Realita je iba ilúzia

„Realita je iba ilúzia, ale veľmi vytrvalá.“ Tak povedal Albert Einstein. Určite už každému z nás napadlo, že svet, ktorý vidíme, nemusí byť svetom skutočným. Že sa možno pod ním nachádzajú ešte iné reality a dimenzie. A že naše zmysly nám poskytujú iba skreslenú projekciu skutočnosti.

Zmysly klamú

Naše zmysly nás klamú, ale je to jediný spôsob, ako zostať v spojení s okolitým dianím, aj keď je to fikcia. Naše oči, uši či hmat sú prostredníkom medzi svetom okolo nás a mozgom, ktorému dodávajú elektrické impulzy. A mozog trvalo uzavretý v lebke, riadiace centrum, ktoré nikdy nebolo tam „vonku“, nám premieta film, ktorý považujeme za skutočný. Ale už budhisti tušili, že takýto obraz má k objektívnej realite ďaleko.

„Ak to môžete vidieť, ak sa môžete toho dotknúť, môžete to ochutnať, ak môžete k tomu privoňať, ak je to pevné, môžete o tom uvažovať, môžete to popísať, ak si to môžete predstaviť, potom to nie je skutočné.“ (Budha)

Svojim zmyslom nemôžeme veriť. Napríklad nám hovoria, že sme od seba oddelení vzdialenosťou, časom alebo priestorom. To je ilúzia. Naše pevné telá nie sú v skutočnosti pevné, ale sú riekou prúdiacej energie a informácií. Napokon,  energie a informácie sú základným stavebným kameňom všetkého z pohľadu kvantovej fyziky. A názor, že látka je pevná, patrí do hlbokej a mylnej histórie. Atómy rozhodne nie sú pevnými guličkami, ale hierarchia energií. Ľudské telo sa stále premieňa. Vzduch, ktorý vydychujeme, obsahuje atómy majúce pôvod v našom tele a tie, ktoré vdychujeme, zase vydychuje niekto iný. Každý náš atóm patrí ostatným a opačne. A za necelý rok sa obmení 98% atómov v tele a sú nahradené atómami z globálneho prostredia. Celý svet je energeticky previazaný a nič neexistuje oddelene, ako by sa našim zmyslom a rozumu mohlo zdať.

Bytie je jedinou realitou

Realitu môžeme okrem zmyslov vnímať aj mentálnym zrakom. Kto chce pochopiť kvantovú teóriu, musí rozumieť matematickým a fyzikálnym princípom. Tretia cesta pochopenia skutočnosti je pomocou vedomia alebo ducha.

Budhizmus hovorí, že naše telo je iba miestom, ktoré naše spomienky a sny nazývajú domovom. Naše telo vnímame ako realitu, ale je to len subjektívny obraz a predstava o nás samých. Jediné, čo je skutočné a nemenné v čase a priestore, je naša duša. Miesto, odkiaľ pochádzame a kam sa vraciame. A vstup k nášmu duchu je celkom jednoduchý. Stačí sa v kľude posadiť niekam do ústrania. Pomaly sa nadychovať a vydychovať, až sa človek dostane do pokoja. Alebo len pozorovať trblietajúcu sa hladinu, vnímať šumenie lesa. V momente, keď ohňostroj myšlienok v našej hlave utíchne, hluk, ktorý vytrvalo prekrýva, zistíme, že je ešte niečo pod ním. V stave pokojnej uvoľnenosti a prítomnosti sa stretávame s našou dušou, s naším pravým Ja. Nie je nutné byť ezotericky naladený, študovať tisíce kníh, ten pocit blaha a komfortu pri upokojení je znamením kontaktu s našou dušou. Je to číre bytie, v ktorom občas vystanú myšlienky alebo emócie, ale tie vznikajú a zase zanikajú, no bytie zostáva. Je vždy prítomné, len často zahádzané a prekryté myšlienkovými reťazcami.Jedinou skutočnosťou je teda bytie v pokojnej prítomnosti, keď dáme priestor duchu. Ten tu vždy bol, je a bude, nezávisle na našej vôli a okolnostiach.