Slovenský „seržant pepper“ – tak často nazývajú debut Pavla Hammela a skupiny Prúdy – je jednou z najzásadnejších nahrávok histórie slovenskej pop music. Nadčasové dielo síce vzniklo ako kolekcia rozhlasových nahrávok z rokov 1968-1969, no pri všetkej tej žánrovej pestrosti jej nechýbajú náznaky ucelenej koncepcie.
Kľúčovým míľnikom v histórii Prúdov založených ešte v roku 1963 bolo angažovanie Mariána Vargu. Ten po svojom príchode vyhodil takmer celú kapelu okrem gitaristu Petra Sallera a speváka Pavla Hammela, pod ktorým sa predtým triasla stolička. Varga vyžadoval od muzikantov profesionalitu, preto z Ursinyho Soulmenov „ukradol“ rytmiku – bubeníka Vlada Mallého a basgitaristu Fedora Freša . Hammela učil spievať rovno – bez vibrát, tremola a okrás, ktoré neznášal, navyše o niečo vyššie ako bežne rozpráva. Na klasike odchovaný Varga v tom čase nemal veľa skúseností s populárnou hudbou, no aj po očarení hudbou The Beatles zistil, že rozdiely nie sú neprekonateľné. Stal sa aj skladateľským lídrom, do pesničiek priniesol nadhľad a snažil sa o čo najväčšiu pestrosť. V melodike tak nájdeme prvky slovenského folklóru, zaznie aj dixieland (Keď odchádza kapela), sláčikové a dychové telesá, pritom kapela zostáva rockovou. Nechýbajú ani valčíkové troj-štvrťové rytmy (Balada o smutnom Jánovi), navyše aj netradične prekladané 5-štvrťovými pasážami (Možno, že ma rada máš, S rukami vo vreckách).
Je ťažko skladbu po skladbe popisovať a vyzdvihovať jednotlivé pesničky. Okrem najznámejšej titulnej skladby by si ju zaslúžila väčšina piesní. Ich forma aj obsah sú nadčasové. Dýcha z nich úžasná atmosféra aj muzikalita.