Vo chvíli, keď prestane kolovať v tele krv, keď sa zastavia základné telesné funkcie, dôjde súčasne k zmene žiarenia všetkých základných častíc, ktoré sa podieľali na stavbe a chode hrubohmotného telesného ústrojenstva. Spolu s touto zmenou žiarenia nastane súčasne zmena v magnetickom spájaní medzi hrubohmotným telom a telom astrálnym. Kvarkové častice, ktoré sú v stavbe hrubej hmoty viazané gluónovým spojivom a sú teda viac hutnejšie, začnú v stave pozemskej smrti meniť svoje žiarenie tým, ako dochádza k chladnutiu telesného aparátu. Už prvý stupeň ochladnutia prináša mierne uvoľnenie magnetizmu a tým dochádza k stále väčšiemu uvoľneniu tela astrálneho, ktoré sa skladá z kvarkových častíc, majúcich svoj pôvod v úrovni magneticko-kvarkovej. Tak sa človek, ktorý dospel k stavu telesného konca v hrubohmotnosti, takmer plynulo ocitá so svojim vedomím na rovine magneticko-kvarkového sveta. Tento svet je v bezprostrednej blízkosti Zeme a je považovaný precitlivenými dušami ako svet takmer zhodný so svetom hrubohmotným. Žiarenie všetkých hrubohmotných predmetov má tiež svoj predobraz vo svete astrálnom, teda vo svete magneticko-kvarkovom. V skutočnosti sa však úrovne magneticko-kvarkové neviažu tak úzko svojou životnosťou na obývanosť Zeme a ešte niekoľkých ďalších planét, ako je tomu na úrovni hrubohmotnosti. Svet astrálny – magneticko-kvarkový je svojou rozľahlosťou, čo sa obývanosti týka, nepomerne väčší, než je tomu v úrovni hrubohmotnosti.
Je to dané tým, že život na úrovni magneticko-kvarkovej nie je podmienený toľkými chemickými a fyzikálnymi procesmi, ktorým podlieha život hrubohmotný. Možno dokonca povedať, že v tomto smere je látkovosť magneticko-éterického vesmíru výrazne jednoduchšia, než je tomu v hrubej hmotnosti, ktorej štruktúra je sformovaná do látkového prostredia mnohých chemických prvkov a ich zlúčenín. Celým magneticko-kvarkovým vesmírom prúdi výrazne menej pútaná energia. K životu astrálneho tela na tejto úrovni tak nie je bezpodmienečne potrebné pravidelné jedlo ani pitie. Toto jedlo a pitie neprechádza tráviacim traktom, aký poznáme tu v hrubohmotnosti, ale v okamihu požitia formy, ktorá predstavuje napríklad jablko, dôjde ihneď k prežiareniu tejto formy duchovným žiarením duše a toto žiarenie rozpustí formu jablka a prinesie si z nej časť jej energie, ktorú potrebovala k svojmu sformovaniu. Treba dodať, že aj ľudské duše, ktoré sa tu zdržiavajú, nepotrebujú bezprostredne užívať tieto postupy požívania stravy, pretože ich astrálne telo je schopné prijímať energiu svojim povrchom, podobne tak, ako naše pozemské telo prijíma teplo a svetlo zo Slnka k svojmu zdravému vývoju na Zemi. Na úrovni magneticko-kvarkovej, ak sa nachádza duša na miestach aspoň čiastočne ožiarených Svetlom, nikdy nepociťuje nedostatok energie. Ak sa nachádza v oblastiach viac vzdialených Svetlu, tu jej energetický potenciál postupne slabne, až padá do stavu zamdlenia a spánku. Zo stavu zamdlenia takúto dušu môže potom priviesť k opätovnému vedomiu energetická posila niekoho z blížnych, ktorý jej túto energiu posiela cez svoje pomáhajúce myšlienky. To je umožnené aj ľuďom nachádzajúcim sa v hrubohmotnom tele. Ich čisté a posilňujúce myšlienky či modlitby môžu pomôcť mnohým zo zomrelých ľudí. Nie nadarmo sa hovorí – „O mŕtvych je dobré hovoriť len pekne.“ Tušenie alebo len čiastočné poznanie toho, že energia slov a myšlienok preniká až k zosnulému, ktorý sa nachádza na úrovni astrálneho tela, bola práve jadrom tohto príslovia. Časom sa však toto poznanie úplne vytratilo a príslovie sa stalo obsahovo prázdnym.
