Od skorej mladosti sme boli vychovávaní v zdanlivom bezpečí a istote karteziánsko-newtonovskej paradigmy. Mnohí si ochotne osvojili aroganciu materialistického svetonázoru s jeho pragmatickými argumentami o všemocnej hmote. S posvätnou úctou a hlbokým obdivom pozeráme na bizarný chrám vedy, ale uniká nám skutočnosť, že je podopretý veľkým množstvom núdzových opôr.

Lekári a tanatológovia dokážu dosť dobre vysvetliť fakt smrti indivídua a výrečne opíšu aj samotný proces umierania človeka. Na otázku, čo je po smrti tvrdia, že „nič“. Lenže, čo je to „nič“? Posledné poznatky kvantovej mechaniky dosť presvedčivo dokazujú, že „nič“ vlastne nemôže existovať, pretože v rámci Univerza má aj „nič“ vždy úplne konkrétny a nenulový obsah. Človek sa ale skladá z hmotného tela a nehmotnej entity, ktorá je nepresne pomenovaná ako „vedomie“. Biologické interpretácie kvantovej mechaniky vedú k poznaniu, že vedomie je úplne špecifickou formou energie, ktorej podstata nám ale stále uniká. Tvrdenie vedcov, že po smrti človeka už nie je „nič“, nie je teda pravdivé, ale ide zrejme iba o jednu z mnohých mylných dogiem materialistickej filozofie.

Našli sa však lekári, ktorí so zaujatím vedecky skúmali pomerne častý fenomén návratu vedomia človeka zo štádia po klinickej smrti (R. Moody, E. Kübler-Rossová, I. Wilson, J. L. Whitton, D. Christie-Murray a ďalší). Získali štatisticky významnú výpoveď o existencii vedomia človeka aj po smrti a po zániku hmotného ľudského tela. Potvrdili tak pravdu, dávno známu ezoterikom, o realite reinkarnácií entity človeka a existencii vedomia, ktoré je nesmrteľné. Skúmaný súbor ľudí so skúsenosťami klinickej smrti je nečakane veľký a postmortálne prežitky veľmi konzistentné, pri zachovaní vysokej štatistickej významnosti javu. Pokusy o diskreditáciu poznania „života po smrti“, ako dôsledku duševnej choroby alebo ovplyvnenia prežívajúcich mozgových centier kapacitnými vírmi vyvolanými interferenčným efektom, sa ukázali ako klamné, nekvalifikované, zavádzajúce či prinajmenšom nepodložené. Existuje však jedinečný dôkaz reality nesmrteľného vedomia, ktoré prežíva hmotné telo, a tým dôkazom je Delpassov efekt. Tento efekt, zistený profesorom fyziky a kybernetiky J. J. Delpassom, využíva biologický feedback (biologickú spätnú väzbu), ktorý objavil neurológ, profesor W. J. van Amsynck. Profesor Delpasse realizoval mikroelektronické kybernetické zariadenie, ktoré dokázalo realitu existencie vedomia po klinickej smrti hmotného tela. Bol využitý osobitný signál, tzv. „pohotovostná vlna“, ktorý produkujú pamäťové centrá mozgu tak dlho, kým nedôjde k ich biologickému posmrtnému rozpadu. Podstatu Delpassovho efektu najlepšie osvetlí nasledujúca udalosť.

