Viedol som svoje dialógy s poznatkami modernej vedy, viedol som svoje dialógy s múdrymi ľuďmi ľudských dejín a hovoril som so svojim Ja v okamihoch osvietenia, kedy každá správne položená otázka v sebe skrývala odpoveď. Ako hovoril Newton: „Stál som na ramenách obrov.“

Tým chcem povedať, že mojou zásluhou bolo to, že som počúval a ich zásluhou bolo to, že bolo čo počúvať. Ktorýsi staroveký prorok, tuším, že to bol Jeremiáš, hovoril: „Hľadajte Boha, pokiaľ je možné ho nájsť“. Až po nejakom čase som pochopil, že tým nespochybňoval Jeho existenciu, ale ľudskú schopnosť nájsť Ho. Múdry muž! Iný múdry muž novej doby, Paul Schulz hovorí: „S ohľadom na modernú vedu, astrofyziku a biochémiu nemožno už Boha popierať, musíme ho však novo interpretovať“ a má pravdu. Dodal by som k zoznamu Paula Schulza ešte abstraktnú matematiku, kvantovú mechaniku, fyziku častíc, kybernetiku a iné novo sa rozvíjajúce odbory vrátane histórie, pretože práve ona nám slúži na poučenie z minulých chýb a skrýva opustené skratky na poznanie. Budeme sa spolu snažiť pochopiť zmysel ľudskej existencie a zmysel existencie Vesmíru vôbec, pokiaľ je to v ľudských schopnostiach. Poznáme, že Dobro sa oplatí a Zlo požiera samo seba. Ukážeme si úplne jasnú cestu k prospechu osobnému i všetkého stvoreného. A naše tušenie zmyslu a cieľa toho všetkého, nadobudne konkrétnejších obrysov. Dôležité je, aby sa náš rozhovor nestal opäť dogmou ako rôzne náboženské systémy a neupadol do rúk vykladačov názorov Boha a nebol nimi v ich záujme spotvorený! Toto nie je náboženský systém, je to poctivá a namáhavá osobná cesta každého jednotlivca k Najvyššej Bytosti, nášmu Stvoriteľovi, k Bohu. Rozhovor, ktorý tu vedieme, je obrazne povedané, otvorený zdroj (Open Source), kde jeho základ nesmie byť pozmenený nie preto, aby sa myšlienky samy mohli rozvíjať, ale aby sa bolo kam vracať.

Pokora

Som vzdialený od antropocentrizmu nafúkaného cromagnonca (súčasná mozgovňa cca 1 450 kubických centimetrov), ktorý sa ujal nadvlády nad matkou prírodou dokonaným holokaustom svojich mierumilovných bratov neandertálskych (mozgovňa cca 1 800 kubických centimetrov, práve toľko má delfín). Avšak žili sme spolu v ostražitom vzťahu pár tisíc rokov a občas sa aj vzájomne množili,  a to v nás zanechalo predsa len niečo pozitívne … Poviem Vám, čo si myslím o tvorovi Homo Sapiens Sapiens, seba z toho nevynímajúc: Jednu dobu to so svojou chamtivou agresivitou žil už iba v počte niekoľkých stoviek kusov na planéte. Vzájomné vybíjanie doposiaľ nepozná medzí: Ježiš bol zradený nielen v záhrade Getsemanskej, ale hlavne po svojej smrti v prvých storočiach, kedy sa cirkev stávala inštitúciou a vo svojom záujme vymazala z ľudskej pamäti evanjelium trinásteho apoštola (pozri Kumránske zvitky od Mŕtveho mora), toho, ktorého Ježiš miloval  a ktorý jasne hovoril, že Ježiš bol človek a Učiteľ Lásky, prorocky inšpirovaný Najvyššou Bytosťou. To bola tiež doba, odkedy sú kňazi prekliati zbytočným celibátom, ktorý je aktom nenávisti proti prírode a tým aj proti Bohu. Následky sa prejavujú v pederastii a homosexualite, pretože príroda si cestu nájde. (Mimochodom, v hinduizme je tiež inštitút kňazstva, ale je úplne voľný a dobrovoľný a je z neho možnosť odísť aj vrátiť sa do neho. Kňazstvo je tu chápané ako dočasné odhodenie zbytočného a zaťažujúceho balastu na ceste k Poznaniu.) Ježiš bol teda vyhlásený za Krista – Boha Syna, aj keď súčasťou jeho učenia bolo, že Boh je jediný a zvrchovaný a že všetci sme synovia a dcéry Božie, čo je pravda. Ježiš kázal Lásku k blížnym, kresťanstvo neznášanlivosť. Na konci prvého tisícročia bojovníci náboženstva lásky k blížnemu rozpútali peklo náboženských vojen v Oriente. Keď vyčerpávajúce boje skončili, obrátila sa pozornosť šíriteľov vyznania kríža do vlastných radov. Prvá genocída v Európe stála deväť miliónov upálených ľudí, v tom čase to bola tretina európskej populácie. V drvivej väčšine išlo o ľudí, ktorí poznali viac ako tí ostatní a boli vybavení paranormálnymi schopnosťami. Poučiť sa možno z „Kladiva na čarodejnice“. Pápeži i vodcovia všetkých náboženských siekt horlivo žehnali zbraniam, niekedy aj zábavne, jednej aj druhej strane naraz, v duchu „Ty mu daj a ty sa nedaj“, jednoducho mier tvorcovia. Je však pravdou, že sa teraz ospravedlňujú…