Pre človeka sa dnes stal tunajší hrubohmotný svet, v jeho poznaní, úplne oddeleným od čohokoľvek ďalšieho vo Stvorení, a to iba vtedy, ak vôbec pripúšťa to, že po pozemskej smrti niečo ďalej nasleduje. V deväťdesiatich prípadoch zo sto človek o iných úrovniach bytia mimo tohto hmatateľného sveta premýšľa len celkom neurčito a na poznatky o týchto pre neho neviditeľných svetoch nazerá potom viac menej ako na vedecky nepreukázateľné rozprávky, ktoré nemajú pre neho žiadnu väčšiu váhu ako tú, že sú zábavné, či naopak, svojou tajuplnosťou naháňajúce hrôzu.
Skutočnosť však je úplne iná, a až prirodzené poznanie všetkých súvislostí dáva človeku prehliadnuť celistvosť a zmysluplnosť jeho vlastného bytia. Až potom taký človek, ktorý poznáva nádhernú stupňovitosť jednotlivých úrovní Stvorenia, smie sa tiež priblížiť k poznaniu Veľkosti a Múdrosti Tvorcu diela Stvorenia. Nachádza tu trvalo pôsobiace zákonitosti, ktoré v najrozmanitejších podobách nesú v sebe, pre všetok život nachádzajúci sa vo Stvorení, požiadavku zdravého pohybu na všetkých duchovných, duševných i hmotných rovinách, ako základ pre všetok vývoj a zrenie.
Až potom tiež spozná, čo znamenajú pre neho svojím obsahom pojmy Spravodlivosť, Láska, Čistota.
Duša, ktorá sa vymanila z magnetickej príťažlivosti telesného žiarenia, stáva sa stále viac nezávislejšou na tomto už neživom hrubohmotnom aparáte. Jej vybavenosť pre pohyb v magneticko-kvarkovom svete sa tak stáva viac vedomejšou. Astrálne telo, napriek svojej úplnosti a celistvosti, však vytvára len dočasný prechodný stupeň pre prechod do stupňa vesmíru magneticko-éterického. Možno povedať, že život astrálneho tela by nemal pri správnom vývoji trvať dlhšie ako niekoľko pozemských mesiacov od okamihu ukončenia životných prejavov hrubo hmotného tela.
Astrálne telo je človeku dané v múdrom usporiadaní úrovní Stvorenia ako telo prechodné, ktoré má za úlohu prenášať magnetické vlny žiarenia medzi úrovňou magneticko-éterickou – jemne hrubohmotnou a úrovňou elektromagnetickou – hrubo hrubohmotnou. Existencia astrálneho tela, ktorá ak prekračuje trvanie hrubohmotného – pozemského tela v dĺžke pozemských rokov či desaťročí, je existenciou neprirodzenou z pohľadu správneho putovania ľudskej duše svetmi Stvorenia. Ľudia skorších čias, vnímajúci duše dlho zotrvávajúce v astrálnom tele, nazývali „duchmi“ a „strašidlami“. Dlhšie zotrvávanie duše v astrálnom tele býva často spôsobené silným lipnutím na niečom rýdzo pozemskom. Je jedno, či sa jedná o majetok, požitky, či dokonca vlastné telesné pozostatky alebo orgány. Vždy sa potom jedná o väzbu, ktorá je z pohľadu žiaduceho vývoja ľudského ducha v hmotnostiach nesprávna, a teda pre neho škodlivá.
Prepäté lipnutie na čomkoľvek, čo sa úzko viaže na pozemský svet, podpisuje sa vždy neblaho na ďalšom osude cesty ľudskej duše po jej odpútaní od pozemského tela. Lipnutie na čomkoľvek pozemskom stalo sa tak pre nespočetné duše hrozivou pascou, ktorá ich častokrát na desaťročia či dokonca stáročia úplne oddelila od ich cesty, ktorú nakoniec predsa len budú musieť prejsť, ak nechcú zahynúť spolu s hmotnosťou v jej predurčenom rozložení.