W. J. van Amsynck ako jeden z prvých využil biologický feedback k potlačeniu alebo odstráneniu niektorých stavov ako je migréna, nervozita, hypertónia a podobne. Naučil svojich pacientov produkovať vo svojich mozgových pamäťových centrách pohotovostnú vlnu, ktorú pomocou prístrojov previedol na svetelný alebo zvukový signál. Pacientov potom naučil pomocou vlastnej vôle túto pohotovostnú vlnu ovládnuť a spätne kontrolovať svoj ​​stav. Profesor Delpasse tento systém prepracoval do tej miery, že telesne oslabení pacienti si mohli z vlastnej vôle zapnúť televízor, lampu alebo rádio, bez toho, aby museli vynaložiť seba menšiu námahu. Pacienti sa s nadšením zúčastnili experimentov s pohotovostnou vlnou a jedna pacientka, trpiaca hypertóniou, bola tým tak zaujatá, že sľúbila podať signál o existencii svojho vedomia po svojej smrti tak, že pomocou  pohotovostnej vlny zapne televízor. Keď po čase táto pacientka skutočne zomrela, objavil sa na EEG v okamihu vymiznutia mozgových vĺn (stav klinickej  smrti) obraz pohotovostnej vlny a došlo k zapojeniu televízora. Stalo sa teoreticky nemožné, keď preukázateľne mŕtva pacientka podala zreteľný signál o svojej existencii aj po smrti. Od tej doby bol Delpassov efekt opakovane potvrdený. Je zrejmé, že pohotovostnú vlnu môžu pamäťové centrá mozgu  produkovať iba krátku dobu, kým nepodľahnú biologickému rozpadu, ktorý sprevádza posmrtný stav. Tak bol podaný dôkaz existencie vedomia (entity) človeka aj po smrti jeho hmotného tela. Vedomie ľudskej bytosti je podstatnou a trvalou súčasťou ľudskej bytosti, kým hmotné telo má definovanú funkciu ako dočasný ochranný obal umožňujúci pobyt entity na Zemi. Realita existencie vedomia aj po smrti mozgu a skutočnosť poly dimenzionálnej štruktúry entity človeka potvrdzujú aj nasledovné udalosti.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia začali americké vládne miesta veľmi utajovaný projekt Montauk, ktorý bol zameraný na vyriešenie techniky a technológie ovplyvňovania mysle ľudí a ovládania nálad a správania sa davu. V rámci tohto projektu bol jeden z vedcov Duncan Cameron vedome a dobrovoľne ožarovaný mikrovlnným lúčom o frekvencii 710-750 MHz, produkovaným radarovým vysielačom. Vzdialenosť hlavy pokusnej osoby od ohniska radarovej parabolickej antény bola približne 90 metrov a vyžarovaná energia mikrovlnného lúča bola 100 kW. Už po niekoľkých experimentoch lekári zistili, že mozog D. Camerona je z viac než 90% nefunkčný, pretože spotreba kyslíka bola prakticky nemerateľná. Odumretie mozgu potvrdili aj skúšky so špecifickými farbivami vstreknutými do krvi pokusnej osoby. Lekári však boli úplne vyvedení z miery tým, že nedošlo k narušeniu funkcie žiadneho orgánu tela Camerona a nebola ani narušená či znížená jeho inteligencia, či jeho myšlienkové procesy. Ako jediné vysvetlenie tohto podivného stavu bola prijatá téza, že funkciu hmotného mozgu zničeného pri experimentoch s mikrovlnným žiarením prevzala tá časť vedomia (entity) D . Camerona, ktorá má poly dimenzionálny charakter.

Filozofovia vedú dlhé roky spory o to, či podstatou existencie Vesmíru je antropocentrizmus, alebo naopak vznik a existencia človeka je skôr paradoxom evolúcie hmoty, takže ľudstvo sa javí skôr ako škodlivý činiteľ, narušujúci harmóniu evolúcie Vesmíru. Podľa veršovanej Knihy Dzyan, ktorá pojednáva o genéze Vesmíru, Pán Praplameňa (Stvoriteľ) vyslal v istom okamihu tvorenia do priestoru svoje Iskry, Dzyanovia (Elohim) ich obalili energiou zo svojej vlastnej substancie a nižší Lhaovia (anjeli) tento kompozit vložili do dočasného a smrteľného hmotného tela. Pán Praplameňa potom uložil svojim Iskrám úlohu vyvinúť sa v Plameň, ktorý sa po vekoch spojí s Praplameňom a tak bude dokončené budovanie súcna (stvoreného sveta). J. R. L. Tolkien v epose Silmarillion uvádza prastaré posolstvo podobného významu, pochádzajúce od zaniknutej európskej civilizácie Iberov a Ligurov, ktoré vyznieva podobne ako posolstvo Knihy Dzyan. Podľa týchto prameňov predstavuje ľudstvo skupinu potomkov Dzyanov, ktorým Pán Praplameňa odovzdal časť svojej podstaty (Iskru), ktorú nazývame dušou. Samo stvorenie ľudstva je v podstate entelechické (smeruje k cieľu a má vnútorný účel), lebo svoje poslanie a jeho cieľ nesie samo v sebe. Zmyslom existencie ľudstva by teda bolo dosiahnutie dokonalosti svojich otcov a po splynutí so Stvoriteľom vytvorenie poly dimenzionálneho bytostného Univerza. V tomto poňatí je človek mladým, popravde naivným bohom a zmyslom jeho osobnej existencie je počas mnohých životov porozumieť podstate Zla, zákonom harmónie Univerza a pochopiť obsah Pravdy. Ľudstvo by potom nemohlo byť evolučným paradoxom hmoty, ale objektom zámerného a premysleného pôsobenia Stvoriteľa i Dzyanov (Elohim). Pre naplnenie svojho poslania obdržalo ľudstvo od svojich otcov celý Vesmír, aby sa v ňom naučilo byť mu dobrým hospodárom, obdržalo tragický dar bolesti, smútku i túžby k návratu do rodnej kolísky, dar mnohých životov, cez ktoré vedie cesta za poznaním údelu, ale aj dar neutíšiteľnej túžby poznávať, tvoriť a milovať. Môžeme sa teda právom domnievať, že podstata Vesmíru je antropocentrická, ale Vesmír nie je určený pre našu kratochvíľnu zábavu, pretože v skutočnosti je školou vývoja nášho vedomia.