Aby sme však jednostranne nesúdili iba jednu časť ľudstva, je nutné priznať, že šíritelia islamu majú prvenstvo v nabodávaní na kôl po státisícoch inovercov, pozri Osmanská ríša. V mene Božom sa vôbec dajú páchať veci. V súčasnosti sú vzornou ukážkou boja za toho istého Jediného Milosrdného a Odpúšťajúceho Boha moslimskí mudžahedíni pod vedením niektorých nezodpovedných a mocichtivých mulláhov. Svetlou výnimkou je Veľký Mulláh Mekky, ktorý vyzval na zastavenie krutostí, ktoré s vierou Prorokovou nemajú nič spoločné. Je prekvapujúce, ako každá dobrá idea urobí kotrmelec v rukách živočíšneho druhu „človek“. Národný socializmus. V Nemecku Goetheho, Nietzcheho, J. S. Bacha a ďalších velikánov kultúry sa zrodila beštia nacionálneho socializmu, ktorá stála vo vojne okolo päťdesiatich miliónov mŕtvych všetkých zúčastnených strán. V tomto súboji dvoch socializmov boj vyhrala druhá beštia, beštia komunizmu, ktorá stála v čase mieru vyše osemdesiat miliónov mŕtvych (a to nepoznáme výsledky z Číny). Ten komunizmus sa dnes ospravedlňuje za „chyby“, ktorých sa stalinizmus (kolektivistická paralela s hitlerizmom) dopúšťal, ale pokusov o uchvátenie moci sa nevzdal a preto je aj dnes v niektorých parlamentoch sveta v latentných formách a čaká… Nuž, strom poznáš podľa ovocia! Mimochodom, po Norimbergu zistili spojeneckí vedci, že keby NSDAP nebola rozpustená, cez prehranú vojnu by v povojnovom Nemecku opäť vyhrala voľby… Prečo toľko masochistických výlevov na adresu celého ľudstva aj na adresu svoju vlastnú? Ako hovoril Lev Nikolajevič Tolstoj: „Nie je hanba hlupákom byť, ale je hanba hlupákom zostať!“ Aby sme neopakovali neustále rovnaké vražedné chyby, je nutné dôjsť k poznaniu príčin, ktoré k vyššie uvedeným a im podobným vražedným chybám vedú. Zlo vstupuje do našich duší nepozorovane a nenápadne ako vlk v rúchu baránka. Prezlečené za veľké a ctihodné ideály sa čoskoro organizuje pod zámienkou presadenia týchto veľkých a ctihodných ideálov. Organizáciu samozrejme musí niekto riadiť. Niekto schopný a potom už stačí len niekto všetkého schopný (ten má aj ostrejšie lakte). Všetkého schopní menia ideály na demagogické ideológie, ktoré majú tú vlastnosť, že hovoria: „Kto nejde s nami, ide proti nám!“ a obrazne povedané „Kážu vodu a pijú víno.“ Najviac krvavých vojen bolo v dejinách vedených pre veľké ideály! Nie pre chleba a z hladu! Ona „Láska“, ktorú kážu náboženské systémy, alebo „Lepší budúci“ pod červenými zástavami, sú iba mocenskými ideológiami, ktoré prinášajú úžitok iba svojim parazitujúcim elitám. To však nič nemení na existencii základnej premisy skutočnej existencie Lásky ku všetkému stvorenému, aj k Stvoriteľovi a Jeho Láske ku stvorenému, to jest aj k nám.

