myseľ sa stala optickým klamom vedomia.
Intelekt, slovami Alberta Camusa, používame na skúmanie samých seba. A tak žijeme v oddelenosti uvrhnutí do sveta bez vyššieho zmyslu. Pritom čakrové svetelné vortexy ako informačné polia, ale aj prijímače a vysielače informácií sa spájajú s tým, čomu hovoríme endokrinný systém žliaz – ktoré riadi mozgová šišinka, epifýza (pozor, hypofýza je iná žľaza), alebo inými slovami – tretie oko. Je to práve tretie oko, ktorým sme schopní vnímať svet za touto pomyselnou realitou. RIADIACI SYSTÉM je nastavený tak, aby vypínal tretie oko – teda to, čomu hovoríme šiesty zmysel. Tým pádom fungujeme v MATRIXE falošnej identity, čo je kľúčom k riadiacemu systému, nútiaceho nás identifikovať sa s tým, čím nie sme.
Svet je informácia. Informácia ako základný impulz pretínajúci ticho, v ktorom sú možné všetky potenciality zvuku, teda vibrácií. Tento svet je tvorený z atómov. Prečo tu však máme onen paradox, že je, aj nie je, pevným vo fyzickom slova zmysle? Je časťou dekódovacieho procesu od metafyzického vesmíru ku konštrukcii vibračných informácií prenášaných digitálnym, číselným procesom univerza. Drvivá väčšina z nás je však len zajatcami ľavej hemisféry, vnímajúcej predovšetkým strach. Táto hemisféra, na rozdiel od pravej, umožňujúcej nám tvorivo myslieť a napájať sa na kolektívne vedomie a intuíciu, nás blokuje v priestore výhradne logických úvah, kde nás však často ovláda pocit bezmocnosti. Ako v časovej slučke opakujeme stále tie isté vzorce, pohybujeme sa ako Uroboros v jednom začarovanom kruhu deštruktívnych a neproduktívnych vzorcov.
Toto zmanipulované uzavretie do prostredia ľavej hemisféry je dôsledok genetických transformácií vykonaných pred tisícročiami cudzími entitami. Ľudstvo potrebuje novú seba identitu, aby striaslo okovy strachu a následne sa zbavilo ovládania. To je niečo, čo fantómové „Ja“ nemôže nikdy učiniť, pretože je samé strachom. Jediné, čo je skutočne potrebné, je stotožniť sa s Nekonečným Vedomím, ktoré zakúša skúsenosti toho, aby človek podliehal preludu, že on sám je tou skúsenosťou. Ezra Pound napísal, že „otrok je ten, kto čaká, až ho niekto príde oslobodiť“. Preto jediným riešením je schopnosť premiestniť svoj uhol pohľadu a svoje ja z vlastného mena a osoby. Tá je v tejto chvíli iba pomenovaním množiny skúseností, ktoré vo veľkej kozmickej hre zažívame. Podstatou je, aby sme prostredníctvom mnohých impulzov, zásadne iných impulzov, aké nám prináša zdeformovaný a kontaminovaný svet tam vonku, našli únikovú cestu k sebe samému, k sebe ako súčasti pôvodného oceánu Nekonečného Vedomia a Lásky.