V podstate celá veda, alebo prinajmenšom väčšina vedných odborov prírodných vied, obsahuje v štruktúre svojej náuky uholný kameň, ktorým je invariantnosť (nemennosť) toku času. Mnoho filozofov uvažovalo o tom, čo by sa s vedou stalo za predpokladu, že bude zistená neplatnosť tézy o invariantnosti toku času a s časom bude možné manipulovať podľa vôle a potreby experimentátora. Albert Einstein sa na sklonku svojho plodného života priblížil k formulácii všeobecnej funkcie časopriestoru (GUT – jednotná teória všetkého). Svoju teóriu staval na matematike Hilbertových dimenzií a Levinsonových rovniciach času. Spolu s J. von Neumannom založili na Princetonskej univerzite v roku 1933 Inštitút pre pokrokové štúdie (Institute for Advanced Study), kde sa spolu so skupinou ďalších vedcov, medzi ktorými bol neskôr aj Nikola Tesla, zaoberali experimentálnym štúdiom povahy časopriestoru, relativity a invariantnosti toku času. Už niektoré úvodné štúdie a predovšetkým Teslove štúdie nulového času (Zero Time) vážne spochybnili oprávnenosť tézy o invariantnosti toku času. Ukázalo sa, že čas, ako jeden z parametrov dimenzie, je iba výsledkom interakcie gravitačného a elektromagnetického poľa, ktoré túto dimenziu obklopuje. Jedným z výsledkov N. Teslu bolo zistenie existencie zvláštneho parametra, ktorý nazval Zero Time (nulový čas). Nulový čas je jedným zo základných parametrov, ktorými je ukotvená naša existencia v konkrétnom časopriestore a zrejme aj v celom Univerze. Každá ľudská  bytosť má svoj osobný nulový čas a v celej populácii neexistujú dve bytosti, ktorých nulový čas by bol identický. Z Teslovej definície vyplýva, že  nulový čas je oným hľadaným bodom v rámci Univerza, ktorý určuje okamih stvorenia tej ktorej ľudskej entity, a podľa Teslu, hodnoty nulového času väčšiny populácie sú  väčšie, než je nulový čas Zeme a celej slnečnej sústavy. Nulový čas tak preukazuje nielen realitu stvorenia človeka, existenciu reinkarnácií, ale nepriamo aj existenciu samotného procesu stvorenia a teda aj existenciu Stvoriteľa a otcov Dzyanov (Elohim). To, že nulový čas väčšiny ľudí je väčší než rovnaký parameter Zeme a slnečnej sústavy znamená, že ľudstvo je svojím pôvodom veľmi staré a nevyvinulo sa na Zemi podľa darvinovského evolučného kľúča. Ukazuje sa, že zvieratá svoj nulový čas nemajú, pretože sa vyvinuli pomalou evolúciou z prvotných jednoduchých organizmov. A. Einstein však svoju  teóriu nikdy neuverejnil a v hlbokej depresii, spôsobenej obrovským debaklom tajného projektu Rainbow, svoje poznámky zničil, takže nikdy neuzreli svetlo vedeckých a univerzitných pracovní. Aj napriek debaklu projektu Rainbow sa našla skupina iných vedcov, ktorá sa v ďalších rokoch pod záštitou amerických vládnych miest zaoberala štúdiami časopriestoru, v rámci veľmi tajných projektov Montauk a Phoenix, pričom boli využité aj niektoré mimozemské technológie. Tieto štúdie potvrdili, že neexistuje nič také ako invariantnosť toku času a bola vyriešená Montauk-technológia dovoľujúca pohyb v čase prakticky všetkými smermi. Bohužiaľ, tieto projekty ľudstvu nepriniesli nič než utrpenie, ako to A. Einstein a jeho spolupracovníci aj predvídali. Stvoriteľ vo svojej bezhraničnej múdrosti a láskavosti, touto cestou pripomenul ľudstvu nepripravenosť a nezrelosť pre tak hlboký prienik do hĺbky tajomstiev Univerza.

Staré knihy nás zoznamujú s prastarým tajomstvom, ktoré bolo z rôznych dôvodov a podľa iných záujmov ľuďom zastierané a skresľované. Základom tohto tajomstva je, že najvyššou entitou človeka je „duša“ (Atma), ktorá predstavuje čistú sekvenciu Stvoriteľa v človeku. Žiadna iná stvorená bytosť ako súčasť vlastnej podstaty túto sekvenciu Boha nemá, pretože aj najvyššie duchovné bytosti prvej kalpy boli stvorené zo sekvencií Logosu, ktorý možno chápať ako prapodstatu Vesmíru stvorenú Bohom. Ľudská duša, ako sekvencia Boha, je tou Iskrou vyslanou Stvoriteľom, aby sa v škole života zmenila v božský Plameň. Tak, ako otec sa zmnožuje vo svojich deťoch, ktorým odovzdáva to najlepšie, čo v ňom je, aby sa jeho rod rozmnožil v počte aj vplyvu, tak Stvoriteľ očakáva od svojich Iskier zmenených v Plamene zmnoženie moci a sily absolútneho Vedomia a dosiahnutie úplnej krásy a harmónie Univerza.

Človek je vo svojej podstate mladučký boh, ktorý bol vyslaný svojím Otcom na skusy do predpeklia raja, ktorým je naša Zem, aby sa naučil čeliť Zlu a spoznal skutočné hodnoty Dobra, Lásky a Priateľstva.