Zákon jednoty nášho bytia vo vesmíre. Zákon jednoty je možné zjednodušene popísať ako určité pravidlá hry, na ktorých fungujú Kristovské vesmíry. Tieto vesmíry boli založené Najvyšším Bohom a preto návrat k pôvodnému Stvoriteľovi znamená rešpektovanie týchto pravidiel, pretože ON riadi vzájomné vzťahy medzi vecami a účinkujúcimi v týchto vesmíroch. Pri dodržiavaní tohto Zákona JEDNOTY v bežnom živote sa „ladíme“ na vyššie vibrácie a rozpúšťame v sebe temné a nežiaduce nánosy negatívy.
Podstatou všetkých vzťahov je Bezpodmienečná LÁSKA, zrkadlová spravodlivosť, mierové vzájomné spolužitie a pomoc medzi všetkými rasami. Cestou k akceptovaniu týchto zákonov je poznanie a uvedomenie si, že všetky bytosti a životné rekvizity sú rôznymi tvárami či formami jedného a toho istého Zdroja, Stvoriteľa, Boha. Existuje iba Jediné VEDOMIE, a tým je Božie Vedomie. Všetko ostatné je mnohotvárny výraz či projekcia tejto Božej identity. Pokiaľ sa okolo seba rozhliadneme, uvidíme veľa nie – lásky k rôznym ľudským rasám, zvieratám, rastlinám i jednotlivcom. Keď neznášame kohokoľvek a čokoľvek okolo seba, neznášame Boha, pretože všetko je len jeho rôznou tvárou a tiež sami seba, pretože aj my sme výrazom Božej identity.
Zákon hovorí, že ten, kto sa vydal cestou zabudnutia, čiže cestou „bezbožnosti“ a teda zabudol na fakt jedinej Božej identity, sa môže liečiť. Táto liečba prebieha prostredníctvom prebudenia svojej vnútornej Božej iskry, ktorú v sebe nesie každá bytosť. Táto iskra sa nazýva Vnútorný Kristus, a ak je opätovne zapálená, bytosť získa vnímanie Bezpodmienečnej lásky a tvorivé Božské vlastnosti sa stanú opäť jej prirodzenosťou. Tým bytosť začne opätovne využívať svoj kľúčový Boží dar – Zvrchovanú Slobodnú a tvorivú vôľu. Bytosť si však na základe Slobodnej vôle môže zvoliť, že tento Primárny Božský poriadok nebude akceptovať. Potom v mnohých inkarnáciách dochádza k limitovaniu tvorivých možností. Postupne táto bytosť sama seba presviedča o neschopnosti čokoľvek tvoriť a tiež o svojej vlastnej smrteľnosti, ktorú nakoniec zrealizuje. Potom sa vracia k Bohu ako jeden jeho fragment energie bez vlastného vedomia, bez pamäti, aj bez uvedomenia si svojej vlastnej identity. Tu dochádza k „recyklácii“ týchto nie – seba – vedomých jednotiek, ktoré sa naďalej zúčastňujú Božského tvorenia v inej forme. Ide teda o najvyššiu formu seba deštrukcie, ktorá môže existovať, a ktorú môžeme tiež označiť ako rozplynutie sa.
Preto je zmyslom a úžitkom prebudenia svojej Vlastnej Božskej iskry urobiť zo seba plnohodnotne vedomú jednotku energie, ktorá si prostredníctvom tohto prebudenia obnoví vedomosť o svojej vlastnej spiritualite a následne sa prepojí nielen so svojou Duchovnou rodinou, ale cieľovo so Zdrojom – Bohom a tak sa k nemu navráti. V priebehu tohto zjednocovacieho procesu nadobúda bytosť opäť svoje limitované tvorivé schopnosti Slobodnej vôle až k takej úrovni, ktorá jej umožní urobiť majstrovskú skúsenosť známu ako osvietenie či zjednotenie s Bohom. Tým sa bytosť dostáva na trvalú a nesmrteľnú životnú dráhu prirodzeného a nekonečného cyklu lásky a vedomého spolu tvorivého pôsobenia vo vnútri rozpoznanej Božej jednoty.
Máme teda vďaka slobodnej vôli na výber. Môžeme žiť životy naplnené vlastným prospechom, neznášanlivosťou, triedením, škatuľkovaním a rozlišovaním, kto je dobrý, vhodný, vzdelaný, žiaduci, kto si zaslúži Božiu priazeň, kto je ten čierny a komu pridelíme vlastnosti toho bieleho a podobnými aktivitami sa postupne odkláňať. V súčasnej dobe mnoho ľudí trpí amnéziou, nadraďujú sa nad druhé bytosti, a nejedná sa len o jednotlivcov. Tieto tendencie vidíme aj medzi rasami, národmi, náboženstvami, mestami, rodinami… Alebo si uvedomíme, že všetko je inak a začneme sa okolo seba pozerať ako na „kostýmy“ vo vnútri Boha. Každému pomôže opakovať si: Ja som Boh, Ja som v jednote s Bohom. Ale nie v nadradenom zmysle, pretože tí druhí sú tiež Bohovia a sú v jednote s Bohom. Keď zašliapnete mravce alebo iný hmyz, usmrcujete jedného a toho istého Boha, ktorého máte aj vy v sebe. V takom prípade je vhodné úprimné ospravedlnenie. Všetko okolo nás je zrkadlom nás samotných, a všetko, čo si o týchto bytostiach myslíme, či ako s nimi zaobchádzame, je odrazom toho, ako zmýšľame a zaobchádzame sami so sebou a Bohom. Všetko je vzájomne previazané, spojené a všetko pochádza z jedného Zdroja. Toto poznanie, uvedomenie a každodenné žitie v duchu tejto myšlienky je jedinou cestou k návratu k Bohu a k sebe samotnému.