Realita

Nebezpečenstvo konvenčného vzdelania tkvie v tom, že sa naučíte konvenčne. Človek, zviera, rastlina, kameň, aj prejavy prírodných síl, majú svoju dušu. Je to niečo, čo sa dá skrze Najvyššiu bytosť osloviť, čo je možné milovať i nenávidieť a predovšetkým vhodnými spôsobmi ovplyvniť v ich prejave. Zdá sa, že najnovšie poznatky pokročilej vedy začínajú túto kvintesenciu poznania potvrdzovať.

Imaginatívna myšlienka (duch, alebo duša) je príčinou, ktorá viaže voľnú energiu do vzájomne identifikovateľných celkov (hmoty) v takto vytváranom časopriestore.

Zoznámime sa najskôr s tým, čo o „hmote“ a Vesmíre vieme. Citujem z knihy „Nevysvetliteľné záhady“ Viktora Farkasa: „Moderná veda ukazuje, že za tým, čo je jednoducho vidieť a čo náš „zdravý ľudský rozum“ chápe a náš jazyk je schopný popísať, číha to, čo je neviditeľné a čo nemožno ani pochopiť, ani názorne popísať. V podstate žiadna hviezda ani žiadna voška nemajú nič spoločné s predstavou, ktorú o nich máme. Kto verí, že napríklad lavička v parku je solídny predmet, na ktorý sa dá pohodlne posadiť a v pokojnom rozjímaní pozorovať hrajúce sa deti, ten sa hlboko mýli. V skutočnosti je to nepredstaviteľný systém, ktorý sa skladá z 99,9999… percent z ničoty a z nepatrného zvyšku nečistoty – hmoty, ktorá sama je zase tvorená schematickými vlnami, neprístupnými akémukoľvek uchopeniu. Presne vzaté, je dotyčná lavička vlastne len tieň vrhnutý z hyperpriestoru, lokálna nepravidelnosť časopriestorovej geometrie alebo čokoľvek iné, čo si z práve platnej teórie vyberieme (nutkavo ma napadá hinduistická Mája – kozmický prelud, mimochodom, práve tí starí Indovia poznali deviaty rozmer, najlepší súčasný mozog v tejto oblasti Burghardt Heim uvažuje o rozmere piatom hyperbarickom a rozmere šiestom kontrabarickom).

Komu takéto predstavy spôsobujú hlavy bolenie, ten nech sa uteší tým, že my sami, ktorí o takýchto koncepciách premýšľame, nie sme o nič hmotnejší. Zarážajúce na týchto myšlienkových modeloch je, že naozaj fungujú. V subatomárnej oblasti neplatia zákony príčin a účinkov, ale zákony pravdepodobnosti. Nie nejaký mechanistický, vopred vypočítaný model sveta, ale práve zákony pravdepodobnosti sú zodpovedné za to, že hviezdy svietia, prúd tečie, železo žiarom najprv sčervená a potom zbelie, a za nespočetné ďalšie javy, ktoré dokážeme vnímať a prakticky využívať. Teraz sa zrejme neubránite dojmu, že niektorí teoretici nie sú asi tak celkom v poriadku. Natoľko absurdným miestom vesmír jednoducho nemôže byť. Bohužiaľ, je.

