Nie všetky znamenia sú nám posielané ZHORA, občas na zlákanie z cesty sú podsúvané i znamenia ZDOLA.
Aké sú naše rozhodnutia, „ísť si za svojím…“?
Čím sa riadime?
Kým, čím sa nechávame riadiť, ovládať?
Ako to dopadne, keď ideme tvrdohlavo za svojím cieľom, mysliac si že je správny a nevnímame upozornenia?
Náhodou sme na niečo upozornení a my sa rozhodneme, že je to znamenie, riadime sa svetlami, leskom a hľadáme to, čo bytostne potrebujeme niekde, kde to nie je a preto ani nie je možné poskytnúť (nemajú to), ale my sa často „tvrdohlavo rozhodneme“, že keď už sme sa rozhodli, je potrebné to tam nájsť, aj cez všetky prekážky, cez všetky zastavenia a upozornenia. „Veď ja to už len vydolujem!“ „Musí to tam byť!“ “Nemôžem sa predsa mýliť!“
A pritom, rovno pred nosom máme všetko… Stačí urobiť krok, „do neznáma“… To, čo sa navonok javí ako peklo bez vody, je oáza plná radosti a šťastia.
Želajme si len správne rozhodnutia, aby sme menej počúvali tie „komplikované“ nápady chytráckeho rozumu, viac počúvali intuíciu a rozhodovali sa na základe pohnútok srdca, duše a ducha, aby sme vždy bdelo rozoznávali medzi „znameniami“ a „znameniami“.