Zem – Midgard bola podľa starobylých textov prvýkrát vo väčšom množstve osídlená pred asi 460 000 rokmi „spoločnou operáciou“ štyroch skupín humanoidných civilizácií z niekoľkých planét Svätej Rasy, ktoré boli na zhruba rovnakej, veľmi vysokej evolučnej úrovni. Tieto štyri civilizácie osídlili Zem a tu začali genetický experiment galaktického rozmeru, ktorý bol založený na predpoklade, že zmiešanie všetkých ľudských genetických potenciálov v priebehu tisícov generácií povedie k objaveniu nových kvalitatívnych schopností človeka a to dá kreatívnym silám galaxie veľmi mocnú a rozhodujúcu zbraň v ich odvekom boji s parazitickými silami Temna.
Aby sa neporušila zemská ekologická rovnováha, bol osídlený iba kontinent nachádzajúci sa na mieste severného pólu, ktorý bol vtedy neobývanou oblasťou – Da’Aria (Daaria, Hyperborea). Kľúčom k dosiahnutiu vývojového úspechu ľudstva boli unikátne vlastnosti Zeme a okolitého priestoru, ktoré boli ešte umocnené pôsobením ďalších opatrení, ktoré boli realizované pomocou troch nainštalovaných Mesiacov, ktoré boli všetky umelého pôvodu: Mesiac, Lelia a Fatta. Tiež bol do vnútra zeme umiestnený špeciálny „psí (Ψ)-generátor“, ktorý je popisovaný ako dôležitý zdroj života. Tieto opatrenia urýchlili ľudský vývoj, výrazne prispeli k urýchlenému spirituálnemu vývoju ľudstva a po čase skutočne priniesli výsledky…
Zem – Midgard mala spočiatku dva mesiace – aktuálne existujúci Mesiac s obežnou dobou 29,3 dňa a mesiac Lelia s obežnou dobou 7 dní, podľa ktorej bol očividne odvodený na Zemi sedemdňový týždeň. Asi pred 143 000 rokmi bol prenesený zo zničenej planéty Theia mesiac Fatta na orbitu okolo našej Zeme a potom bol umiestnený medzi obežné dráhy Mesiaca a Lelia. Jeho obežná doba okolo Zeme bola 13 dní. Experiment bežal bez väčších problémov a v úplnom utajení pred Temnou stranou, ale zhruba pred 100 000 rokmi sa Temní o Midgard-krajine dozvedeli a rozhodli sa jej zmocniť. Za týmto účelom vybudovali v tajnosti operačnú základňu na mesiaci Lelia, odkiaľ chceli zaútočiť na Zem. V momente, keď prípravy na inváziu dosiahli kritický bod, vládca bielych Tarch Perunovič, bol prinútený k drastickému protiopatreniu a zničil pokrokovými zbraňami mesiac Lelia, aj so základňou Temných. Ich pripravovaný útok bol síce prekazený, ale s drastickými dôsledkami. Úlomky mesiaca Lelia dopadli na Zem a spôsobili planetárnu katastrofu, ktorá vyústila k potopeniu kontinentu Da’Aria, v dôsledku čoho boli naši predkovia prinútení evakuovať sa na územie dnešnej Západnej Sibíri. Tu vznikol na obdobie tisíce rokov prvý slovansko-árijský štátny útvar – Država. Neskôr bol z podobných dôvodov zničený aj mesiac Fatta, použitím super výkonných zbraní pozemšťanov, čo opäť viedlo ku globálnym katastrofám a k návratu ľudstva do doby kamennej.
Kozmický experiment pred touto udalosťou bežal hladko a úspešne nahromadil za stovky tisíc rokov veľký genetický potenciál, ktorý je uložený v génoch dnešných ľudí „Svätej Rasy“. Tento genetický potenciál je v rôznom rozsahu v každom z nás a práve toto božské dedičstvo sa dnes zo všetkých síl snažia zničiť temné parazitické sily, ktoré sú prítomné tu na Zemi (vakcináciou, ktorá mení DNA) a tiež to vysvetľuje ich obrovskú nenávisť voči slovanským národom a najmä voči Rusku, ktoré je kolískou Slovanov.
