DNA

Predpokladám, že viete, že DNA (kyselina deoxyribonukleová) je nositeľom dedičnej informácie, ktorá je zapísaná písmenami génovej abecedy. Týchto znakov je v jednej molekule DNA asi 3 miliardy. Ak predpokladáme, že na jednej stránke A4 textu, pri obvyklej veľkosti písma 12 bodov a jednoduchom riadkovaní je asi 4 tisíc znakov, potom zápis informácie v jednej molekule by sa vošiel na 750 000 stránok. Keby mala kniha tohto formátu 250 stránok a hrúbku 2 cm, potrebovali by sme ich 3000, čo by v knižnici zabralo regály s dĺžkou 60 metrov. Myslím si, že málokto má doma takú veľkú knižnicu. Najväčším problémom je tieto informácie správne prečítať a dokonale im porozumieť. Je tu totiž zachytených viac informácií, než má aj tá najobsiahlejšia encyklopédia.

Molekula DNA je tvorená dvojitou skrutkovicou v podobe rebríka, kde stojky sú tvorené fosfátmi a deoxyribózou a priečky sú 4 nukleové bázy – adenín, tymín, guanín a cytozín. Všetky zložky DNA sú spojené vodíkovými mostíkmi. Táto väzba patrí medzi slabé interakcie, takže môže byť ľahšie ovplyvnená a preto je možné meniť informácie v molekule DNA mnohými spôsobmi.

Čítanie informácie v DNA sa nazýva sekvenovanie. Jeho cieľom je zápis jednotlivých báz v postupnom poradí. Tak, ako nemôžeme prečítať celú knižnicu naraz, ale po jednotlivých zväzkoch, resp. kapitolách, tak aj DNA môžeme čítať len po krátkych úsekoch kódu, ktoré potom spojíme do súvislého radu znakov. Ľudský genóm sa podarilo kompletne prečítať v roku 2000, bohužiaľ slovám a vetám tohto „jazyka“ doteraz nerozumieme. Je to rovnaké, ako keď dokážeme prečítať anglický text, ale pokiaľ nevieme anglicky, tak nevieme, o čom sa tam píše. A pritom pochopenie DNA by vyriešilo všetky problémy s chorobami a dedičnými chorobami. Znamená to rozlúštiť zmysel génov, ako sa nazývajú zmysluplné sekvencie nukleových báz, obvykle v tisícoch „písmen“ kódu.

Najväčším prekvapením bolo zistenie, že ľudia majú zrejme menej génov, než keď čítanie ľudskej dedičnej informácie začínalo. Vtedy uvádzali vedci cca 100-tisíc génov. Francis Collins uvádzal asi 48 000 génov. Posledné rozbory vylepšenej verzie ľudského genómu svedčia v prospech ešte nižších čísel a súčasné odhady skĺzli na iba 20 až 25 tisíc génov. Človek sa tak rádovo dostáva na úroveň počtu génov, aký majú jednoduchšie červy. Tí vystačia aj s 20-tisíc génmi. Rastliny nás počtom génov dokonca ďaleko predbehnú, pretože napríklad kukurica môže mať okolo 50-tisíc génov. Je však možné, že chyba je v tom, čo vedci považujú za gén a čo za tzv. „odpadovú“ DNA. Príroda zrejme nerobí zbytočné veci a všetko má svoj účel, takže istú informáciu nesú všetky 3 miliardy báz. Problém bude zrejme v tom, koľko informácií obsahujú gény u rôznych živočíchov, ktoré majú podobné gény a ktoré sú charakteristické pre jednotlivý druh. Je isté, že genómy podobných tvorov sa budú líšiť len minimálne. Možno predpokladať, že základom informácií v génoch je chemické zloženie buniek a orgánov, ktoré sú vlastné živočíchom alebo rastlinám.

Pokiaľ chápeme gén ako „konštrukčný plán“, musí genóm obsahovať informácie o všetkých orgánoch, tkanivách a bunkách, čo sa týka chemického zloženia, veľkosti, funkcií, väzieb a súvislostí s organizmom a jeho poslaním. Ak by sme množstvo informácií hodnotili iba štatisticky, je možné dokázať, že život a všetky organické štruktúry nemohli vzniknúť náhodou, pretože keď porovnáme počet všetkých atómov, ktoré by vyplnili známy vesmír o polomere asi 15 miliárd svetelných rokov je ich asi 10¹²⁸. Počet všetkých možných mutácií génu je 10⁶⁰², teda číslo, ktoré je o 474 rádov vyššie a nikde v prírode už nemá porovnanie. Keď uvažujeme 3 miliardy báz, tak si to číslo ani nedokážeme predstaviť. Toto je matematický dôkaz pre absolútnu nemožnosť vzniku života a vývoja nových druhov za pomoci nejakej „štatistickej“ náhody. Genetická informácia je zložitý zmysluplný a jednoznačný program pre vznik a všetky funkcie živého organizmu, ktorý „ktosi“ na vyššej úrovni vytvoril „slovo po slove“.