Pre hmotnosť je jej rozloženie predpripravené múdrosťou bytostných síl, ako prirodzený proces kolobehu, ktorý môžeme vidieť všade okolo nás. Vznik, vývoj, žiarenie, rozklad, taký je prirodzený, Stvoriteľovými Zákonmi predurčený, kolobeh života v hmotnosti.
To, čo je pre hmotu prirodzeným dejom, je ale pre ducha, ktorý pôvodom pochádza zo sveta nad hmotou, najvyšším nebezpečenstvom jeho zániku. V nebezpečenstve strhnutia ducha do rozkladu hmoty hrozí pre neho úplné duchovné zničenie. Duch človeka nemôže prejsť procesom, rozkladajúcim hmotu na prvotné svetelné čiastočky, bez poškodenia. Je teda nanajvýš nezodpovedné vyhlasovanie mnohých, ktorí šíria okolo seba myšlienky poukazujúc na to, že hmota je večná v tej podobe, ako ju poznáme. Že hmota bude trvať navždy.
Tieto myšlienky sú najväčším úskalím pre státisíce duchov, odchádzajúcich do sveta magneticko-kvarkového s presvedčením toho, že miesto určenia pre človeka bolo Stvoriteľom navždy vyhradené na túto Zem. Toto presvedčenie sa tiež prejavuje ihneď po odchode do úrovne magneticko-kvarkovej, kedy takto zmýšľajúci bývajú pevne uviazanými k hrubohmotnosti tejto planéty v strachu, že je nepatričné smerovať vyššie za Svetlom, ktoré k nim z času na čas preniká aj napriek ich urputnému odmietaniu.
Je to až zvláštne, koľko pozemského úsilia je ľuďmi vynakladaného počas života k úvahám a činnostiam, ktoré sa v skutočnosti podobajú astrálne ťažkým, zväzujúcim reťaziam, ktoré na seba ľudia vešajú s nepochopiteľnou horlivosťou v presvedčení toho, že verne slúžia Bohu. Pritom sa nikdy s vážnosťou nezaoberali tým, aká je skutočná Vôľa Toho, ktorého sa snažia velebiť a oslavovať vo svojich vieroukách a výkladoch Biblie. Vzápätí po tom, čo by sa raz pokúsili naozaj, poctivo a dôsledne zaoberať súvislosťami života, ktorý ich obklopuje aj tu na Zemi, museli by poznať, že Vôľa Božia je iná, prirodzená a oslobodzujúca, obsahujúca v sebe prísľub trvalého duchovného rozletu pre každého, kto túži stúpať čisto a odvážne na ceste k svetlým výšinám.
Žiaľ, pre mnohých ľudí sa stáva už vstup do astrálneho sveta, vďaka ich premrštenému lipnutiu na pôžitkoch hmotnosti elektromagnetického vesmíru, ktoré vo svojej nevedomosti preceňujú, nebezpečnou pascou. Príliš ľahko sa svojím predchádzajúcim ľahkomyseľným konaním za pozemského života vystavujú nebezpečenstvu, že sa po pozemskej smrti dostanú ihneď do pasce, ktorá ich nepustí ani vpred, ani vzad, kým oni sami vnútorne neprežijú svoj omyl.
Až po mnohých prežitiach, vnútorných bojoch a za nesmiernej pomoci duchovných pomocníkov, skláňajúcich sa k nim trpezlivo zo Svetla, môžu sa potom niektoré duše vymaniť zo zajatia a pokročiť ďalej, do sveta magneticko-éterickej úrovne jemnej hrubohmotnosti, v ktorej im je potom opätovne umožnené spätne odčiniť a odložiť mnohé pochybenia z predchádzajúceho bytia. Božia múdrosť v tom pôsobiaca, je ľudským meradlom vnímania nepochopiteľná, pritom však láskyplne spravodlivá.