Na matičke Zemi nás gravitácia drží všetkých pohromade – od najušľachtilejšieho človeka, po najväčšieho gaunera.

V iných dimenziách je to ale inak: tam sa uplatňujú frekvenčné pásma. Obrazne povedané, pohromade sú ľudia s frekvenciami jedna až päť, potom šesť až desať, jedenásť až pätnásť a tak ďalej. Osoby z vyššieho frekvenčného pásma môžu navštevovať pásma nižšie (čo tiež často robia, aby iným pomohli nahor), avšak naopak to nejde. A teraz si predstavte pohromade, napríklad, plno sov. Každá z nich vie, že je najchytrejšia, že jej tie ostatné musia slúžiť a že keď ich okradne, tak na tom zarobí. V takom prostredí sa Satan už o žiadne peklo snažiť nemusí, ide to samé… Oproti tomu, novo prichádzajúci do neba dostane jednu z prvých otázok: „Ako ti môžem pomôcť?“

V tom je zásadný rozdiel medzi nebom a peklom. Navyše ten, kto má vo svojej duši nutkavé pokušenie k peklu, čo by preboha robil v nebi? V tamojšej atmosfére by sa predsa dusil, pritom bez možnosti sebarealizácie.

Zďaleka nie každý si vie plne uvedomiť to, prečo existuje karma, ani to, že smrť je len bláznivá hypotéza zle informovaných ľudí. Veď ako by sa dal zabiť život, ktorý má Zdroj v nekonečne?

Možno snáď nekonečné Svetlo premaľovať na čierno, aby z neho bola tma?

Smrť v skutočnosti neexistuje, to len život sa prejavuje neustálymi zmenami. O tých, ktoré sú pozvoľné, sa domnievame, že ich máme pod kontrolou, takže nás nijako nevzrušujú. Tento falošný dojem však dostáva tvrdú emočnú ranu v prípade, že ide o zmenu skokovú, ktorú tradične označujeme ako smrť. Napriek tomu ale nejde o nič iné, než o dozrievanie ľudskej duše, teda o dozrievanie samotného „Ja som človek“. Inými slovami, ak sa stane telo (najbližšie prostredie) pre dozrievanie duše nevhodné, je jednoducho presadená do prostredia vhodnejšieho. A to sa v hlbinách času aj v rôznych dimenziách deje mnohokrát. Presnejšie toľkokrát, až sa duša naučí takej láske a múdrosti, že si nadobro uvedomí pravú skutočnosť: „Ja som Božie dieťa – a mojou vôľou je správať sa podľa toho.“ Iste, nie je to ľahké, Boh si totiž nekladie ľahké ciele. Súčasťou jeho výukového programu pre pozemské duše je okrem karmického zákona aj malé tajomstvo, že chce prerásť sám seba. Jedna z jeho tichých otázok na nás preto znie: „V koho asi tak má vyrásť každé Božie dieťa?“