Existujú starobylé texty, ktorých popularizácia je doteraz blokovaná, pretože ich obsah sa nehodí mnohým mocenským štruktúram na planéte, aby bol oficiálne prijatý. Našťastie, dodnes existujú ochrancovia a strážcovia týchto textov. Niektoré texty už boli síce uvoľnené širokej verejnosti, ale informácie strážcovia uvoľňujú postupne, podľa úrovne vedomia ľudstva. Niektoré texty sú vyryté do zlatých dosiek a hovoria o pôvode Praslovanov. Podľa týchto prameňov sa pred viac ako 100 až 500 tisíc rokmi postupne usadzovali v severnej časti Zeme 4 národy bielej rasy z inej slnečnej sústavy. Územie, na ktorom sa fyzicky usadili, bolo na dnešnom severnom póle. Toto územie malo vtedy teplejšiu klímu a nebolo pokryté ľadom, tak ako dnes. Aj geografia Zeme bola iná, pretože aj hladina morí bola nižšia. Zemské územie na vtedajšom severnom póle dostali tieto 4 národy darom od vyšších Kozmických bytostí. Tieto 4 národy boli „Ch Árijci“, „Dá Árijci“, „Svätorusi“ a „Rasséni“. Toto územie vytváralo akési 4 prirodzené časti.
Na obrázku je priložená mapa od Gerarda Mercatora z roku 1595, ktorú skopíroval z vnútornej steny jednej z pyramíd. Zachytil na nej severný pól pred potopou a nazýva ho „Hyperborea“, čo je najčastejšie používaný názov pôvodného územia. Praslovanské zdroje nazývajú toto územie DAARIA, ako územie, ktoré dostali Praslovania darom od vyspelých mimozemských bytostí.
Najvyšší boli Ch Árijci. Ľudia z každého kmeňa sa líšili nielen výškou, ale aj farbou dúhovky, farbou vlasov a krvnou skupinou. Dá Árijci majú strieborné (šedo-oceľové) oči a svetlé, blonďavé, takmer belavé vlasy. Ch Árijci majú zelené oči a svetlé hnedé vlasy. Nebeská modrá farba očí a belavé až tmavo hnedé vlasy sú znakom Svätorusov. Rasséni majú ohnivé svetlohnedé až žlté oči a tmavohnedé vlasy. Farba ich očí závisela na spektrálnom svite Slnka, ktoré ľuďom svietilo tam, kde sa narodili. Árijci sa od Svätorusov a Rassénov líšili okrem iného aj tým, že vedeli, ako rozpoznať falošné informácie od pravdy. To bolo spôsobené skutočnosťou, že Árijci mali už hlbokú skúsenosť s vojnami s Temnými bytosťami a už dôsledne chránili svoje krajiny od Temných síl.
Pevninu, kde bolo vybrané miesto na osídlenie na Zemi-Midgard, pomenovali hviezdni cestovatelia Daárija – ako dar Árijskej Rady, Dar bohov. Tento kontinent sa nachádzal na severnom póle Zeme. Mnohí autori túto krajinu nazývajú ako: Daaria, Ariana (Oriana), Hyperborea. Niektorí z osadníkov zostali na Zemi-Midgard a už sa nevrátili na svoju materskú planétu, pretože si túto Zem obľúbili. V tom čase tu neboli žiadni ďalší ľudia, iba zvieratá a rastliny. Všetci, ktorí zostali na Zemi-Midgard, si začali hovoriť ASOVIA – boží synovia či dcéry. ASOVIA teda boli bohmi žijúcimi na Zemi. Niektorí osadníci si pamätali svoju starú pravlasť a hovorili si „Dažďbohove vnúčatá“, teda potomkovia tých kmeňov, ktorí žili pod žiarením inej slnečnej sústavy – Dažďboha-Slnko. Postupom času sa tým, ktorí žili na Zemi-Midgard, hovorilo Veľká Rasa a tým, ktorí zostali žiť vo vzdialenej pravlasti, sa hovorilo Staroveká Rasa. Tak začal podľa starodávnych textov vývoj Veľkej Rasy slovansko-árijských kmeňov. Ruský sever je považovaný za jednu z pravdepodobných lokalít bájnej Hyperborey, ktorú antickí autori lokalizovali za územím Keltov, kde pol roka svieti slnko. Mýty hovoria o vyvolenom národe ďaleko na severe priamo pod Severnou hviezdou. Ruské starobylé eposy, indická Rigvéda a iránska Avesta, Hérodotos, Diodóros, Plínius aj Vergílius ju spomínajú ako veľký ľadový ostrov v Severnom mori, na