Druhou záhadou je to, že zmysluplné gény tvoria údajne len zanedbateľných pár percent celého genómu, zostávajúce bázy vedci považujú za „nadbytočné“. Práve v týchto úsekoch DNA však boli nájdené gény spoločné pre rôzne, často úplne odlišné druhy, čo vyplynulo z porovnania genómu asi dvadsiatich už preskúmaných zvierat. Najväčšia zhoda bola logicky zistená u mužov a žien, kde sa líši genóm len o 78 génov, uložených na chromozóme Y. Vtipkári ihneď objavili, že to sú zrejme gény na sledovanie TV, vylihovanie na gauči a pitie piva. Pravdou je, že ľudský zárodok sa vyvíja spočiatku ako bezpohlavný a až v určitej fáze vývoja sa začne vyvíjať v muža alebo ženu, podľa toho, ktorá spermia zvíťazila v boji o vajíčko. Tento mechanizmus nepotrebujú vajcorodí – korytnačky, žaby, jašterice a pod., kde je pohlavie určené teplotou, pri ktorej sa vajíčka vyvíjajú, aj keď vo veľmi úzkom rozmedzí. U človeka je v maternici zaručená stála teplota, preto je pohlavie zakódované v chromozómoch.

Aj keď doteraz nepoznáme funkciu väčšiny génov, napriek tomu sa podarilo objaviť gény, ktoré zodpovedajú rôznym funkciám v organizme. Porovnaním génov z rôznych vývojových období bola odvodená aj celá vývojová línia živočíchov, ako predpokladal Darwin vo svojej teórii vývoja druhov. Neodhalené však zostalo, prečo, ako a kedy dochádzalo k zmenám DNA a vzniku nových druhov. Je totiž faktom, že neexistujú žiadne „prechodné“ formy medzi druhmi, ale len druhy odlišné, charakteristické svojimi vlastnosťami. Ďalšou odlišnosťou u vyšších živočíchov, sú ich charakterové vlastnosti. U dážďoviek nehovoríme o ich charaktere, ale každý pes, mačka alebo človek sa líšia svojimi emóciami, správaním a zvykmi. Je toto tiež zakódované v DNA alebo to musíme hľadať inde? Ponúkajú  sa tu tzv. jemnohmotné telá, ako informačná databáza.

Možno nám unikla súvislosť medzi hmotným a nehmotnými telami, z ktorých každé má svoju presne vymedzenú funkciu. Aj keď ich nemožno hmotnými prístrojmi zaznamenať, napriek tomu sú základom všetkých živých organizmov. Minimálne najbližšie telá – éterické, astrálne a mentálne majú úzku väzbu na hmotné telo a teda aj na jeho orgány až po úroveň buniek. Každá bunka predstavuje samostatný živý element, potrebujúci energiu a prijímajúce a vysielajúce informácie voči ostatným kooperujúcim bunkám.

Pretože medzi väčšinou buniek neexistuje nervové spojenie, je logické, že tieto informácie sa šíria za pomoci elektromagnetického vlnenia „bezdrôtovo“ rýchlosťou svetla, prípadne na inom princípe nekonečnou rýchlosťou v nulovom čase. Tak pochopiteľne komunikuje s okolím aj DNA.

Nemožnosť myslenia iba za pomoci prenosu signálov po nervoch bola aj vedecky dokázaná prácou fyziológa Benjamina Libeta z r.1970, kde dokazuje, že časové parametre porozumenia a tvorby reči sú také, že ľudská reč vlastne ani nie je technicky možná. Zvuk reči, prenesený z vnútorného ucha, je najskôr analyzovaný v mozgovom kmeni, kde prejde cez rad synapsií so spätnými väzbami. Musia sa porovnávať všetky súčasti slova, hlásky a slabiky, aj tón reči. Potom prejde zvukový signál do mozgovej kôry, kde sa v primárnej mozgovej kôre najskôr analyzuje, a potom prejde do rečovej oblasti, kde sa rozoberá a vyhľadáva význam slova. Synaptické spojenia by túto funkciu vykonali za niekoľko sekúnd. To samozrejme nestačí na normálnu konverzáciu. Oblasti, reagujúce na hovorenú reč, sú široko rozprestreté po mozgovej kôre. Tisíce synaptických spojení nestačia na analýzu prúdu reči. Odpoveď by tiež, s vyhľadávaním slov a ich spojení, trvala rádovo sekundy. Ľudia by sa v reálnom riase s pomocou mozgu nikdy nedohovorili.