K tomu jeden príklad, zastupujúci všetky tie exotické zákonitosti „novej“ fyziky. Predstavme si nádobu, v ktorej je hrach. Podľa určitých výpovedí štatistickej pravdepodobnosti – ako vraj platí v mikrokozme – by muselo byť miesto pobytu niektorých hráškov aj mimo nádobu. Nikto so zdravým rozumom by nepredpokladal, že samotná pravdepodobnosť prinúti hrášky, aby sa náhle materializovali mimo nádobu… Presne ten počet elektrónov, ktorý zodpovedá štatistickej pravdepodobnosti, sa objaví mimo atómu alebo opustí predpísanú dráhu. Hovorí sa tomu „tunelový efekt“. Vedci ho vypočítavajú a technici na základe týchto výpočtov stavajú také solídne predmety ako napr. tranzistorové rádiá a počítače. Bez tunelového efektu by neexistovali ani tranzistory, ani diódy, ani mikroprocesory a polovodiče, ani mnoho iných predmetov každodenného života. A čo navyše – neexistoval by ani život sám, pretože iba elementárne častice, ktoré vďaka tunelovému efektu prekonávajú priehradu atómového potenciálu, sa starajú o to, aby vôbec horel oheň hviezd. Je to dosť podivné, ale je to nepopierateľný fakt. Zdravý sedliacky rozum sa teraz vydesil. Ale to nie je všetko. Počas zhruba siedmich rokov sa v ľudskom organizme vymenia všetky bunky. V sedemdesiatke už nie je ani potuchy po organizme, s ktorým sme sa narodili! V tomto konkrétnom okamihu sa z nášho organizmu vylúčili dychom, potom i odlučovaním inými spôsobmi, milióny atómov, ktoré ešte pred chvíľou boli našou súčasťou. Je to ešte zaujímavejšie, že za tú istú dobu náš organizmus prijal z okolitého prostredia iné milióny atómov, ktoré sa súčasťou nás stali. A teraz pozor! Aj s ich pamäťou! Sami to poznáte, pocit udomácnenia sa, cudzosť iného prostredia, de`javu už raz zažitého alebo jednoduchšie učenie z knihy používanej skôr pred nami nejakým nadaným študentom. A vstrebávanie pocitov dobra i zla. Častice spolu komunikujú a vedia čo sa okolo nich deje, pretože vedomie je základnou vlastnosťou hmoty. Pritom tá istá energia, poprípade hmota, ktorá za to všetko môže, je tu už tak dlho ako Vesmír sám, – sme veční. „Pokročilá veda sa nedá odlíšiť od mágie.“: Arthur C. Clarke. Medzi inými objavmi Nikolu Tesla je obzvlášť zaujímavý ten, ktorý urobil pri svojom pobyte v Prahe. Dospel k presvedčeniu, že celý nekonečný priestor je plný voľnej energie, ktorá je mimo dosahu našich zmyslov. Imaginatívna myšlienka (duch, alebo duša) je príčinou, ktorá viaže voľnú energiu do vzájomne identifikovateľných celkov (hmoty) v takto vytváranom časopriestore (Hála Ján, 1965). Imaginatívna myšlienka je taká mocná, že jej projektované formy doslova vytvárajú vonkajšiu realitu, o ktorej veríme, že nám bola daná osudom, alebo okolnosťami. Podotýkam, že imaginatívna myšlienka nielen človeka, ale aj ostatnej fauny a dokonca flóry. Preto svet, v ktorom sa radujeme a trpíme, je ten, ktorý si my sami vytvárame! Imaginatívna myšlienka v sebe nesie všetky vlastnosti takzvaných tachyónov. Je sama prostredím bez času aj hýbateľom. Vzájomnou hyperinterakciou imaginatívnych myšlienok je neustále dotváraný Vesmír s celou jeho „hmotou“, minulosťou i zárodkami budúcnosti. Týmto spôsobom sú udalosti pred pripravované. Možno do nich nahliadnuť, dokonca ich možno aj ovplyvniť svojim vlastným myslením. Bolo by asi dobré objasniť pojem slova myšlienka v tomto kontexte. Etymológia pojmu samého nám hovorí, že myšlienkou rozumieme proces uvažovania, myšlienkou môžeme rozumieť aj vedúcu ideu, myšlienkou rozumieme aj proces v mozgu, ktorý je neuvedomelý a nechcený a neustále nás sprevádza a niekedy dokonca až obťažuje svojou vtieravosťou. Myšlienka ako pojem je teda termín dosť laxný, hmlistý. Imaginatívna myšlienka je teda proces tvorivý, ktorý vytvára tlaky na apriórnu tvorbu príčin v „chaose pravdepodobnosti“ subatomárnych častíc v priestore, ktorého súčasťou sme aj my sami so svojim dôverne známym prostredím. Imaginatívna myšlienka vymedzuje zároveň priestor, v ktorom je zapuzdrená voľná energia, ktorú neskôr vnímame v trojrozmernom svete ako hmotu, imaginatívna myšlienka je nositeľom vedomia a pamäti, prostredníkom medzi rôznymi entitami, je aj svedomím, ako súznenie s poriadkom vyššieho druhu. Takto poňatá Myšlienka – Energia – Hmota, je jedna z úrovní vedomej energie Najvyššej Bytosti.

Jediná cesta k Bohu, k Najvyššej Bytosti, k Stvoriteľovi všetkého prejaveného, ​​je iba namáhavá cesta osobného poznania, osobnej zodpovednosti za svoje činy a neustále hľadanie Pravdy pomocou Svedomia, rozvojom Múdrosti, Súcitu a Vcítenia sa do iných tvorov, pretože práve oni, či sú nám príjemní, alebo nie, sú tiež našou súčasťou!