ktorom žijú priehľadní ľudia. V čínskych, keltských a severských eposoch opisujú starovekú zem na severe, kde vládol zlatý raj. Podľa indického eposu Mahábhárata (Veľký boj) sa v mliečnom mori na severe (Severný ľadový oceán) nachádza veľký ostrov známy ako stred sveta. Hyperborea bola pravlasťou Árijcov a Keltov a mala veľa názvov, ležal tu zemský pól a prechádzala ním zemská os. Národ Hyperborejcov pochádzal z rodu Titanov a jeho príslušníci boli nesmrteľní. Túto oblasť polárneho kruhu pravidelne na nebeskom voze navštevoval sám boh Slnka Apollón. Pohyboval sa veľkou rýchlosťou pomocou letiaceho šípu. Podľa Diodóra sa grécka bohyňa Létó, dcéra Titanov Koia a Foibé, matka Diových detí Apollóna a Artemidy, narodila v Hyperborei, preto tam uctievali Apollóna. Apollón sa narodil na ostrove Délos, kdesi priamo na severnom póle. Presne stredom kruhového chrámu prechádzala zemská os (omfalos, pupok sveta), myslí si Ivo Wiesner v knihe „Do ráje projdeš peklem“. Apollón bol uctievaný ako boh Slnka a svetla. Báje a mýty o ňom, ktoré Gréci uchovali do dnešných dní, nie sú gréckeho pôvodu, sú staršie – pochádzajú buď od Hyperborejcov, alebo od Pelasgov (indoeurópski prisťahovalci zo Severného mora). Apollón odlietal na nebeskom voze do Hyperborey, kde zostal do jari. Zdá sa divné, že trávil zimu na polárnom ostrove, ale má to svoje vysvetlenie. V dobe Apollóna boli inak posunuté póly. Oblasť severného pólu mala miernu klímu a striedali sa tam tri obdobia (jar, leto a jeseň) s rokom v trvaní asi 260 dní. Svet pravidelne zachvátila voda alebo oheň. V posvätnej knihe Indov Bhágavata Purána (známa aj ako Šrímad-Bhágavatam) sa spomínajú štyri veky, keď civilizácie zničila katastrofa, a piaty vek, ktorý žijeme teraz. Zmeny magnetických pólov Zeme boli odvodené z paleomagnetických meraní skalných útvarov. Ľadové doby sa striedali a súhrou viacerých faktorov sa vyskytovali opakovane bez ohľadu na človeka a jeho činnosť. Podľa spisovateľa Iva Wiesnera, autora stoviek patentov, ktorého knihy sú beznádejne vypredané, bola Hyperborea zničená pravdepodobne gigantickým ľadopádom spôsobeným blízkosťou planéty Nibiru v roku 9 564 pred n. l. alebo 3 449 pred n. l., ktorý vyhnal jej obyvateľov do Európy a Ázie. Pozostatky kultúry Hyperborejcov je nutné hľadať v oblasti podmorských arktických horských hrebeňov Lomonosovho chrbta, myslí si autor. Hovorí o obnovení historickej spravodlivosti navzdory prekážkam a zachovaní spomienok na tento Šťastný ostrov. Hyperborejci boli svetlovlasí vysokí ľudia, typickí Severania, šťastní ľudia, ktorí nepoznali choroby a dožívali sa vysokého veku. Podľa legiend prišli ako Árijci do Indie zo severu. Etnogenéza Árijcov je podobne ako u Keltov a Slovanov zahalená tajomstvom. Oficiálne sa sformovali v juhoruských stepiach južne od Kaukazu a okolo roku 2 000 pred n. l. prišli do Indie a západnej Európy. Árijci svoju spiritualitu priniesli zo severu do oblastí dnešného Iránu, severnej Indie, Pakistanu a Afganistanu. Podľa Wiesnera však Germáni nie sú potomkami Árijcov – Hyperborejcov, ale skôr bojovných Asov. Hyperborejci boli duchovne vyspelou humánnou mierumilovnou rasou odmietajúcou násilie, preto Germáni nemohli byť ich potomkami. Nemeckí historici Germánov a germánsku rasu glorifikovali a stotožnili s Árijcami, potomkami Hyperborejcov, čo je podľa Wiesnera fatálny omyl. Hitlerovi Árijci boli krutí a nemilosrdní. Kelti a Slovania poznali Germánov ako Normanov, Vikingov a Variagov, predtým ako Asov sídliacich na Ukrajine, v okolí Čierneho mora a východného Balkánu.