Pred niekoľkými rokmi vedecká skupina Dr. Pjotra Garjajeva urobila sériu prelomových objavov. Tomuto tímu sa okrem iného podarilo dokázať, že DNA nielen vysiela, ale aj prijíma elektromagnetické žiarenie. Okrem toho je však tiež schopná vnímať a interpretovať informácie, ktoré sú v tomto žiarení obsiahnuté. Nebude to prehnané, keď poviem, že DNA je vo svojej podstate vysoko komplexný interaktívny bio čip, ktorý funguje na báze svetla a dokonca rozumie aj frekvenciám, ktoré zodpovedajú základným vibračným sekvenciám ľudskej reči alebo akejkoľvek hudbe. Pjotr ​​Garjajev so svojimi kolegami preskúmal vibračné správanie DNA a ich záver znel takto: „Za použitia laserového ožarovania samotnej DNA fungujú chromozómy presne rovnako ako naprogramovaný počítač.“ To znamená, že sa im napríklad podarilo zostaviť určité frekvenčné vzorce a zakódovať ich do lúča lasera tak, že ním mohla byť ovplyvnená frekvencia DNA – a tým pozmenená samotná genetická informácia. Keďže základné štruktúry bázických párov DNA sú podobné tým jazykovým, žiadne dekódovanie informácií v DNA nie je potrebné. Človek na ovplyvnenie DNA môže jednoducho využiť reč alebo hudbu! Ak prejdeme na vyššie frekvencie, je možné využívať farby – svetlá alebo obrazy. Toto všetko sa prakticky využíva v prístrojoch typu Medolight, Biobeam alebo psychowalkman.

Živá štruktúra obsahujúca DNA (v živom tkanive, nie v skúmavke) bude vždy reagovať na laserové lúče, ktoré boli modulované rečou, a dokonca bude reagovať aj na rádiové vlny, pokiaľ budú použité tie správne frekvencie. To dokazuje, prečo majú fenomény,  napríklad hypnózy na ľudí a ich telá tak silný vplyv. Je totiž úplne normálne a prirodzené, že naša DNA bude reagovať na informácie v ľudskej reči. Toto je možné dokumentovať známym trikom hypnotizéra, kedy sa vás dotkne ceruzkou a tvrdí, že je to horiaca cigareta. Na koži vznikne počas niekoľkých sekúnd popálenina! Menej drastický je pokus s cibuľou, ktorú hryziete a domnievate sa, že je to jablko.

Väčšina liečiteľských metód, kde pracujeme s energiou, je vlastne aj prácou s informáciami. Liečiteľ ovplyvňuje DNA a tým všetky fyziologické procesy v tele pacienta svojim vedomím, za pomoci energie a informácií z jemnohmotných štruktúr svojho tela, ktorými komunikuje s aurou pacienta, ktorá následne ovplyvňuje fyzické telo až na úrovni DNA. Takéto informácie môžu byť pochopiteľne zachytené aj vo vode, preto máme Lourdy, Turzovku a iné „zázračné“ studničky. Voda je totiž najrozšírenejšie informačné médium na Zemi. Vo všetkých týchto súvislostiach sa ukazuje význam „pozitívneho myslenia“, ktoré je základom šťastného života. Súhrn pozitívnych a negatívnych myšlienok celého národa môže ovplyvniť aj správanie celej spoločnosti. Rôzne revolučné nálady majú svoje skryté aj zjavné príčiny. Masmédiá tu predstavujú hlavné zdroje tvorby nálad a obvykle sú riadené vládou, bez ohľadu na to, ako „demokraticky“ bola zvolená ľudom. Kto je pri moci obhajuje obvykle svoje záujmy. Proti moci výkonnej však stojí moc myslenia ovládaných. Preto je také dôležité, aby všetci chápali, čo je dobré pre ľud. Neovplyvniteľné kozmické zákony si vždy nájdu správnu cestu, niekedy to ale trvá veľmi dlho. Začať ale musíme každý pri sebe a svojich myšlienkach a to je obvykle to najťažšie.